Universidad de Oviedo

Prajem Vám požehnanú nedeľu, priatelia!

   Po pár hektickejších dňoch, kedy som už riešila veci do školy, vybavovala si potrebné administratívne záležitosti a snažila sa čo najviac privyknúť na španielsku kultúru, som sa dnes rozhodla, že je najvyšší čas, aby som vám napísala prvé dojmy z mojej univerzity. Píšem prvé dojmy, pretože bude myslím najlepšie, ak zhodnotím celé moje štúdium až na konci, predsa len, bude to objektívnejšie.
Dnes vám chcem len čiastočne naznačiť rozdiely, ktoré som zbadala už počas mojich prvých troch týždňoch letného semestra.

   Začnem asi kampusom, ktorý ma ohromil ako prvý. Predsa len, moja domovská univerzita sa nenachádza v hlavnom meste, takže som nebola zvyknutá na žiaden luxus. Ani tu to nie je 5 hviezdičkový hotel, ale musím povedať, že je to jeden obrovský kolos budov, ktoré naozaj z väčšej časti pripomínajú tie z Harryho P. A presne preto ich tak veľmi milujem.
Vo vnútri to vyzerá taktiež veľmi pekne. Sú tam premiešané historické prvky( stĺpy), ktoré sú pre Astúriu typické s moderným vybavením a to v tej správnej miere.
Je pravda, že tá najväčšia budova by už zvonku potrebovala nový náter, ale oproti niektorým slovenským budovám je ešte v relatívne dobrom stave. Myslím, že najviac si dali záležať na Administratívnej budove, kde sa nachádza študijné oddelenie.

Prvý let a dojmy zo Španielska

           Neviem koľkokrát v živote ste už leteli, ale verím, že väčšina z vás si isto spomenie na svoj prvý let. Z počúvania príbehov ostatných som o svojom prvom zážitku z lietania mala všelijaké predstavy. Niektorí vraveli, že im bolo zle, iní zase, že to bolo úžasné a že lietanie milujú... z mojich doterajších cestovateľských skúseností som si v tejto oblasti moc neverila, pretože, keď som bola malá v autobuse mi vždy bývalo zle, takže som sa lietania trošičku obávala. Ale nakoniec to stálo za to.

             Môj prvý let lietadlom sa uskutočnil 20. januára. Do Španielska sme spolu s mojou spolužiačkou, leteli z Budapešti ( pristávali sme v Madride). Letenky sme si kúpili ešte mesiac dopredu, ale keďže sme si ich objednávali cez oficiálnu stránku vyšli nás asi 4 krát drahšie. Nevadí. Človek sa učí na vlastných chybách alebo tak nejak. ;) :D

Keď vás život zavedie na nové miesta

          Zrazu sa cítim ako prváčka na základnej, ktorá sa ešte len učí abecedu. Neistá, vystrašená z toho čo ju čaká, ale...istým spôsobom nadšená? Toto som ja v tejto chvíli.
Po toľkých mesiacoch mlčania sa Andy vracia s novým článkom.
Myslím, že si ako moji čitatelia, zaslúžite istý update.
Druhý ročník školy bol prelomový, veľmi prelomový. Zimný semester som svoj čas v prevažnej miere venovala mimoškolským aktivitám. Ja, áno ja, Andy, ktorá bola preslávená tým, že sa takmer-stále učila. Sama tomu nemôžem uveriť, ale som za to nesmierne vďačná.

Praha - Múzeum Grevín

Ahojte!

Semester už zase začal a ja som opäť vo víre vybavovačiek, ktoré sa tohto obdobia , bohužiaľ, týkajú. Jediné veci, ktoré mi momentálne dokážu zdvihnúť náladu sú slnečné dni, no v posledných dňoch je to s nimi celkom bieda. Zimu mám fakt rada, ale o chvíľku je koniec februára a ja už naozaj potrebujem slnko !
Niektorí z vás si z mojich instagramových fotiek už všimli, že som na začiatku februára navštívila Prahu a to už po 4. krát. V minulých prípadoch som bola vždy ohúrená jej veľkoleposťou a rozmanitosťou kultúr, ktoré k nej neodmysliteľne patria, no nedokázala som sa do nej zamilovať. Väčšinu známych pamiatok, akými sú napríklad Orloj, Staromestské námestie či Vyšehrad som už videla, preto som sa tentokrát rozhodla, že si na zoznam pripíšem niečo nezvyčajné. Prvou veľkou zastávkou bolo preto Múzeum voskových figurín - Grevín. Ešte jedno sa nachádza hneď pri staromáku, no je menšie a nakoniec som rada, že sme si vybrali toto, lebo svojou veľkosťou to vôbec neboli vyhodené peniaze.
Vstup stojí 260 kč a prehliadka zahŕňa 3 poschodia, pričom vás na to najvyššie vyvezie výťah. Na prezretie všetkých figurín a okolia máte času koľko len chcete, pretože pri tom nemáte žiadneho sprievodcu, čo sa oplatí najmä pre tých, ktorí strávia fotením, teda štelovaním foťáka do najvhodnejšej podoby pre tú najlepšiu fotku, značné množstvo času. ;) :D
Ak sa môžem vyjadriť k samotným figurínam boli podľa môjho skromného úsudku naozaj vydarené. Samozrejme, že by som si ich nepomýlila so živými ľuďmi, no boli vyšperkované do posledného detailu, veď posúďte sami.

