Zostaň, kde si, a potom odíď

Názov: Zostaň, kde si, a potom odíď

Autor: John Boyne

Vydavateľstvo: slovart

Rok vydania: 2015

Počet strán: 215

V deň, keď vypukla prvá svetová vojna, Alfiemu Summerfieldovi sľúbil otec, že nikdy neodíde bojovať, no hneď nasledujúci deň svoj sľub porušil. O štyri roky neskôr Alfie netuší, kde jeho otec naozaj je, myslí si, že je na špeciálnej tajnej misii. Raz, keď na stanici King's Cross čistil topánky, úplne náhodou zazrel na papieroch vojenského doktora otcovo meno. Prekvapený a zmätený Alfie zistí, že jeho otec je v nemocnici, v špeciálnej nemocnici pre vojakov s nezvyčajnými ťažkosťami. Alfie sa rozhodne otca z tohto čudného skľučujúceho miesta zachrániť. (ZDROJ)

Celkové hodnotenie:
Na ďalšiu knihu od Johna Boynea a zároveň môj ďalší úlovok z knižnice, som sa veľmi tešila. Chlapec v pásikovom pyžame sa mi veľmi páčil, a to som dlhú dobu ani nevedela, že je to kniha pre deti. Pri tejto autorovej knihe mi to už síce došlo, ale môžem čestne prehlásiť, že má čo ponúknuť aj dospelým ;)

Obálka: vybrala som obrázok vyššie, ktorý oveľa viac zvýraznil farby, tá naozajstná ich nemá až takto žiarivé, ale aj tak sa mi veľmi páči. V tomto prípade mi ani nevadí veľký nápis, pretože tak nejak tam sedí :) Taktiež sa mi veľmi páči toto vydanie, pretože slovart na zadnú stranu knihy umiestnil taký obdĺžnik , v ktorom nám v skratke priblíži najhlavnejšie body danej knihy ;)

Autorov štýl: je venovaný najmä deťom, no aby som bola úprimná, už asi trošku starším, lebo si neviem veľmi predstaviť, že také 8 ročné dieťa by pochopilo všetky narážky. Námetom bola opäť 1. sv. vojna, ktorá dotvárala pochmúrnu atmosféru, no na druhej strane jej tam nebolo príliš veľa. Slovník bol jednoduchý, celkovo sa podobal tomu detskému, no v istých pasážach bolo cítiť autorovo zmýšľanie. Boyne veľmi pekne opísal otcovskú/synovskú lásku a rodinné vzťahy, ktoré tvoria v podstate jadro tejto knihy.

Alfie, náš malý hlavný hrdina, sa vo svojich 5 rokoch musí rozlúčiť so svojím otcom, ktorý ako mnohí iní, dobrovoľne nastúpi do vojenskej služby. Alfie sa túto správu dozvie deň po svojich narodeninách a nie je z nej nadšený. Otec napokon odíde a dlhé 4 roky sa Alfie musí životom pretĺkať iba s mamou. Tá sa snaží ako vie, ale vojna zasiahne každú rodinu. Pracuje v nemocnici ako dobrovoľníčka , popritom perie oblečenie ostatných a ešte sa musí starať o syna. Alfie chce taktiež nejako pomôcť, preto sa rozhodne potajomky čistiť topánky ľuďom na vlakovej stanici King´s Cross. Stretá tam naozaj pozoruhodných ľudí, s ktorými vždy prehodí zopár slov. A bude to práve jeden muž, doktor, ktorý si prišiel vyčistiť topánky, čo Alfiemu zmení život. Pri čistení topánok mu totižto vypadnú papiere, ktoré držal v ruke a rozkotúľajú sa všade , kde len môžu. Alfie mu ich pomáha pozbierať, no jeho detská zvedavosť ho prinúti do nich aspoň nazrieť. Pri tomto rýchlo pohľade však natrafí na otcovo meno a číslo, o ktorom vie, že patrí jemu. Dočíta sa, že jeho otec nie je na tajnej misii, ako ho o tom neustále presviedčala mama, ale leží v nemocnici. Cíti sa podvedený , tak sa rozhodne, že otecka si privedie naspäť domov aj keby čo bolo!

Podarí sa 10 ročnému chlapcovi nastúpiť na správny vlak, dokráčať k nemocnici a priviesť domov svojho otca bez väčších problémov? A ako zareaguje otec, keď uvidí svojho syna po 4 rokoch?

Môj názor?
Zostaň, kde si , a potom odíď je kniha, ktorá ma zaujala už názvom ( :D ) a taktiež patrí John Boyne medzi mojich obľúbených autorov. Kniha nie je veľmi hrubá, keďže je písaná hlavne pre detské osadenstvo, no aj tak prináša veľmi pozoruhodný príbeh.

