Po toľkých mesiacoch mlčania sa Andy vracia s novým článkom.
Myslím, že si ako moji čitatelia, zaslúžite istý update.
Druhý ročník školy bol prelomový, veľmi prelomový. Zimný semester som svoj čas v prevažnej miere venovala mimoškolským aktivitám. Ja, áno ja, Andy, ktorá bola preslávená tým, že sa takmer-stále učila. Sama tomu nemôžem uveriť, ale som za to nesmierne vďačná.
Na imatrikulácií nám jeden veľmi dobrý spevák našej univerzity povedal vetu, ktorou sa od istej doby snažím riadiť : " Musíte si nájsť balans. Balans medzi akademickým životom, vzdelávaním a svojím osobným životom a napredovaním". Zimný semester bol presne o tomto.
Mala som v ňom navolených 14 predmetov a akosi som si nevedela predstaviť, že dokážem toto množstvo zvládnuť, ale takýto počet predmetov mal svoj dôvod, ktorý vám prezradím nižšie.
Od začiatku semestra som však padla do kolotoča, ktorý zaviedol moje kroky trošičku iným smerom. Stále som ostala na pôde kampusu, no presunula som sa viac do aktivít, ktoré rozvíjali moju nie dvakrát kreatívnu dušu. Bol to čas, kedy som sa začala obklopovať ľuďmi, ktorí ma neustále inšpirovali a posúvali dopredu. Povzbudzovali ma a ukazovali mi, že na to mám, nech už išlo o čokoľvek. Či už to bola príprava chlebíčkov na besede alebo posledné prípravy školského plesu, stále som bola obklopená AKTIVITOU! Milovala som ten pocit, keď som konečne mohla dostať priestor pre vlastný rozvoj. Tento čas ma zmenil. Pomohol mi dozrieť, naplnil ma niečím novým a dodal mi obrovskú sebaistotu a vieru v samú seba. Bolo to presne to, čo som potrebovala. Vlastne ... nie, dostala som oveľa viac, ako som si kedy myslela, že je možné dosiahnuť! :) ( ale o tom neskôr :) )
A kde som teraz? To je dobrá otázka!
Na moje prekvapenie som s Božou pomocou dokončila, aj popri všetkých mojich "mimoškolských" aktivitách, zimný semester a spravila všetky skúšky, z čoho sa asi doteraz nemôžem spamätať, keďže viem, koľko času som im venovala.... každopádne skúškové je za mnou! :)
A som už vlastne aj v letnom semestri, na novej univerzite a v novom štáte. Som presne 2163, 8 km vzdialená od svojej domovskej univerzity ( keď som toto číslo uvidela prvýkrát , nechápala som, ako je možné, že to je tak ďaleko :D ).
Tento semester trávim v španielskom meste Oviedo, kam som sa dostala cez program Erasmus+. Vedela som o tom už približne polroka pred tým, ako som vycestovala, do poslednej chvíle som však o tom moc nerozprávala ( okrem najbližších ľudí), pretože som si to jednak akosi neuvedomovala ( popri tých mojich aktivitách :D) a jednak som sa nechcela dopredu tešiť, ak viete čo tým myslím.
Na prevažného introverta, ktorým som zvykla byť, čo sa však počas zimného semestra začalo meniť!, je takmer 5 mesačný pobyt v cudzej krajine, kde nerozprávajú jeho materinským jazykom a majú odlišnú kultúru, celkom výzva!
Už som tu presne týždeň a počas neho som si všimla toľko vecí, spoznala toľko národností, okúsila nové jedlá, dosiahla nový možný level trapasov a zažila také chvíle, že som akosi cítila potrebu podeliť sa o ne. A tak som tu . S vami. S ľuďmi, ktorí tu ešte zostali . S ľuďmi, ktorých zaujíma, ako dokáže( a či vôbec!) jedna Slovenka prežiť v Španielsku.
Teším sa na to, ako vám predstavím univerzitu, toto mesto, ľudí a moje obľúbené rozdiely v kultúre.
Verím, že pre niekoho, kto sa chystá vycestovať na takýto pobyt budú niektoré informácie aj užitočné. A v hĺbke srdca dúfam aj v to, aby vás to nakoplo spoznávať svet plnými dúškami, lebo to, že "Cestovanie vám prinesie nový pohľad na svet" nie je len klišé. Aj za tento týždeň už môžem potvrdiť pravdivosť tejto vety.
Ak vás zaujíma, aký bol prvý týždeň, o niekoľko dní vám prinesiem prvú ochutnávku.
Zatiaľ sa majte krásne!
Vaša Andy♥
Zdroje obrázkov: https://az616578.vo.msecnd.net/files/2016/10/06/636113781834806409-1962986371_growing%20up.jpg https://az616578.vo.msecnd.net/files/2016/10/06/636113781834806409-1962986371_growing%20up.jpg
Juuuj Andy veľmi sa tomuto všetkému teším. Teším sa, že si sa rozhodla pre niečo také, ako je Erasmus, no ešte väčšmi sa teším tvojmu osobnému rozvoju a pocitu naplnenia, ktorý sa dostavil hneď potom.♥ Naozaj radosť čítať! Pevne verím, že Ti to takto skvelo pôjde aj naďalej a samozrejme, že sa o svoje dojmy, pocity, skúsenosti či zážitky budeš aj naďalej deliť s nami, pretože tento Tvoj progres, energia a odhodlanie zároveň posúva a nabáda aj mňa/ nás.
OdpovedaťOdstrániťŠpanielsko je jedna prekrásna krajina, ktorá ma stále udivovala. Najmä kultúra a jazyk tohto národa, keďže sú pre mňa jednou veľkou neznámou a ešte väčším opakom.♥ Takže Ti z celého srdca želám, aby si si tento pobyt užila plnými dúškami a o malé radosti sa potom neskôr podelila aj s nami ( to je len také moje skromné želanie).
Neviem či tento komentár dáva zmysel, ak nie, tak sa vopred ospravedlňujem. Nechcem sa totiž opakovať, v tom prípade by sa tento komentár skladal prevažne zo slov ako: radosť, hrdosť, radosť, hrdosť a znova radosť a hrdosť. Si nesmierne šikovné, talentované, láskyplné žieňa a ja Ti prajem iba to najlepšie, pretože si to zaslúžiš. A keďže nechcem byť až priveľmi sentimentálna, pustím sa radšej do doháňania restov - čítania ďalších článkov, ktoré ma tu čakajú.♥ Zatiaľ sa maj a prepáč mi ten chaos v komentári.:D:)
Veronika, ty si poklad! ♥ Ďakujem ti za nádherný komentár, zahrial ma pri srdiečku :)
OdstrániťSom veľmi rada, že môžete čerpať inšpiráciu a motiváciu z mojich článkov aj pre seba, veľmi by ma potešilo, ak by vás to motivovalo k tomu, aby ste aj vy vyrazili do neznáma a nechali sa unášať cestovateľským vetrom! :)
Vieš, že Španielsko nikdy nebolo na vrchu môjho travelling must see listu? :D A pozri, kde som skončila :))) ♥
Ďakujem za také láskavé slová, ktoré si mi tu napísala, neviem, či sú všetky pravdivé, ale veľmi si ich cením ;) :) ♥