Roháče 2016

Verím, že každý z nás má miesto, na ktoré túži raz zavítať. Či už sú to tie Kanárske ostrovy, New York alebo Mount Everest. Ja som vždy patrila medzi tých "cestovateľov", ktorí majú samozrejme aj takéto menej reálne sny, resp. sny, ktoré sa v blízkej budúcnosti asi neuskutočnia, no zároveň som potrebovala mať aj nejakú métu, ktorá sa dá dosiahnuť oveľa skôr. A tou métou boli pre mňa práve Roháče v Západných Tatrách.

To, ako milujem Tatry, hory , všetky kopce a lesy vám ani nezačnem vysvetľovať, lebo to by sme tu boli nadlho. Podstatné je, že milujem prírodu a myslím si, že tá slovenské má naozaj , čo ponúknuť. Prečo som si zo všetkých miest na Slovensku vybrala práve Roháče? Podľa mňa to nebolo celkom moje rozhodnutie, to skôr ten pohľad , ktorý som si vždy ukradla na mojom každoročnom pobyte na Orave mi nedal spať a vryl sa mi hlboko so srdca.
Na wiki sa dočítame , že Roháče sú časťou Západných Tatier. Ich mohutné končiare akými sú Ostrý Roháč, Plačlivé, Baníkov či Brestová spolu tvoria dvojicu štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa podobajú dvom čertovým rohom.

Múzeum oravskej dediny

Moja turistická duša opäť dostala svoju každoročnú dávku radosti. Áno, po piatich nekonečných rokoch sa mi konečne podarilo presvedčiť rodinu, aby sme sa vybrali do Roháčov ♥♥♥ . Hory milujem už odmalička a Tatry mám, ako každý správny Slovák, rada asi najviac. Doposiaľ som navštívila Štrbské, Popradské a Skalnaté pleso. Mojím skrytým snom však ostávali práve Roháče v Západných Tatrách, pretože som spolovice dievča z Oravy a pri mojej každoročnej návšteve tohto kraja som na nich mala taký nádherný výhľad, až sa stali mojou skrytou túžbou. :)

Pôvodný plán však nebol ísť na Roháče ( preto vás budem trošičku naťahovať a o nich si prečítate až v budúcom článku ;) ), ale do Múzea oravskej dediny, ktoré sa nachádza v Zuberci. Cestovali sme autom a z dediny, v ktorej na Orave bývam ( okolie Oravského Podzámku ;) ), to trvalo asi okolo 40 minút.
Do múzea som sa taktiež veľmi tešila, aj keď som nevedela , čo presne mám čakať. Jeho veľkosť, štýl a celková poloha ma však úplne dostali, veď posúďte sami.

Praha 2. časť - Vyšehrad

 Dnes som tu s trochu kratším článkom o mojej návšteve Vyšehradu. Priznám sa vám, že predtým ako som Prahu navštívila po tretí krát, som o ňom nepočula a keby nebolo mojich príbuzných nikdy by som sa naň nedostala, čo by bola veľká škoda, lebo to je pamiatka, ktorej návštevu rozhodne neľutujem. 

Praha 1. časť- Staromestské námestie, Karlov most, Valdštejnská záhrada

Ahooooj! :)

Vítam vás pri tomto článku, v ktorom vám chcem priblížiť svoju už v poradí druhú návštevu Prahy. O tej prvej si môžete prečítať TU. Po nej som totižto nadobudla pocit, že Praha nie je miesto, ktoré by mi učarovalo natoľko ako iné, ale konečne som sa do nej dostala aj za slnečného počasia a som za to strašne rada, lebo táto návšteva dopadla o poznanie lepšie, tak sa poďte spolu so mnou pozrieť, kam všade som to zavítala na svojich potulkách.

My Weeks In Pictures #Praha+ Bratislava

Ahoooj!