Začiatok bol celkom fajn, i keď ma neohúril tak, ako som čakala. Alfieho otec odchádza na vojnu, dokonca sa sám prihlási, čo v mnohých jeho blízkych vzbudí žiaľ, no on to pokladá za svoju povinnosť a dokonca sa teší. Alfie ešte celkom nechápe, čo to pre neho znamená, predsa len, má 5 rokov a pojem vojna mu veľa nehovorí. Počas nasledujúcich 4 rokov však aj tento malý chlapec okúsi, aký zlý dopad môže mať toto dvojslabičné slovo. 

Alfie ma ako postava spočiatku veľmi prekvapoval. Vo svojich 10 rokov bol na mňa asi až príliš odvážny. Rozhodol sa neísť do školy a namiesto toho pomôcť matke tým, že čistil topánky na stanici King´s Cross. Určite je to obdivuhodné, no akosi mi to k dieťaťu jeho veku nesedelo. Nemohla som sa do jeho zápalu vcítiť, aj keď mi jeho odvaha imponovala.

Alfieho mama si toho na plecia brala viac ako dosť, jeho babka neprejavila extra záujem o jeho výchovu, preto aj toto môžu byť dôvody, prečo sa z tak malého chlapca stal taký uvedomelý jedinec.

Páčilo sa mi, že hoci námetom tejto knihy je 1. svetová vojna, nekrúti sa to iba okolo nej. Celá atmosféra je pochmúrnejšia a veľa vtipných či úsmevných scén tu nenájdete. Dalo by sa povedať, že sa zameriava na rodinné vzťahy, čo je super, pretože to mám pri knihách veľmi rada. Vzťah otec-syn je veľmi dobrý námet a myslím si, že autor ho pojal veľmi reálne.
Alfie dokázal vytvoriť svoju vlastnú tajnú misiu , len preto, aby svojho milovaného ocka priviedol tam, kam patrí. Keď zistil, že sa nachádza v nemocnici a nie na jeho tajnej misii, ani na chvíľu nezaváhal a hneď sa ho vybral zachrániť. Zažil pri tom pár menších dobrodružstiev či parných chvíľ, no z každej sa vedel dobre vykrútiť a napokon sa dostal aj k ockovi.

Druhá polovica knihy a špeciálne koniec sa mi veľmi páčil. Dostali tu priestor viaceré postavy a taktiež jednotlivé vzťahy. Alfie sa stal veľmi reálnym hrdinom, z ktorého si nejeden z nás môže brať príklad. Spravil totiž to, čo by mal spraviť každý jeden človek : snažil sa zachrániť niekoho, na kom mu záleží, a ako dieťa nehľadel na problémy, ktoré s tým môžu byť spojené. Nerozmýšľal, len konal, čo je pre mnohých z nás dnes nepredstaviteľné a jeho konanie asi označíme za nerozumné, no pre mňa je to aj veľmi poučné, pretože sa dnes ľudia snažia nájsť výhovorky, prečo by danú činnosť nemohli urobiť, no  deti majú ten svoj zápal, ktorý ich často núti robiť veci bez premýšľania. Jednoducho to chcú a idú si za tým, čo nemusí byť stále dobrá vec ( hlavne ak sme v situácií, že nám dieťa v strede obchodu vrieska na plné hrdlo : "Mamííííí, ale ja to chcem!" a vôbec nechápe, prečo by to nemohlo dostať), no v istých prípadoch to nie je na škodu ;)

Som zvyknutá, alebo viac obľubujem, ešte hlbší opis vzťahov, preto knihe nedávam plný počet hviezdičiek, no pre tých mladších čitateľov má určite , čo ponúknuť. Jednak je tu veľa tzv "mravných ponaučení" a taktiež nie je pointou knihy už ohraná pesnička. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak musím trošku opraviť pred-predošlú vetu. Kniha má, čo ponúknuť aj nám starším, pretože, povedzme si rovno ...každý z nás občas potrebuje pripomenúť, čo je v živote dôležité, no nie? :)

"Pán Janáček sa zasmial. -Čo myslíš, koľko mám rokov?-
Alfie sa zamyslel. Zo skúsenosti- najmä po nepríjemnom rozhovore s pani Tamorinovou z čísla dvadsať- vedel, že je vždy lepšie hádať človeku menej. -Šesťdesiat?- odpovedal, dúfajúc, že sa nepomýlil. ( V skutočnosti si myslel, že pán Janáček má asi sedemdesiatpäť rokov.)
Pán Janáček sa znovu zasmial a pokrútil hlavou. -Tesne vedľa,- povedal. -Mám dvadsaťdeväť, iba o niekoľko rokov viac ako tvoj otec.-
Alfie mu neveril, ale nechal to tak."(str.28)

Zdroj obrázkov: http://www.slovart.sk/buxus/images/image_15497_19_v1.jpeg
                      http://img.youtube.com/vi/hjy-6KUxaY0/0.jpg
                      http://mackidsbooks.com/wp-content/uploads/2014/03/Stay-Where-You-Are-Quotes-1.png
                      https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/236x/46/dd/6b/46dd6bdfc71821b49b67bf55f934dd0c.jpg