Dnes Vám chcem priniesť moje pocity , ktoré som zažívala na včerajšej túre.
Po začiatočnom ničnerobení, ktoré ma sprevádzalo prvé prázdninové dni, som si povedala, že ak chcem mať nejaké spomienky, musím pre to niečo spraviť. Spomíenky na to, ako sedím doma za notebookom a pozerám videá na youtube, nie sú práve tie, ktoré som chcela mať. Takže, som sa po prečítaní viacerých tipov a motivujúcich článkov rozhodla, že sa vyberiem na bicykel.
Ten môj nie je práve najlepší a jeho stav bol po ročnej pauze naozaj dosť zlý. Spolu s ocom sme spravili pár úprav, aby bol vôbec schopný ísť na cestu a mohla som vyraziť.
Prvou zastávkou bola dedina, v ktorej býva môj priateľ. Je vzdialená od tej mojej asi tak cca 16 kilometrov, čo je na mňa dosť slušný výkon. Najviac som sa obávala, že ma bude strašne bolieť zadok, ale ten bol ku podivu úplne v pohode . Zatiaľ. Počasie bolo úplne super, pretože svietilo slnko ale nebolo príliš horúco . Príjemných 22-25 stupňov :)
Pol hodinku som si u neho oddýchla a potom prišla tá ťažšia časť môjho minivýletu a tou bol výstup na blízky kopec. Nie je to práve najvyšší vrch na Slovensku, takže by sa mohlo zdať, že ho zvládnem úplne v pohode, ale keďže naň nevedie žiadna poľná cestička alebo aspoň nejaký lesný chodníček, výstup bol pre mňa celkom náročný. Ja som totižto ten typ, čo by rád chodil do lesa ale nemá s kým, preto by , pre tých, čo doň chodia pravidelne , táto túra nebola vôbec náročná. Keď sa k tomu ešte bojíte všakovaakej hávede, ktorej je v lese plno, moja nálada práve nebola najlepšia.
V jeden moment som si však povedala, že keď tu budem len nariekať a hundrať ( už som ako Ove!), nikam sa nikdy nedostanem, tak som bola už viac-menej ticho ;)
Keď sme došli na miesto, kam ma priateľ chcel doviesť, les mi oproti tejto ozrutnej veci pripadal ako nejaký zlatý park.
Prekonala som však vlastný strach. Bolo to veľmi ťažké a zažila som pár naozaj krušných chvíľ, ale ten pocit, ktorý sa dostavil potom, mi za to stál.
Aj keď si niekedy, ako ja , poviete, že niečo nedokážete, musíte si za každú cenu veriť! Je to všetko len vo vašej hlave. Myslím, že ste túto vetu počuli od viacerých ľudí a možno ste ju považovali za nejakú výhovorku, ktorou vás chceli umlčať, ale je v nej kusisko pravdy. A je úplne jedno, či sa bojíte výšok, stretnutí s novými ľuďmi alebo pavúkov ;)
Nebojte sa a verte si, pretože jediné limity, ktoré máte sú tie, ktoré si dáte sami. Preto je len na vás, čo vo vašom živote dosiahnete. ;)
Celý deň som si nesmierne užila a každému, kto teraz sedí za počítačom odporúčam vyjsť von a aspoň sa poprechádzať. Verte mi, to vám hovorí niekto , kto mal okolo toho veľa rečí, ale nikdy preto nič nespravil. Keď som sa však nakoniec odhodlala, bolo mi oveľa lepšie :)
Aké sú vaše plány na leto? Boli ste už tento rok niekde? Ako bojujete so strachom vy? :)
Vaša Andy♥
Zajtra idem na pár dní do Košíc a vzhľadom na to, ako nerada cestujem a ako ťažko zvládam odlúčenie od mojej izby, dá sa to považovať za také dobrodružstvo :D I keď teda chcem najmä ísť po obchodoch, ale to je detail :D
OdpovedaťOdstrániťVždy si hovorím, že by som mala prekonávať svoj strach, ale keď na to príde, tak som vcelku zbabelec. I keď napr. taká cesta do Viedne (z ktorej report na blogu bol dlhší ako samotná cesta :D) si vyžiadala veľa odvahy a som na seba hrdá za to, že som ani veľmi nestresovala :)
Ešte uvidím, kam sa mi toto leto podarí ísť. Ale úplne súhlasím s tým, že v lese je veľa všakovakej hávede :D
A pavúka sa stále neodvážim zabiť z menšej ako metrovej vzdialenosti.
Určite to je dobrodružstvo! :) Veď aj nakupovanie je jedno zaujímavé dobrodružstvo, nie? Hlavne, keď nevieš , čo si máš kúpiť, keď sú všade 70 % zľavy ;) :D :D
OdstrániťVidíš. Bol to super pocit, že? :) Dôležité je odhodlať sa a potom zotrvať v snažení! :)
Vieš o tom, že sa chystáme aj na výlet, že? Už mne je jedno aký, ale ideme! :)
Aj to je pokrok ! :D Ja ho zabíjam stále s papučou a to mi je jedno z akej vzdialenosti! :D
Dobrodružstvo je to najmä, keď nerada nakupuješ :D Ale na toto nakupovanie sa celkom teším, to je pravda :)
OdstrániťA dokázať celej rodine, že pred cestovaním sa nezostresuješ natoľko, že nikam nepôjdeš!
O tom neviem nič a začínam sa báť :D
Ale čo keď netrafíš a on sa ťa dotkne? :O :D
Tak to áno. Je to dosť na nič pocit, keď sa vzdáš! :/
OdstrániťNemáš sa čoho :D Jedine , že by si so mnou teda nechcela nikam ísť, to pochopím ;)
Vezmem si takú veľkú papuču, že sa trafím za každých okolností ;) :D