Ani sama nemôžem uveriť tomu, že od vydania posledného článku prešli už viac ako 4 týždne. Je šialené, koľko sa toho za ten čas stalo , no som rada, že som si dnes konečne našla čas na to, aby som napísala tento článok a vysvetlila vám, kam som zmizla.
V prvom rade som sa po písomných maturitách začala zameriavať na tie ústne. Nemôžem povedať, že by som sa ich nejako extra bála, v podstate mi ani nezáleží na tom, aké známky dostanem, keďže mi ich nikam netreba. Nechcem však sklamať seba ani svojich učiteľov, ktorí sa ma posledné 4 roky snažili niečo naučiť, takže som sa začala sústrediť na všetky maturitné tézy. Keď som postupne zisťovala, koľko toho ešte neviem, moja motivácia začínala slabnúť a času som mala čoraz menej, veď to isto sami poznáte.
Pomedzi to učenie som sa však vybrala na 2 výlety, ktoré mi mali nejako predostrieť 2 mestá, a to konkrétne Bratislavu a Prahu.

Bratislava- kde som sa to ocitla? :)

Ahojte, ľudkovia! :)

Zase raz som sa dostala do obdobia, kedy sa blogu venujem menej, čo ma veľmi mrzí, ale škola je škola, a aj keby som ju najradšej občas podpálila, zmaturovať musím ;)
V minulom článku som vám odkázala, že sa tento týždeň chystám do Bratislavy. Nebol to žiaden nepremyslený spontánny výlet. Mala som jasný cieľ, pozrieť sa na DOD Univerzity Komenského :)

Pocity som mala pred cestou zmiešané. Na jednej strane som sa na Bratislavu veľmi tešila, lebo mestá ako také zbožňujem, no čo sa týka samotnej školy, nebola som si istá čo mám čakať, lebo priveľké očakávania sa nikdy nevyplatia.

Potulky Trnavou

Krásny aj keď upršaný a hnusne zamračený deň vám želám!

Väčšina z vás je iste v škole a usilovne rozmýšľa nad ťažkým príkladom z matiky či len znudene pozerá do tej našej obľúbenej bielej steny. Ja si pekne sedím doma a píšem tento článok. Pýtate sa prečo? Tak odpoveď je veľmi jednoduchá: naša škola má narodeniny! ( zaželajte jej v duchu, všetko najlepšie, poteší sa! :D ) Včera som sa preto učila len jednu hodinu a po nej sme mali slávnostnú akadémiu , no a dnes má väčšina riaditeľské voľno ( i keď je tu pár takých, ktorí sa do tej školy museli pekne vychystať aj dnes, že ? :D)
Ak ste čítali posledný článok viete, že som sa v nedeľu vybrala na výlet. Jeden bývalý žiak našej školy nás pozval na exkurziu Trnavy spojenú s obhliadkou vysokej školy, konkrétne Fakulty sociálnych vied na univerzite Cyrila a Metoda. Nad touto školou som nepremýšľala ako nad tou, na ktorú by som chcela ísť, no keďže milujem akýkoľvek výlet, rozhodla som sa naň ísť ( bol aj tak skoro zadarmo :D).

Dejepisná exkurzia!

Tento upršaný október vo mne prebúdza tie hnusné pochmúrne nálady , ktoré sa snažím odohnať rôznorodou aktivitou. Píšem rôznorodou, pretože mám problém vydržať pri jednej činnosti dlhšie ako pol hodiny ( bohužiaľ, pri učení sa tomu nevyhnem! ) . Chvalabohu mi to väčšinou pomôže, takže som momentálne celkom spokojný človek ;)
A čo som v poslednej dobe robila?

Pozitívna prechádzka!

Ahojte!

Toto babie leto má na mňa zatiaľ blahodarný vplyv. Snažím sa byť optimistická, stíham neskutočne veľa vecí v rekordne krátkom čase, čo je veľký pokrok a zatiaľ ani nestresujem zo školy, čo je tiež naozaj veľmi neobvyklé pre toto ročné obdobie. V blízkej budúcnosti sa možno dokonca chystá aj nejaký ten školský výlet, na ktorý by som veľmi rada išla a bol pre mňa veľkým prekvapením, keďže štvrtáci už viac-menej nikde nechodia, ale nechcem to ešte zakríknuť, takže zatiaľ o tom pomlčím ;)

Čertov kameň

Krásnu prvú septembrovú sobotu prajem všetkým!

