Knižnica na kolesách

Názov: Knižnica na kolesách

Autor: David Whitehouse

Vydavateľstvo: FortunaLibri

Rok vydania: 2015

Počet strán: 236

Bobby Nusku sa cíti osamelý. Noci trávi archivovaním stôp, ktoré po sebe zanechala jeho matka. So svojím jediným kamarátom Sunnym spriada plány, ako sa ochrániť pred šikanovaním chlapcov na ulici a pred svojím otcom. Keď sa Sunny musí odsťahovať, Bobbyho premkne obava, že už nemá nikoho blízkeho.
Po čase stretne dvoch podobných vydedencov: Rosu, dievčatko s červenou trojkolkou, ktorého postihnutie priťahuje šikanovanie tých istých tyranov, ktorí terorizujú aj jeho, a Val, Rosinu mamu, osamelú rozvedenú ženu, ktorá je zamestnaná ako upratovačka mestskej pojazdnej knižnice. Vznikne medzi nimi hlboké porozumenie, navzájom si vyplnia prázdne miesta v živote.
Puto medzi staršou ženou a chlapcom sa čoskoro stane terčom miestnych klebiet. Val príde o prácu a Bobbyho otec brutálne zbije. Kedže vedia, že ich nečaká nič dobré, rozhodnú sa ujsť aj s Rosou v knižnici na šestnástich kolesách. Trojica podnikne cestu po Anglicku v snahe nájsť lepší život a rodinu, ktorá jej chýba. Celonárodná naháčka za posádkou knižnice na kolesách je až priveľmi skutočná a hrozí, že ukončí ich inak dokonalý sen. (ZDROJ)




Mony túto knihu neodporúčala a pravdupovediac, asi by som po nej ani nesiahla, keby jeden z mojich priateľov na facebooku nepoužil jeden jej citát vo svojom statuse. Neskôr vám prezradím, ktorý to bol, no len čo som si ho prečítala, vryl sa mi do pamäte a keď som túto knihu uvidela v knižnici, riskla som to a vzala si ju.

Obálka: je strašne zlatá. Vyvoláva vo mne pocit dovolenky, leta, kníh a pohody :))

Autorov štýl: je jednoduchý, často mätúci a niekedy až bizarný ( oukej, niekedy až šialený!) . Využíva veľa prvkov, ktoré k sebe pri prvotnom pohľade ani nepasujú, no po kratšom zamyslení, sa tam dá nájsť istá spojitosť. Zlučuje knihy s moderným svetom, nebojí sa humoru ani drámy, zakladá si na dialógoch , no nevyhne sa ani opisom. Rozprávači sa často menia, aj keď sa väčšinou vraciame k tomu "hlavnému". Whitehouse spojil ťažké osudy rôznych osob do jedného príbehu a možno im nedal dostatočný priestor, aby sa všetky vyjadrili v tom správnom množstve, no aj tak ma niečím chytili.

Bobby Nusku je tá postava, ktorá spája všetky naše príbehy. Je to chlapec, ktorý sa musí popasovať so smrťou matky a s novou manželkou svojho otca, ktorý o neho neprejavuje takmer žiaden záujem. V škole nemá žiadnych kamarátov, až na Sunnyho, s ktorým vymysleli plán. Ten je síce trochu šialený, pretože sa rozhodnú , že sa zo Sunnyho má stať kyborg, no pre týchto dvoch chlapcov to je ich životný údel. Sunny sa však odsťahuje a Bobby ostáva na všetko zase sám. Po čase však stretáva Rosu, ktorá ho zavedie za jej mamou a tá je pre Bobbyho najkrajšou ženou na svete. Často k nej uteká, až raz , po tom, čo vyparatil naozaj veľkú hlúposť , sa rozhodnúť spolu ujsť. Žena, ktorá vezme pojazdnú knižnicu, jej dcéra a Bobby sa vydajú na šialené dobrodružstvo, na ktorom zažijú momenty, na ktoré už nikdy nezabudnú.

Ako dokážu utiecť pred všetkými a žiť si po svojom?


Môj názor?


Od Knižnice na kolesách som nemala priveľké očakávania, skôr som ju brala ako menší experiment, keďže som na ňu poznala dva protichodné názory.

Priznám sa, že po prečítaní prvých stránok som sa prikláňala skôr k tomu, ktorý mala Mony, lebo mi to vôbec nedávalo zmysel. Na začiatku vám totižto autor predstaví koniec tohto príbehu a až po pár stránkach spoznáte jeho začiatok. No ani v ňom sa nebudete spočiatku orientovať. Keď som sa ako tak prehrýzla prvými 50 stranami, už sa mi aj čítalo ľahšie.

Bobby bol pre mňa záhadou až do momentu, v ktorom som spoznala pravú tvár jeho otca. Tá tvár nebola ničím prívetivá, práve naopak. Pre svojho syna bol hrozným otcom, čo sa na chudákovi Bobbym aj značne podpísalo. Strata matky ho stále bolela, preto keď sa objavila Val, Rosina matka, hneď sa na ňu upol, čo som okamžite pochopila. Bola pre neho láskou, takou, ktorá miluje bez výhrad, videl to v starostlivosti, ktorou zahŕňala Rosu i jeho.

