Prvý let a dojmy zo Španielska

           Neviem koľkokrát v živote ste už leteli, ale verím, že väčšina z vás si isto spomenie na svoj prvý let. Z počúvania príbehov ostatných som o svojom prvom zážitku z lietania mala všelijaké predstavy. Niektorí vraveli, že im bolo zle, iní zase, že to bolo úžasné a že lietanie milujú... z mojich doterajších cestovateľských skúseností som si v tejto oblasti moc neverila, pretože, keď som bola malá v autobuse mi vždy bývalo zle, takže som sa lietania trošičku obávala. Ale nakoniec to stálo za to.

             Môj prvý let lietadlom sa uskutočnil 20. januára. Do Španielska sme spolu s mojou spolužiačkou, leteli z Budapešti ( pristávali sme v Madride). Letenky sme si kúpili ešte mesiac dopredu, ale keďže sme si ich objednávali cez oficiálnu stránku vyšli nás asi 4 krát drahšie. Nevadí. Človek sa učí na vlastných chybách alebo tak nejak. ;) :D

                Keďže sme leteli o pol 11 a žiaden rozumný spoj mi z Košíc alebo z Prešova nešiel, rozhodla som sa, že pocestujem do BA skôr, strávim tu deň s kamarátmi a odtiaľ sa poberiem do Budapešti. V piatok ráno (o 2:00) som teda vycestovala busom (Regiojet) do Budapešti. Cestu si už veľmi nepamätám, pretože som sa snažila zaspať. V Budapešti sme boli ešte pred 6 ráno. Zo stanice som sa metrom dostala na letisko, čo bolo tiež celkom zaujímavé, keďže neviem po maďarsky a zhodou okolností metro B v ten deň nefungovalo, takže som musela využiť MHD dopravu. Zástavku MHD som však nemohla nájsť, takže som bola vďačná, že maďari vedia po anglicky a mohla som sa ich opýtať na cestu :D :). ( čo by v španielsku bolo oveľa ťažšie).

                Mala som šťastie, lebo autobus zastal rovno pri termináli, z ktorého mi letelo lietadlo. Check-in bol taký rýchly, že som si ani neuvedomila ako som sa dostala do duty free zóny. Tú som si z rozprávania iných predstavila ako sieť obchodov, no prekvapilo ma, že je to skôr jedna masa, ktorá v sebe obsahuje z každého niečo. Mimochodom, nájdete tam všetky možné aj nemožné sladkosti ale obyčajnú minerálku som hľadala asi 10 min.
Asi o 10:00 nám oznámili z ktorej odletovej dráhy nám letí lietadlo a asi po nejakých 15 minútach som konečne uvidela naše lietadlo. Vlastne, uvidela som prvé lietadlo v živote a bol to veľmi super pocit, aj keď ma napadlo, ako sa toto čudo môže vzniesť do vzduchu a bezpečne pristáť ale tieto myšlienky som sa hneď snažila zahnať ;) :D

               Samotný let bol megasuper. Počasie bolo ako na fotkách, krásne nám svietilo slniečko. A krajina pod nami sa tiež menila, videli sme nížiny ale aj pohoria, keďže sme leteli kúsok aj nad Talianskom.
Let trval 3 hodiny a 15 minút a musím povedať, že som si ho maximálne užila. Nebolo mi zle a v podstate som buď spala alebo pozerala von oknom, keďže som mala to šťastie byť pri ňom.
Do Madridu sme prileteli pred 14:00 a na batožinu sme čakali dosť dlho asi do pol 3, pričom 14:45 nám už odchádzal bus do Ovieda a my sme nemali lístok. Našťastie, ujo mojej spolužiačky nás čakal a akýmsi spôsobom prehovoril vodiča, aby počkal, kým si kúpime lístok. Myslím, že každý kto nás videl utekať s obrovským kufrom sa mal na čo pozerať, ale autobus sme stihli a boli sme za to nesmierne vďačné.


                Cesta do Ovieda trvala 5 hodín, čo bol pre nás menší šok. Bola som hore viac menej od 2 ráno a do Ovieda sme prišli okolo 9 večer, takže som bola na nohách dobrých 19 hodín a to sme sa ešte museli dostať s tými kuframi na hotel. V autobuse sme však zažili snáď asi najkrajší západ slnka, takže mi to v podstate ani nevadilo ;) ♥

                 Prvé dni v Oviede sme ostali na hoteli, pretože sme si chceli byt, v ktorom budeme tráviť náš semester, najprv poriadne obzrieť. Prvé dni na hoteli sme teda strávili väčšinu času objavovaním mesta a zháňaním vhodného bytu. ( čo znamenalo odpovedanie na každý inzerát na internete, a to väčšinou v španielčine, ktorú skoro vôbec neovládam). Každý deň sme prešli asi 5 km a večer sme boli poriadne unavené.
Super bolo, že sme boli v relatívne lacnom hoteli, ktorý poskytoval aj veľmi dobré raňajky vo forme švédskych stolov, takže tie sme si adekvátne užili.

Prvé veci, ktoré sme si všimli na Španieloch sú takéto :
- o 20:00 sa väčšina rodín ( v prípade priaznivého počasia) vyberie do ulíc a zotrvá tam takmer do polnoci
- ľudia v obchodoch odmietajú komunikovať po anglicky a nútia vás rozprávať španielsky( aj keď im skoro nič nerozumiete, takže sa dostanete do nejednej vtipnej situácie, ale po čase si na to už zvyknete ;) )
- španieli absolútne ignorujú červené svetlo na semaforoch. 95 % ľudí sa pozrie, či ide nejaké auto a vôbec sa nepozrie na semafor.
- pizza u nich stojí 9 eur a poviem vám, naša je lepšia. ;)

                   
                                               (Toto bol jeden z mála dní, kedy fakt celý deň svietilo slnko a bolo teplo ;) )

A keď som videla tento nápis, dosť ma to pobavilo :D majú tam Pilsner, ak by to niekoho zaujímalo a nie, ešte som dnu nebola ;)


Tu by som skončila a v nasledujúcom článku by som sa zamerala na školu a veci, ktoré sú podobné či odlišné s naším školským systémom.

Vaša Andy♥
Zdroj 1.obrázku: https://gijonenbici.files.wordpress.com/2013/04/naranco_2.jpg