Všetci ste už isto radi, že je opäť víkend. Neviem, či som v tom sama, ale už teraz chcem nejaké prázdniny :D Rozvrh mám celkom zaujímavý, keďže 4 krát do týždňa začínam až o pol 10 a končím buď 7. alebo 8. hodinou, čo považujem na jednej strane za pozitívne, lebo si môžem pospať, ale tak neviem, či nebudem poobede/ večer padať od únavy rovno do postele . ( teda, keď nezaspím už v autobuse! :D )

Posledný prázdninový týždeň som mala celkom nabitý , keďže v pondelok sa uskutočnila moja historicky prvá blogerská stretávka s úžasnou blogerkou, Peťou :) Článok o našom stretnutí a o jej potulkách Prahou si môžete prečítať TU :))
Vo štvrtok som strávila deň s kamarátmi a v piatok sme sa vybrali na menšiu túru na Čertov kameň!

Orava 2015 / Random Pictures

Krásny pondelok všetkým!

Práve ste začali čítať 2. článok o mojom pobyte na Orave. V tom prvom som vám predstavila svoj deň, ktorý som strávila výletom do Terchovej a Oravskej Lesnej. Predpokladala som, že zájdeme ešte na nejaký iný, aj sme mali v pláne zájsť od Zázrivej, no akosi to nevyšlo. V piatok som totižto spala u sesternice a večer sme boli v meste, cez víkend som všetok čas strávila s rodinou ( a jedením) .

Orava 2015 / Terchová + Oravská Lesná

Ahojte, všetci!

Konečne som doma. Celých 7 dní som strávila na návšteve príbuzných, ktorí bývajú na Orave, konkrétne v dedinke Oravský Podzámok, čo je zároveň aj miesto, kde môžete nájsť známy Oravský hrad :)
Každý rok sa na tento pobyt nesmierne teším, lebo je to príležitosť stráviť čas s rodinou, s ktorou sa inak počas roka nevidím, no aj načerpať potrebné sily, pretože to oravské prostredie je pre mňa neskutočným dobýjačom energie!

Choďte na chatu alebo ako som prežila v prírode ;)

Ahojte! :)

Hlásim sa vám s oznamom, že som živá a zdravá! Väčšina z vás asi nevie, kde som sa posledný víkend nachádzala, tak pre ozrejmenie: bola som s kamarátmi na chate. Chodíme tam už, dá sa povedať, pravidelne, každý rok a vždy sa na ňu nesmierne teším, pretože sú to dni plné pohody, smiechu, ale aj hmyzu či zaujímavých zvieratiek ! :D

Túra a prekonanie vlastného strachu ;)

Krásnu nedeľu prajem všetkým! :)

Dnes Vám chcem priniesť moje pocity , ktoré som zažívala na včerajšej túre.
Po začiatočnom ničnerobení, ktoré ma sprevádzalo prvé prázdninové dni, som si povedala, že ak chcem mať nejaké spomienky, musím pre to niečo spraviť. Spomíenky na to, ako sedím doma za notebookom a pozerám videá na youtube, nie sú práve tie, ktoré som chcela mať. Takže, som sa po prečítaní viacerých tipov a motivujúcich článkov rozhodla, že sa vyberiem na bicykel.

Vyhrala som výlet do Bruselu! Ako nakoniec dopadol? :)

Krásny Veľký piatok vám želám! :)

Po týždni plnom písomiek a stresu sú tu konečne Veľkonočné sviatky. Konečne mám prázdniny a mám aj čas vám priniesť váš očakávaný článok o mojom pobyte v Bruseli :)

Oravská priehrada

Krásny večer všetkým :)

Tak som tu s mojím 2 . príspevkom o mojej dovolenke na Orave. V pondelok ( 18.8.) sme sa vybrali ja , sesternica, ujo a moja mama autom na Oravskú priehradu. Akurát to bol prvý deň, ktorý bol fakt že slnečný a aj teplý, takže na výlet ako stvorený :)
K prístavu sme prišli okolo pol 11:00 a dozvedeli sme sa , že najbližšia loď vypláva o 11:00. ( a ďalšia každé 2 hodiny, teda o 13:00 a 15:00).
Pofotili sme sa a zakúpili si lístok ( 4 € na osobu). Celá plavba trvala hodinu a pol :)
Nikdy som napríklad nepremýšľala nad tým, že priehrada je umelo vytvorená a teda na jej terajšom mieste niekedy bývali dediny plné ľudí... ani si neviem predstaviť, aké to pre nich muselo byť, keď tam niekto prišiel a povedal im, že sa majú vysťahovať :(
V jednej z dediniek mal sochu aj Anton Bernolák a obyvatelia jeho sochu preniesli na najvyšší kopec, ktorého vrch je vlastne Slanický ostrov :)
Plavba bola neskutočne nádherná ( aj vďaka počasiu) , avšak hore na lodi , kde sme sedeli neskutočne fúkalo, a tak bolo aj dosť zima.

                                  

Ak budete mať niekedy cestu okolo Oravskej priehrady, rozhodne sa vydajte na plavbu, lebo stojí za to :)

Vaša Andy