Jediná láska

Názov: Jediná láska

Autor: Erich Segal

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Rok vydania: 1998

Počet strán: 159

 
Jak ironické je šílenství osudu!
Když Matthew konečně vypudil svou dávnou lásku ze vzpomínek a snů, Silvia nečekaně znovu vstoupí do jeho života. Je pořád stejně krásná, ale vážně nemocná. Doktor Matthew Hiller, věhlasný americký odborník v oblasti molekulární biologie, kterému se již několikrát podařil "zázrak" v léčbě rakoviny, je její poslední nadějí. Ti dva spolu kdysi prožili nádhernou romanci v etiopské polní nemocnici daleko od civilizace, kde s dalšími nadšenci z Médicine internationale budovali základy preventivní medicíny. Ale pak Silvia jednoho dne Matthewovi nenávratně zmizela z očí. Když se posléze dozvěděl, že se vrátila do Itálie a provdala se za průmyslového magnáta, jeho život ztratil nadlouho smysl. Novým impulsem je pro něho až opětovné setkání s Evií, nyní slavnou cellistkou, s níž ho v mládí spojovalo nerozlučné přátelství a láska k hudbě. Teprve ona ho zbaví samoty a poskytne mu rodinné zázemí. A teď, téměř po dvaceti letech, se Silvia náhle vrací.
Pro oba je však už příliš pozdě... (ZDROJ)

Ericha Segala som na tomto blogu už raz spomenula, aj keď od toho obdobia už ubehol nejaký ten rok. Všetky príbehy , ktoré som doposiaľ čítala , som si zamilovala a vedela som, že nech už siahnem po akejkoľvek jeho knihe, svojím štýlom ma vždy poteší a jej čítanie si užijem a presne to je dôvod , prečo som siahla aj po tejto jeho knihe.

Obálka: takže, už je skoro dvadsať rokov stará ,čiže jej asi budem musieť odpustiť jej zašedlosť a miernu neatraktívnosť ;)

Autorov štýl: Erichov spisovateľský štýl je neskutočný. Neviem, nakoľko na ňom má podiel prekladateľ, ale doposiaľ som každú jeho knihu čítala neuveriteľne ľahko. Stratila som sa v nich , a to sa mi stáva naozaj málokedy. Dokáže bravúrnym štýlom skombinovať minulosť s prítomnosťou a všetko mu to tam akosi pasuje. Dáva si záležať na charaktere postáv, využíva reálne pocity, myšlienky, žiadne priveľké opisy okolia a do každej svojej knihy dáva kúsok z lekárskeho prostredia, čo beriem ako veľkú výhodu. Približuje mi lekársky svet s jeho plusmi i mínusmi bez toho, aby ma ním na smrť unudil siahodlhými poučkami či krkolomnými chorobami. Nemám mu, bohužiaľ, naozaj, čo vytknúť, lebo jeho romány sa čítajú samé.

Matthew je uznávaným odborníkom v oblasti molekulárnej biológie. Do jeho kancelárie však príde osoba, s ktorou v minulosti strávil nejednu krásnu chvíľu, no osud ich rozdelil. Áno, ide, samozrejme, o ženu, s ktorou sa v minulosti stretol na trojmesačnej stáži v Eritrey, kde obaja pracovali ako pomocní lekári a liečili chorých v tejto snáď najchudobnejšej časti Afriky.
Matthew sa musel po streľbe, pri ktorej takmer prišiel o život, naučiť žiť bez svojej lásky, Silvie, ktorá z jeho života nečakane zmizla a vydala sa. Boli to pre neho ťažké roky, no on sa ešte viac zahĺbil do medicíny, keďže jeho druhá vášeň, lásku ku klavíru, sa vytratila spolu s jeho zranením.
Akosi si vedel zariadiť život aj bez nej, znovu našiel lásku a šťastie, no teraz stojí pred ňou a všetky spomienky sa mu opäť vracajú späť.

Ako sa musí Matthew cítiť pred ženou, o ktorej si v minulosti myslel, že bude jeho pravou láskou?

Môj názor?

Moju lásku k Erichovi Segalovi by som vám vedela rozpísať na poriadne veľa článkov. Začala s knihou Príbeh našej lásky/ Oliverov príbeh a upevňovala sa v románoch Kto nepozná lásku či Muž, žena a dieťa. V každom románe si totižto udržal svoje bravúrne spisovateľské pero, ktorým dokáže vykúzliť nádherný príbeh, čo sa číta doslova sám.

