Dracula

Názov: Dracula

Autor: Bram Stoker

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 1990

Počet strán: 255

Keď Jonathan Haker cestuje za klientom do Transylvánie, ani sa mu nesníva o tom, aké hrôzy ho tam čakajú. Ako hosť a väzeň zlovestného grófa Draculu sa Jonathan ocitne v hroznom svete dávnej zloby a neznesiteľného strachu. Jonathanova manželka Mina sa v Anglicku sužuje kvôli priateľke Lucy, ktorá záhadne ochorela a každý deň, čoraz väčšmi chradne. Zachránia Lucy jej priatelia pred najstrašnejšími hrôzami alebo sú odsúdení na podobný osud? Môže láska, odvaha a dobrota poraziť zlovestný smäd upíra? Je to boj na život a na smrť, kto prežije, kto umrie a kto bude odsúdený na život ako živá mŕtvola?(ZDROJ)

Celkové hodnotenie:
Pravdepodobne jeden z najslávnejších a najznámejších strašidelných príbehov sa dostal konečne aj do mojich rúk! Juchúú! Už dlhšie som si ho chcela prečítať, takže keď som ho objavila v knižnici, hneď putoval ku mne. Pred čítaním recenzie je treba podotknúť, že som nikdy nevidela filmové spracovanie a dokonca som ani nečítala anotáciu, takže moje predstavy/očakávania sa trošku(dosť) líšili od toho, čo som nakoniec dostala ;)

Obálka: je jedna z tých starších, ale je fajn. Páči sa mi ten netopier, aj keď ich v reále nemám moc v láske :D

Autorov štýl: je zaujímavý. Z toho, čo som vypozorovala, môžem povedať, že celá kniha je pomyselne rozdelená na také dve časti. V tej prvej prevláda také skôr opisné tempo a dramatický nádych, no v tej druhej už  pribúda viac akcie a napínavých scén. Tie opisy boli pre mňa trošku nudnejšie, aj keď neboli vyslovene zle napísané, len je vidieť, že autor išiel naozaj do detailov. Keďže je celá kniha takou zmesou denníkových záznamov, listov a telegramov, čitateľ môže spoznať pocity a myšlienky hlavných postáv.

V diele vystupuje viac hlavných postáv. Príbeh začína na ceste do Transilvánie, kde sídli Draculov zámok. Mladý začínajúci právnik,Jonathan Hacker, bol poverený vydať sa na túto dlhú cestu až z Londýna, aby vybavil potrebné právne záležitosti práve s grófom Draculom. Už cesta ho dosť zdeptá, pretože ľudia, okolo ktorých prechádza sa stále prežehnávajú a darujú mu nejaké svätské predmety. Jonathan je z toho dosť zmätený, no neberie to príliš vážne. Jeho obavy však vzrastajú čoraz viac, keď sa ocitne na Draculovom zámku. Prežíva tam krušné časy a stále sa objavujú veci, ktoré si nevie vysvetliť.
Medzitým jeho nastávajúca, Mina, trávi čas so svojou priateľkou Lucy. Lucy sa v poslednej dobe správa čudne, trápi ju námesačnosť. Spočiatku sa ju snažia len udržať v dome, aby si neublížila, no ako plynie čas, Lucy je čoraz slabšia a na krku má dve maličké červené bodky.

Dracula kuje plán, ktorý má za úlohu rozšíriť jeho pôsobenie a využíva na to všetky možné prostriedky. Podarí sa týmto obyčajným ľuďom dolapiť tohto starého upíra bez toho, aby sa sami nestali nemrtvými?

Môj názor?
Zistila som, že prečítať si anotáciu predtým ako sa pustím do knihy nie je vôbec zlý nápad. Keby som to totižto spravila v prípade tejto knihy, nebola by som natoľko prekvapená ;)

Začiatok bol pre mňa tým momentom, ktorý sa dá označiť ako mierny šok- pretože : keď som predtým rozmýšľala nad Draculom, vždy som si myslela, že to bude kniha, ktorá bude písaná z jeho pohľadu, teda nahliadneme do jeho hlavy a spoznáme myšlienky pravého upíra! No, moje domnienky boli trošku mimo, takže som bola mierne vyvedená z miery, ale postupne som si zvykla na to, že Draculu vlastne spoznávam z pohľadu ostatných ľudí, ktorí s ním prišli do kontaktu.