A Rosa? Tá bola stelesnený anjel, ktorý v mnohých situáciách dokázal, že detská láska je tá najkrajšia. Milovala by ťa aj keby si mal 4 ruky a obriu hlavu, jediné, čo ju zaujímalo bolo tvoje meno, ktoré si zapísala do svojho notesa. Rada počúvala rozprávky a strácala sa vo svojom detskom svete. Nikto na svete by ťa nemiloval viac ako ona.

Joea som sa trošku bála. Bol totižto zločinec a mala som strach, že mojim trom cestovateľom a utečencom zároveň niečo spraví. Mala som ho možnosť vidieť v nejednej nepeknej situácií, no, opäť sme mali možnosť spoznať aj jeho príbeh, teda dôvod jeho hnevu.

Títo štyria ľudia si so sebou do knihy priniesli vlastný príbeh a pohľad na svet, no akýmsi zvláštnym spôsobom som im uverila, že naozaj tvoria akúsi rodinu. Uverila som im ich vieru a odhodlanosť aj napriek mnohým šialeným veciam, ktoré podnikli a aj veľkej nereálnosti celej atmosféry príbehu, lebo už len utiecť v knižnici na kolesách je dosť nezvyčajne, nehovorme napríklad o takej vlastnej súkromnej ZOO ;)

Priznám sa vám, že som v jednom momente musela knihu odložiť, aby som sa vypísala a nezabudla na to, čo ma v tej chvíli napadlo a rada sa o ten môj výlev s vami podelím : 

Možno sa každý z nás občas pomätie. Zošalie. Je to však naša vina? Nakoľko nás dokáže ovplyvniť prostredie v ktorom vyrastáme? Podľa mňa má na tom ten najväčší podiel. Veď sa len pozrite na Bobbyho. Malý chlapec, čo stratil matku. Chýba mu človek, ktorý by ho zahŕňal nekončiacou láskou, človek, ktorý by ho strážil, viedol, počúval každú jeho hlúpu historku.... mama je len jedna, to nás učia už v škôlke, no tá Bobbyho odišla a on zostal na všetko sám. Malo to na neho obrovský dosah. Možno aj väčší, ako si sám uvedomoval. Zoberme si len jeho upnutosť na Val. Mladá matka s postihnutým dievčatkom. Býva sama, no stará sa o neho viac ako jeho vlastný otec. Je jeho okamžitým útočiskom, človekom ku ktorému sa okamžite pripúta, pretože je to zároveň prvá osoba, ktorá o neho prejavila väčší záujem a Bobby ju , prirodzene, nechce stratiť. Keď sa na scéne objaví Joe začne žiarliť, no nemôžeme sa mu čudovať. Bojí sa, že láska a starostlivosť, ktorou ho doteraz zahŕňala sa prenesie na Joea a on stratí tú jedinú iskričku nádeje, ktorá mu ostala. Bobby je pre mňa krásnym a veľkolepým príkladom toho, nakoľko vás môže ovplyvniť vaše detstvo. Deti odzrkadľujú život, akým žijú ich rodičia. Čím viacej kníh čítam, a aj postupným pozorovaním svojho okolia, zisťujem, že ak by rodičia žili usporiadaným životom, ich deti by ich nasledovali a to bez žiadneho nátlaku. Išlo by im to prirodzene, a to práve preto, že by v nich videli vzory. A niekedy sa stane, že si deti vezmú svojich rodičov ako príklad, no ten odstrašujúci.

V tejto knihe som si našla svoju myšlienku, a aj keď som sa musela prehrýzť šialenou absurdnosťou na začiatočných stránkach, na konci to pre mňa asi stálo za to ;)
Či vám knihu odporúčam? Ťažká otázka. Ja som jej dala šancu a som rada, že som mala možnosť nájsť v nej ďalšie pekné myšlienky do zbierky, no je to kniha, ktorá svojou bizarnou detskou stránkou asi nesadne úplne každému ;)

"Priateľstvo je, keď dostanete kľúč, ktorým odomknete časť svojej duše." (str. 39)

 

"Žiaľ je nehybný bod, od ktorého sa človek môže len vzdialiť. Nikdy nezmizne, lebo na svete nie je dosť priestoru, aby bol človek dostatočne ďaleko."(str. 204)

 

"Rodina sa nemusí skladať z otca, matky, zo syna alebo z dcéry. Rodina je tam, kde je dostatok lásky." (str. 211)
(Práve tento citát sa mi tak vryl do pamäte ;) )

Zdroje obrázkov: http://cdn.shopify.com/s/files/1/0671/2077/products/Kniznica_na_kolesach_300_grande.jpg?v=1439389772
                        https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/3c/44/fc/3c44fc007aa80bb662544974e3a89241.jpg
                        https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/f2/18/91/f2189154a5a17053c59ab98a79c058ca.jpg
                        https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/95/48/c9/9548c9bc6b642ffefb05159801df2898.jpg