Príbeh Jediná láska je vo väčšej miere retrospektívnym rozprávaním o živote nášho protagonistu. Na začiatku máme prológ, v ktorom ho prekvapí nečakaná pacientka- jeho prvá veľká osudová láska, Silvia. Aby sme však pochopili, ako veľmi ho toto stretnutie zasiahlo, musíme vedieť celý jeho doterajší príbeh, od začiatku do konca, a ten tvorí viac ako 2/3 knihy.

Matthewa som si zamilovala. Od malička to v živote nemal najľahšie. Jeho otec umrel, keď už síce nebol dieťa, no k dospelosti to tiež mal ešte ďaleko a akosi prebral v rodine mužskú ruku pre svoju mamu a brata. Odjakživa v sebe pestoval dve lásky- lásku k medicíne a lásku ku klavíru. Celé svoje štúdium sa akosi snažil prísť na to, ktorá z nich prevažuje, pri čom mu pomáhala jeho dobrá kamarátka Evie. Títo dvaja sa dokázali na celé hodiny stratiť vo víre hudby bez jediného slovka. Vrelo som si to v mysli predstavila: dve mladé duše, ktoré nachádzali pokoj v dokonalosti hudby. Svojou vášňou ma dokázali opantať, aj keď sama nehrám na žiaden hudobný nástroj.

Evie som mala už od začiatku rada, a keď sa ich cesty rozišli , bola som úprimne smutná. So Silviou to už bolo o inom. Keď sa s ňou Matthew v Eritrey spoznal , predstavila som si ju ako búrku. Silvia bola  zaujímavá, ten typ, ktorý za sebou niesol kopu obdivovateľov, dcéra milionára , večne pod dohľadom osobného strážcu. Aj keď som chápala, čo na nej Mathew vidí, neprirástla mi úplne k srdcu. Ich africký románik bol v istých smeroch úžasný, no nemal dlhé trvanie. To, čo po sebe zanechal však bola jedna veľká pustá duša .

Ich láske som však uverila. Autor ma naozaj presvedčil, že sú si súdení a že ich osud pripravil o dokonalé šťastie. Hltala som každé slovo, nič ma nedokázalo rozrušiť. V napätí som čakala, ako sa nakoniec Mathew zachová, či nájde svoj pokoj. Veľmi som mu to priala. Vryl sa mi do srdca ako správny chlap, ktorý svoj život obetoval pomoci druhým, ako lekár, ktorý pracuje od nevidím od nevidím, aby urobil tento svet lepším, no na svoje šťastie stále čaká.

Pri takýchto knihách, kedy s napätím a radosťou otáčate nasledujúcu stránku vás istotne zamrzí, keď je kniha taká úzka a normálne som si želala, aby mala aspoň tristo strán. Chcela som vedieť viac, a aj keď dokázal Segal podať krásny príbeh už aj na takomto počte strán, moju radosť z čítania by som si veľmi rada predĺžila.

Od Jedinej lásky nečakajte dokonalosť. Je to presne ten príbeh, ktorý my ženy milujeme. Máme v ňom drámu, lásku, hnev, slzy a zhltneme ho za pár hodín. Je to jednohubka,ktorá zastaví čas a vy sa sústredíte iba na hlavných hrdinov. Naozaj neviem, ako to ten Segal robí, že vo mne vie vyvolať taký pokoj, takú radosť z čítania, no som mu za to naozaj vďačná. Jediná láska bola skvelá a určite ju odporúčam všetkým, ktorí hľadajú jednoduchý román plný lásky, odvahy, priateľstva či druhých šancí. Verím, že Erich Segal je meno, ktoré momentálne nie je až tak "in", ale zaslúži si vašu pozornosť! :) 

" Myslím, že najlepší lekári sú tí, ktorí si pamätajú rovnako svoje neúspechy ako úspechy. Dáva im to nevyhnutnú pokoru. Preto keď moje myšlienky zaletia do Eritrey, myslím na tých, ktorých som nezachránil. Na malého Dawita.
A na Silviu." (str. 63) 

 

"Od tej chvíle som sa tešil na to, že zostarnem so svojou manželkou. Už som poznal rozdiel medzi coup de foundre, ktorý zasiahne dvadsaťročného, a hlbokou láskou, čo sa zmocní zrelého dospelého pomalou, mocnou osmózou." (str. 135)

Zdroj obrázkov: http://www.paseka.sk/_data/books_pix_big/book_99587_thumb.jpg
                      http://slodive.com/wp-content/uploads/2013/04/funny-valentines-day-quotes/erich-segal-quote.jpg
                      http://i.quoteaddicts.com/media/q5/683438.png
                      http://ecx.images-amazon.com/images/I/51dUGvDs2UL._SX940_.jpg