Denník Anny Frankovej

Názov: Denník Anny Frankovej

Autor: Anna Franková

Vydavateľstvo: iKAR

Rok vydania: 2006

Počet strán: 294

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.(ZDROJ)

Celkové hodnotenie:
Anna Franková je meno, ktoré som už pár krát počula, no nevedela som o nej veľa. Asi prvý krát, kedy som ju naozaj začala brať vážne, bolo v dobe, kedy som videla TFIOS ;) Odvtedy už síce ubehlo dosť veľa vody, no aj kvôli nedostatku času som si jej príbeh odložila na inokedy. Toto leto som už, ako už iste všetci viete, zasvätila hlavne klasike a povedala som si, že tento príbeh mladej ženy, ktorý obletel svet, by sa mal už konečne dostať aj do mojich rúk ;)

Obálka je jednoduchá a asi jej veľmi nemám čo vytknúť.

Autorkin štýl: autorkin štýl alebo , v tomto prípade môžme povedať, štýl hlavnej hrdinky je jedinečný. Od denníkového záznamu 13 ročného dievčaťa by človek asi nečakal veľa, snáď nejaké informácie o tom, kto je jej najlepšia kamarátka, prípadne ktorý chlapec sa jej momentálne páči, no Anna bol iná. Určite ju zmenila práve vojna, ale už pred ňou sa jej denník vyznačoval veľkou reálnosťou a istým sebavedomím. Jej slová nepôsobili otrepane, boli skôr príliš vyspelé na také mladé dievča. Vedela skvelo zhrnúť podstatné informácie a taktiež si dala záležať na istých mravných ponaučeniach, ktoré sa počas dospievania naučila.

Anna bola židovka, ktorá sa musela ako mnohé iné rodiny skrývať počas vojny. Spolu s rodinou mali to šťastie, že sa našli ľudia, ktorí im pomohli nájsť miesto na bývanie. Bol to tzv. zadný dom, ktorý bol súčasťou jednej budovy. Anna si viedla denník, v podobe listov, ktoré adresovala svojej virtuálnej priateľke Kitty. Cítila potrebu podeliť sa o svoje detské problémy a myšlienky. Bola nadaná, mala rada dejepis, no nevychádzala dobre s matkou. Navonok pôsobila dojmom, že ju matkine neutíchajúce kritické poznámky netrápia, no v listoch sa Kitty otvorene rozpísala o tom, ako ju to trápi. Písala jej o všetko, čo museli zažívať. Spolu s nimi tam žila ešte jedna rodina a neskôr k nim pribudol ešte pán Dussel. Dokopy  tam už potom spolu žilo 8 skrývajúcich sa duší, ktoré neustále tŕpli, aby ich niekto neobjavil. Mali samozrejme aj pomoc zvonku, bez ktorej by tieto podmienky isto neprežili. Táto pomoc pozostávala z hŕstky ľudí, ktorí sa starali o potraviny a všetky ostatné veci, ktoré potrebovali.

Ako ovplyvnil takýto život mladé 13 ročné dievča? Čo muselo cítiť a ako sa vysporiadalo s problémami jej mladej duše?


Môj názor?
Priznám sa vám, že hoci som vedela, že táto kniha má milióny obdivovateľov, nebola som si istá, či jej do správnej miery porozumiem a či na mňa zapôsobí tak hlboko ako na ostatných. Našťastie som si vybrala skvelú dobu, kedy ma nič nerušilo a do príbehu som sa  mohla naozaj ponoriť. :)

Veľké prekvapenie pre mňa nastalo už hneď na začiatku. Annin štýl písania ma veľmi ohúril. Od trinásťročného dievčaťa som čakala niečo iné. Tento denník dostala ako darček a mal sa stať jej vernou priateľkou , s ktorou sa bude deliť o svoje najtajnejšie myšlienky. Spočiatku som tam mohla objaviť aj klasické dievčenské námety, akými sú napríklad chlapci alebo spolužiaci či prípadní nápadníci, no neboli to tie modernejšie dievčenské achkania a jojkania. Už hneď na začiatku som mohla spozorovať, že je Anna inteligentná , sebavedomá a od ľudí si udržiava istý odstup. Chlapci sa jej páčili, no prípadných nápadníkov len naťahovala.

Po tom, čo boli nútení presťahovať sa do zadného domu, sa Annina pozornosť presunula na opis nových osôb, s ktorými bola nútená obývať tento neveľký priestor. Charakter každej postavy vykreslila naozaj skvele. Do svojho denníka si zapisovala aj konkrétne dialógy, čo postavám pridalo na reálnosti. Na týchto ľudí sme sa však pozerali Anninými očami, čo nebol práve objektívny pohľad, a preto som mala rada postavy, ktoré mala rada ona a naopak, tie ktoré vykreslila ako horšie, mi boli automaticky menej sympatické.

