Muž menom Ove

Názov: Muž menom Ove

Autor: Fredrik Backman

Vydavateľstvo: iKAR

Rok vydania: 2015

Počet strán: 334

Ove dovŕšil päťdesiatdeväť rokov. Je to muž pevných zásad, neochvejných princípov a nemenných pravidiel – a večne nevrlý, zatrpknutý frfloš, v ktorom len ťažko odhalíte dobré srdce. Milovaná žena mu umrela, stal sa z neho samotár a pomaly stráca zmysel života. Kedysi býval predsedom spoločenstva vlastníkov domov, ale vystriedali ho už pred niekoľkými rokmi – čo on sám považuje za obyčajný puč. Rozhodne mu to však nezabránilo vykonávať funkciu strážcu poriadku. Samozvaného.
Keď sa do domu naproti prisťahujú mladí hluční susedia a namiesto pozdravu sa im len tak mimochodom podarí nacúvať do Oveho poštovej schránky, a ešte k tomu japonským autom, spustí sa kolotoč nečakaných udalostí. Začína sa príbeh o prekvapujúcom priateľstve, túlavom kocúrovi a najmä o tom, ako sa ľuďom, ktorí sa s Ovem stretnú, zmení život. (ZDROJ)

Celkové hodnotenie:

Veľmi známa kniha, ktorá neunikla mojej pozornosti. Áno, hovorím o knihe Muž menom Ove. Ešte niekedy na konci mája sme s mamou pri večeri narazili na reklamu, ktorá na zadnej strane nejakého časopisu túto knihu propagovala. Prečítala som si anotáciu a povedala som, že ma zaujala a rada by som si ju prečítala. No a moja mama mi ju kúpila za vysvedčenie, čo bol pre mňa šok, lebo som nepredpokladala, že si bude pamätať tú moju malú zmienku ;) 

Obálka je krásna a veľmi výstižná. Je vidieť, že iKAR si dáva na obálkach, ale celkovo aj na obaloch kníh, veľmi záležať. 

Autorov štýl je originálny.  Doteraz nechápem ako sa mu jednoduchými vetami, ktoré sami o sebe nemajú vôbec žiadny šmrnc, podarilo vytvoriť príbeh, ktorý je vtipný a smutnosmiešny zároveň. Dokáže vynaložiť značné úsilie, aby čitateľa pobavil no v niektorých chvíľach aj rozcitlivel. Všetko to dokáže stvárniť za pomoci uhundraných dialógov starého chlapa, ktoré pôsobia veľmi živo. Postupne spoznávate Oveho život, nielen ten prítomný ale aj ten minulý, ktorý strávil so svojou ženou. Prítomnosť a minulosť sa po väčšine v kapitolách striedajú, čo je veľmi príjemné osvieženie a udrží to vašu pozornosť.


Ove, ten náš spomínaný uhundraný starší pán, je veľmi výnimočný chlap, ktorý má dosť špecifické názory, ktoré ostatní ľudia môžu považovať za "komunistické" a "zadebnené". Keď ho však spoznáte trochu bližšie, istým spôsobom budete jeho logiku chápať.
Každého, kto jazdí na inej značke auta, ako je jeho saab považuje za idiota a to bez výnimky. Nemá rád ľudí v bielom, pretože sa s nimi človek nevyháda. Nepozná rozdiel medzi IPADom a počítačom a s predavačom sa je ochotný hádať o tomto rozdiele veľmi dlhú dobu.
Áno, toto všetko vystihuje Oveho. Jeho tvrdohlavosť ho veľakrát privedie do situácií, v ktorých on stráca nervy a čitatelia sa bavia.
Keď sa do susedstva prisťahuje mladá rodina, ktorá v našom starčekovi ihneď vzbudí nedôveru, Ove sa stane ešte nevrlejší ako obyčajne, pretože mu niekto zakaždým prekazí jeho plány.
Týmito vyrušeniami sa však Ove začne meniť, či si to prizná alebo nie. Každý jeden človek ovplyvní Oveho život a privodí mu nejednu krušnú chvíľu.

Ako sa Ove vysporiada s toľkým zmätkom? Dočká sa dňa, kedy ho konečne nebude nikto otravovať a on urobí to, po čom tak dlho túži?


