sobota 2. júla 2016

Postav hliadku

Názov: Postav hliadku

Autor: Harper Lee

Vydavateľstvo: odeon

Rok vydania: 2016

Počet strán: 295


Umelecké dielo plné ľudskosti, múdrosti, vášne a humoru Dej sa odohráva na pozadí širšieho historického kontextu a spoločenské napätie sa prenáša aj do vzťahu Jean Louise k otcovi, príbuzným, rodine, niekdajším známym i dávnemu priateľovi Henrymu. Znova si uvedomuje, aké je dôležité – v súlade s biblickým odkazom – postaviť svoju hliadku, ktorou je predovšetkým svedomie. Dejová línia je takisto posunutá asi o dvadsať rokov. Hlavná detská postava z románu Nezabíjajte vtáčika Jean Louise Finchová (Scout) žije teraz v New Yorku a ako dvadsaťšesťročná prichádza do rodného mestečka Maycomb. S prekvapením zisťuje, že jej otec Atticus, ktorý sa kedysi nezištne ujal úlohy obhajcu v procese s mladým černochom, sa teraz angažuje v rasistickej Rade občanov. Vzťahy medzi miestnym belošským a černošským obyvateľstvom sa mimoriadne zhoršili.

Autorka, známa jedným z najpopulárnejších románov 20. storočia Nezabíjajte vtáčika (1960), sa po vydaní tejto knihy na dlhý čas odmlčala. Až v roku 2014 sa v jej trezore našiel rukopis druhého diela, ktoré bolo vlastne jej literárnou prvotinou. Napísala ho v päťdesiatych rokoch 20. storočia, ale vydali ho až v roku 2015.

Azda nijaká kniha v poslednom čase nevyvolala toľko otáznikov ako román americkej spisovateľky Harper Leeovej Postav hliadku.(ZDROJ)

Po dlhšej dobe som opäť zavítala do knižnice a objavila som tam naozaj zaujímavé kúsky. Keďže som tam bola v dobe, kedy som ešte mala rozčítanú knihu To Kill a Mockingbird, po objavení jej pokračovania v jednej poličke v knižnici, som ani na chvíľu neváhala a vzala si ju. Chvalabohu.

Obálka: je ladená do staršieho štýlu, čo je v prípade tejto knihy asi veľmi dobrá voľba, keďže korešponduje s príbehom.

Autorkin štýl: už pri písaní recenzie na jej predošlú knihu, som vám prizvukovala, že Harper Lee naozaj vie písať. Pri tejto knihe som sa o tom vari ešte hlbšie presvedčila. Autorka využíva rasovú otázku na veľmi malej scéne, zasadila ju (opäť)  do prostredia tej istej rodiny, avšak zmenila nám postavy. Sú staršie, vyspelejšie a zdá sa, že sa správajú inak. Harper dokáže napísať viacstranový rozhovor plný veľkých myšlienok takým strhujúcim spôsobom, že mi ostávalo len s úžasom a obdivom hľadieť na jej neoceniteľný talent. Využíva aj pohľady späť do minulosti, preto by sa teoreticky táto kniha mohla čítať aj v prípade, že ste nečítali jednotku, ale tí z vás , ktorí tak spravili, môžu pozorovať neskutočné charakterové vyžitie. Autorka sa s nami zahráva, pomaly nám odhaľuje najhlbšie zákutie duše každej jednej postavy a celé je to okorenené veľkým umeleckým dôvtipom.

Jean Louise alias Scout sa po mnohých rokoch, ktoré strávila vo veľkom New Yorku vracia naspäť do svojho rodného mestečka Maycomb. Po svojom návrate zisťuje, že ľudia, ktorí sú jej srdcu blízki a ktorých odmalička obdivovala sa zmenili a ona stráca pevnú pôdu pod nohami.
Od malička bola vychovávaná lekciou : všetci ľudia, bieli či čierni, sú si rovní. Takto ju vychovával otec. Keď sa však na neho pozerá teraz, nevidí v ňom ani kúsok z jej ocka. Pokojne si sedí v Rade, v ktorej si neváha vystúpiť jeden jej člen s rasistickým prehovorom o tom, ako sa nám černosi pomaličky zakoreňujú v našej spoločnosti a aký zlý dopad to na ňu má.
Scout je zhrozená a nevie, čo si má o tomto správaní myslieť. Nevie, ako sa k tomu má postaviť ani ako pokračovať vo svojom živote, keď jediná istota v jej živote ju takto zradila. 

Ako Scout zareaguje? Čo spraví, aby sa po tejto rane opäť postavila na nohy?

Môj názor?
Neviem, kde začať. Po prečítaní prvej časti som sa na toto jej pokračovanie strašne tešila. Bola som naozaj zvedavá, ako sa budú vyvíjať životy mojich milovaných postáv a nakoľko sa rozvinie zápletka príbehu. Žila som v domnienke, že druhá časť začne tam, kde prvá časť skončila, no nakoniec to celé bolo úplne inak.

Zo začiatku som bola trošičku rozčarovaná. Scout sa po mnohých rokoch, ktoré prežila životom v NY, vracia späť domov k svojmu otcovi. Čo ma však hneď zarazilo je fakt, že sa tu objavila nová postava, Henry, ktorá v jednotka nebola spomínaná. Nebol by to žiaden problém, keby sa príbeh nevracal aj do minulosti a práve v nej vystupoval aj Henry, čo ma dosť miatlo. Scout nám ju teraz približuje svojimi očami , spomína si na spoločné chvíle a uvažuje o tom, aké by to bolo, keby si Henryho vzala.