Medzi kľúčové témy, s ktorými sa Anna musela počas svojho dospievania zaoberať, patrí nepochybne dosť zlý vzťah s matkou. Ukazovala nám ju spočiatku ako nechápajúcu matku, ktorá ju neustále komanduje, hovorí jej čo má robiť a všetko, čo urobí je v jej očiach nepostačujúce. Anna sa mohla snažiť akokoľvek chcela, matka si vždy našla niečo, za čo ju následne vyhrešila. Zo začiatku sa mi zdali jej opisy tohto vzťahu až prehnané a ovplyvnené najmä Anniným mladým vekom. Predsa len, každé pubertálne decko sa raz za čas s rodičmi nepohodne ;) Ako však konflikty naberali na intenzite, čoraz viac som nadobúdala dojem, že Anna je svojím zmýšľaním veľmi vyspelá. Na jednej strane svoju matku obviňovala z toho, že jej nerozumie, no na druhej strane nehádzala vinu len na ňu, ale uznala aj svoju spoluúčasť na týchto zlých vzťahoch. Čo ma však asi zasiahlo najviac, bol fakt, že Anna bola natoľko presvedčená, že jej matka sa správa skôr ako jej kamarátka ako matka, až voči nej doslova stratila potrebný rešpekt a lásku.


Prečo považujem toto dielo za výnimočné? Moja odpoveď by bola asi príliš dlhá, tak sa ju pokúsim skrátiť ;) Už len samotný fakt, že toto dielo je napísané dievčaťom, ktoré muselo žiť v hrozných podmienkach počas 2. sv. vojny je pre mňa natoľko silný,  aby som ho nemohla považovať za zlé, aj keby bolo plné srdiečok! Obrovská reálnosť a otvorenosť sú podľa mňa 2 významné vlastnosti, ktorými sa tento príbeh vyznačuje.
Anna bola sebavedomá, preto navonok pôsobila hrdo, no vo vnútri bola ako každé mladé dievča veľmi zraniteľná a otvárala sa jedine pri jej milovanej Kitty.
Boli obdobia, kedy boli nútení jesť len zemiaky, inokedy zase len kapustu, ktorá zapáchala, či dokonca jahody, a to na raňajky, na obed i na večeru. Nikto si ich nesmel všimnúť, preto často neotvárali okná, a nemohli ísť ani hocikedy na záchod. ( ktorý sa mimochodom často zapchal a vtedy boli nútení použiť ako záchod niečo iné!).
No ani tieto hrozné životné podmienky nespôsobili, že Anna klesla na duchu. Práve naopak. Vedela , že tam vonku to majú židia oveľa ťažšie a ona žije v podstate ešte v takom kráľovstve. Často myslela na svoju kamarátku, ktorá ostala tam vonku. Bola odvážna a nebála sa smrti. Boli chvíle, kedy by radšej zomrela, ako prežívala ten neúprosný strach z odhalenia. V tomto malom dome sa z nej stávala malá žena. Mohli sme vidieť ako sa postupom času jej názory menili, ako si začala uvedomovať súvislosti, na ktoré mladý človek postupom času prichádza. Bolo to pre mňa veľkým zážitkom, pretože za rekordne krátky čas sa vo veku 15 rokov dostala svojím zmýšľaním tam, kde sa často nedostane ani dospelý človek.
Hľadala lásku, chcela sa stať hrdinkou, milovala dejiny a neutíchajúca túžba po slobode z nej priam sršala! O to je ťažšie žiť s vedomím, že vďaka vojne, ktorá zobrala život toľkým ľuďom, všetky jej túžby zomreli spolu s ňou.

Denník Anny Frankovej bola pre mňa kniha plná nádherných, silných ľudských myšlienok. Neočakávala som, že ma až natoľko zasiahne, ale stalo sa a ja som naozaj rada, že som si túto knihu prečítala. Dokázala by som o nej hovoriť / písať veľmi dlho, ale nechcem vám vyzradiť všetko. Ak máte záujem o príbeh dievčaťa, ktoré vám otvorene a bez príkras opíše svet, v ktorom bolo ako židovka nútené vyrastať, neváhajte a tento denník si prečítajte. Anna sa pre mňa stala odvážnou hrdinkou, s ktorou som sa v mnohých veciach zhodla a chytá ma smútok pri pomyslení, že vojna zničila aj tento ľudský život...

"Pre každého, kto sa bojí, je osamelý alebo nešťastný, je rozhodne najlepšie, keď si môže vyjsť niekam von, kde je sám, len on a obloha, príroda a Boh. Pretože práve vtedy, len vtedy človek cíti, že všetko je tak, ako má byť, a že Boh stvoril ľudí do jednoduchej, no krásnej prírody preto, aby boli šťastní."(str.170)

Zdroj obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/25/l25357.jpg
                      http://izquotes.com/quotes-pictures/quote-i-regard-our-hiding-as-a-dangerous-adventure-romantic-and-interesting-at-the-same-time-in-my-anne-frank-328207.jpg
                      http://www.annefrank.org.au/images/quote-2.gif
                      https://meetville.com/images/quotes/Quotation-Anne-Frank-world-live-events-change-Meetville-Quotes-2473.jpg
                      http://www.quippyquotes.com/wp-content/uploads/2014/05/Anne-Frank.jpg