Môj názor?
Je nepopierateľné, že na knihu som sa veľmi tešila. A od prvej strany/kapitoly som vedela, že toto bude kniha presne pre mňa. Trošku som sa obávala, či si autor udrží latku, ktorú si nastavil vysoko hneď na začiatku, až do konca, ale moje obavy boli úplne zbytočné :)

Čo musím vyzdvihnúť hneď na začiatku je autorovo štylizovanie viet a celkovo jeho štýl písania, ktorý je podľa mňa jeden z dôvodov , prečo sa mi kniha tak páčila. Tiež mám radšej, keď autor dokáže za pomoci naozaj malého počtu viet či opisu , vytvoriť dobré dielo. Na to je však potrebné, aby vedel autor správne poskladať vety a aby to spolu tvorilo jeden celok. Presne takýto pocit som mala z Oveho. Fredrik zobral klasického muža v stredných rokoch, ktorý večne hundre a všetko nové ho desí a zasadil ho do svojho príbehu. Ak čakáte samé uhundrané slová ešte uhundranejšieho chlapa, ste na veľkom omyle.

Oveho som si, samozrejme, hneď obľúbila. Svojou neústupčivosťou ma vedel pobaviť a boli situácie, v ktorých sme si boli obaja trochu podobní. ( čo už, ja som dosť konzervatívny človek :D ). Ako som postupne odhaľovala jeho životný príbeh, dokázala som sa vcítiť do jeho pocitov a celkovo do jeho životného prístupu. Áno, mal svoje muchy a vadilo mu bársčo, ale na druhej strane, vedel pomôcť a stál si za svojím. Dokázal sa obetovať pre rodinu a hoci nevedel dať až tak dobre najavo svoje city, aj tak ľudia , ktorých mal rád vedeli, že mu nie sú ľahostajní. Vždy si našiel spôsob, akým im prejavil svoju vďačnosť a lásku.


Ostatné postavy, akými boli Parvaneh s rodinkou , Rune s manželkou či tučný Jimmy, boli veľmi príjemnými návštevníkmi , ktorí svojimi činnmi menili Oveho charakter. Človek si vďaka nim mohol uvedomiť, že celkom jednoduchá prosba môže človeka zmeniť, môže mu dať potrebný čas na to, aby si uvedomil, že tento svet vlastne nie je až taký zlý. Každé jedno "vyrušenie" som s napätím a nadšením pozorovala. Situácie , do ktorých sa postavy dostali boli častokrát veľmi úsmevné a vtipné, no zároveň vedeli čitateľa potešiť, pretože vedel, že Ovemu stále zmarili jeho plán.

V knihe sa nachádza veľmi , veľmi veľa myšlienok, ktoré autor zakomponoval na tie správne miesta. Vedel , kde ubrať a kde pridať. Snažil sa uchovávať atmosféru v tej správnej rovine. Tie myšlienky boli pre mňa častokrát nové a zvyčajne vyšli z úst Sonje, Oveho ženy, vďaka čomu som si túto osôbku predstavovala ako najlepšiu ženu na svete.

Muž menom Ove je kniha, ktorá vám môže spríjemniť toto letné popoludnie, Na chvíľu sa prenesiete v čase a budete svedkami úžasnej premeny jedného uhundraného pána. Spolu s ním budete objavovať zmysel života. Zistíte, že aj keď vám odišiel blízky človek, ešte to nemusí znamenať aj váš koniec. Stačí sa predsa len obklopiť ľudmi, ktorí vám možno občas idú na nervy , no aj tak vďaka nim viete, že tu nie ste sami. :)

"-Ľúbiť niekoho je ako nasťahovať sa do domu,- povedala raz Sonja.
-Spočiatku sa človek zaľúbi do novoty a každé ráno sa budí s údivom, že skutočne patrí jemu, a podvedome sa trochu strachuje, že ktosi pribehne a oznámi, že došlo k obrovskému omylu a taký krásny život nebol určený preňho. No rokmi fasáda opadá, drevo popuká a človek začne svoj dom milovať nie preto, že je dokonalý, ale práve pre jeho nedokonalosť. Naučí sa poznať všetky kúty a zákutia, ako dosiahnuť, aby kľúč nezamŕzal v zámke, keď je vonku chladno, ktoré parkety sa trochu prehýbajú, keď na ne stúpi, a ako otvoriť dvere skrine, aby nevŕzgali. Lebo všetky tieto malé tajomstvá spolu tvoria domov.-" (str. 304)

Zdroj obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/195/l195816.jpg
                      http://images.elephantjournal.com/wp-content/uploads/2011/07/5jt65.jpg
                      http://www.rival.se/umbraco/imageresizer.ashx?src=/media/75171/ove_480x280_140926.jpg&width=370&height=220
                      http://www.resume.se/contentassets/bac2ce351c4a4c42854bba606233bfd4/194138_2.jpg
P.S. Nemáte niekto  dobré tipy na nejaký fajn film do tejto horúčavy?