Toto som nečakala. Keď som však Henryho spoznávala čoraz viac, musím povedať, že sa mi celkom zapáčil. Mohol dostať aj viac priestoru, no za ten krátky čas, v ktorom som ho mohla spoznať, som nadobudla dojem, že je to chlap, ktorý dokáže zvládnuť aj takú neskrotnú ženu, akou je Scout.
A tie ich rozhovory....ach bože. Neviem, či to o mne viete, ale milujem rozhovory, ktoré sa nesú v mierne ironickom duchu. Tie rozhovory, pri ktorých vás niekto so smiechom nazýva strašnými menami s ironickými poznámkami a vy sa naoko hneváte a čertíte, no viete, že toho človeka aj tak máte radi. Takéto rozhovory prebiehali na začiatku medzi Henrym a Scout a ja som si ich čítanie strašne užila.

Keď stála Scout pred svojou rodinou, totálne na pokraji svojich síl, nechápajúc ako ju mohli všetci jej drahí tak zradiť, úplne som sa do jej postavy vžila. Dokonale som sa vcítila do toho zmätku, ktorý jej prebiehal v hlave. Verila som, aké ťažké to pre ňu muselo byť, keď sa celá jej výchova navonok rúcala rovno pred  očami. Istoty, na ktorých postavila celý svoj život, sa úplne zmenili a ona už nevedela, kým je.

Jej otec, ktorý ju odmalička učil, že sú si všetci rovní, bieli aj čierni, teraz predsedá rade, ktorá je pre Scout ľudskou skazou. Je to pre ňu miesto, kde bieli vinia čiernych za všetko zlé, čo na nich život uvalí. Je jej z toho zle a nevie , na koho sa má obrátiť. Pri obyčajných rozhovoroch s jej rovesníčkami si s nimi nemá, čo povedať, rodine sa vyhýba. Bola vychovaná tak, že ľudí nedelila na čiernych a bielych, v istom zmysle sa dá povedať, že bola farboslepá a túto jej vlastnosť som milovala. Bránila sa ako levica, vždy kládla na prvé miesto rovnosť všetkých , a hoci nechcela spočiatku počúvať , čo sa jej ostatní snažili naznačiť,  bola tvrdohlavá ako čert, nakoniec si dala povedať a pochopila celú pravdu.

Prečo knihu považujem za tak skvelú ? Lebo v určitých pasážach som čítala s takou vervou, ako už dávno nie. S úžasom so sledovala, ako autorka dokázala moju neskrotnú Scout presvedčiť prostredníctvom absolútne dokonalých filozofických rozhovorov s jej otcom. Jeden rozhovor sa tiahol cez niekoľko strán a donútil ma zamyslieť sa spolu so Scout. Všetko do seba postupne zapadalo a Scout, konečne začínala chápať, že niekedy musí človek vhupnúť medzi vlkov , aby si ich mohol skrotiť. ;)


O prvej časti som napísala, že je to kniha, ktorá mi priblížila rasovú segregáciu ako nijaká iná kniha. Toto jej pokračovanie ma, úprimne, zasiahlo ešte viac. Neviem, či to bude skvelým spisovateľským štýlom alebo veľkými myšlienkami,no rozhodne môžem s čistým svedomím povedať, že táto kniha naozaj stojí za vaše prečítanie. Stojí za to, aby ľudia pochopili, že občas musíme robiť rozhodnutia, ktoré navonok vyzerajú hrôzostrašne, no v konečnom dôsledku z nich istým spôsobom vyklíči zrnko pokroku, a to v každom ohľade. ;) 


" - No keď ťa sklame človek, ktorý sa držal pravdy - a ty veríš v to, v čo veril aj on- nevyvolá to v tebe iba ostražitosť, ale oberie ťa to o všetky istoty. Preto som na pokraji šialenstva...-" ( str. 192) 

 

" Pokladala som sa za kresťanku, ale zrejme ňou nie som. Asi som čosi iné, ale sama neviem čo. Títo ľudia ma učili, čo mám pokladať za správne a čo za nesprávne. Presne tie isté osoby. Na vine budem teda ja, nie oni. Niečo sa s o mnou stalo. Akýmsi čudným, ale rovnozvučným spôsobom sa mi usilujú nahovoriť, že sa všetko môžu černosi... Prichodí mi to, akoby ma niekto presviedčal, že som schopná lietať. Namojdušu, najradšej by som vyletela von oknom." (str. 179-180)

 

"Ostrovom každého človeka, Jean Louise, a hliadkou každého človeka je jeho svedomie. Nejestvuje nič také ako kolektívne svedomie. " (str. 281)

 

" ...: priatelia ťa potrebujú vtedy, keď konajú nesprávne, Jean Louise. Nepotrebujú ťa, keď konajú správne..." (str. 290)




Zdroje obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/221/l221464.jpg
                        https://randomhouseindia.files.wordpress.com/2015/07/creative-8-1.png
                        https://cdn.pastemagazine.com/www/system/images/photo_albums/go-set-a-watchman-quotes/large/watchman2.jpg?1384968217
                        https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/236x/94/6f/e8/946fe89bf8d609937764eb7c0e299215.jpg

2 komentáre:

  1. Keď sa raz dostanem k tej prvej časti, tak po tejto recenzii si budem musieť prečítať už aj druhú, vyzerá to tak :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ako píšeš, dvojka taktiež stojí za prečítanie :) :) A mať nedokončenú sériu, mňa napríklad, dosť znervózňuje :D :D ;)

      Odstrániť