Prvý človek, ktorý mi Draculu priblížil bol Jonathan. Celkovo sa mi pozdával, teda bol mi sympatický, len ma trošku prekvapil jeho prvotný nezáujem o obavy, ktoré oňho mali miestni obyvatelia. Keby totižto na mňa začali vešať nejaké ružence alebo také niečo, asi by som sa bála do Draculovho zámku, čo i len vstúpiť, ale tak to som ja, že? :) :D
Keď postupne zisťoval, že sa stáva v tom veľkom zámku väzňom, už mu trošku lepilo. No aj tak bol celkom odvážny, keď prehľadal celý ten hrôzostrašný zámok. ( ja by som zo svojej izby pravdepodobne ani nevyšla :D)

Prvá časť knihy, kedy sa príbeh točí hlavne okolo Jonathana a jeho pobytu v Transylvánií má skôr také pomalšie tempo. Jonatham nám približuje ako to v zámku vyzerá, aký vlastne Dracula je, čo je, resp. neje , s kým sa stretáva a pod. Myslím, že táto časť bola pre mňa taká nudnejšia? Nemôžem povedať, že by ma vyslovene nudila, no na druhej strane ma nejako extra neohúrila. Čakala som totižto viac hrôzy a strachu ;)

Keď už do príbehu vstúpila aj Lucy, už sa mi to začalo páčiť viac. Celá tá jej naivita mi prišla síce dosť divná a zarážala ma jej nevedomosť, ktorá mi však len ukazovala Draculove kvality. Pribúdalo napätie , veľa záhad a nových súvislostí. Naopak, ubúdal opis a konečne sa začalo niečo diať, čo ma veľmi potešilo.

Van Helsing ( má absolútne úžasné meno :D) bol super. Bol to taký "záchranca ľudstva" v doktorskom plášti. Páčila sa mi jeho starostlivosť a doktorská dychtivosť po odpovediach. Dr. Seward bol z tejto dvojice ten, ktorý sa riadil rozumom a nepripúšťal si nejaké spojitosti s niečím nadprirodzeným , aj keď dôkazy boli rovno pred jeho nosom. Van Helsing sa celkom pekne zapotil , dokým ho presvedčil, že má popustiť uzdu svojej fantázií a pripustiť možnosť, že aj v 20. storočí môžu byť niektoré legendy pravdivé ;)

Druhá časť príbehu sa mi páčila oveľa viac. Bola tam akcia, strach , dobrodružstvo a autor nás naťahoval do poslednej strany. S napätím som sledovala Draculove úskoky, a aj keď boli niektoré predvídateľné stále ma udivovalo, kam až siaha jeho krutosť. Naplno sa tu prejavila jeho upírska stránka, ktorá príbehu dodala tú správnu magickosť. Nemôžem povedať, že by som sa vyslovene bála, ale bol tam taký ten dramatický podtón, ktorý sa mi veľmi páčil ;)

Pre mňa ostane najzaujímavejšou postavou ( po Draculovi, samozrejme :D) náš drahý psychiatrický pacient, Renfield. V zápiskoch dr. Sewarda  vystupoval pomerne často, no aj tak som nepredvídala jeho veľkú úlohu. Autor však naozaj skvelo popísal správanie takéhoto pacienta, psychológiu zvládal dokonale. Tie časti v ktorých popisoval jeho myslenie  a pohnútky, ktoré ho nútili jesť zvieratá, boli na jednej strane trošičku nechutné, no aj fascinujúce. Dozvedela som sa kopu noviniek, napr. som nikdy predtým nepočula pojem zoofág, nieto ešte, čo znamená ;)

Od Draculu som očakávala niečo iné, ako to, čo som dostala, no aj tak som nebola sklamaná. Práve naopak. Draculu považujem za vydarené dielo, v ktorom Stocker venoval pozornosť nielen správaniu upíra, ale aj jeho činom a ich dopadu na ostatných ľudí. Nevnikli sme síce do jeho mysle, no aj tak sme mohli spozorovať, aký je to netvor. Psychologická stránka diela ma taktiež prekvapila a považujem ju za veľký klad tejto knihy. Ak ste ešte , tak ako ja, nečítali klasiku, akou Dracula nepochybne je, určite mu dajte šancu ;)
Ja už sa veľmi teším, kedy si pozriem aj filmové spracovanie ;) 

"Renfieldov stav ma znova uvádza do pomykova. Jeho nálada sa mení tak rýchlo, že nestačím sledovať jej jednotlivé premeny. Keď som ho dnes ráno navštívil, správal sa povznesene, akoby mu na ničom pozemskom nezáležalo. Vznášal sa v oblakoch a na nás, úbohých smrteľníkov, hľadel s odporom a s opovrhnutím. Pokúsil som sa využiť situáciu a čosi z neho vytiahnuť.
-Muchy vás už nezaujímajú?- spýtal som sa.
-Mucha, pán doktor, má jednu pozoruhodnú črtu: jej krídla symbolizujú naše duševné schopnosti. Nie neprávom prirovnávali klasici dušu k motýľovi.-"(str. 191)

Zdroj obrázkov: https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/93/49/fa/9349fa99b26efd56f1f3db08d84d8a62.jpg
                      https://bookquoteshub.files.wordpress.com/2014/08/dracula-9.jpg
                      http://random-scribblings.net/wordpress_blog/wp-content/uploads/2012/08/I-Am-Longing-To-Be-With-You.jpg