streda, 29. júna 2016

To Kill a Mockingbird

Názov: To Kill a Mockingbird

Autor: Harper Lee

Vydavateľstvo: arrow books

Rok vydania: 2010

Počet strán: 309

Shoot all the Bluejays you want, if you can hit `em, but remember it`s a sin to kill a Mockingbird.` A lawyer`s advice to his children as he defends the real mockingbird of Harper Lee`s classic novel - a black man charged with the rape of a white girl. Through the young eyes of Scout and Jem Finch, Harper Lee explores with exuberant humour the irrationality of adult attitudes to race and class in the Deep South of the thirties. The conscience of a town steeped in prejudice, violence and hypocrisy is pricked by the stamina of one man`s struggle for justice.
But the weight of history will only tolerate so much... (ZDROJ)






Dnes vám prinášam svoju druhú knižnú lásku, ku ktorej som sa dostala v malom kníhkupectve na mojich potulkách Prahou. Už dávnejšie som o nej počula, ale akosi som nemala čas na jej prečítanie, keď som ju však videla v tomto absolútne dokonalom vydaní a za výbornú cenu, isto pochopíte, že som ju tam predsa nemohla nechať ;)

Obálka: je neuveriteľná! Kombinácia farieb je úžasná a celé toto vydanie je dokonalý skvost! ♥

Autorkin štýl: sa veľmi dobre číta. Harper Lee mala v sebe niečo, čo prinieslo čitateľom, v období, v ktorom kniha vyšla, doslova zimomriavky. Neváhala sa totižto pustiť do témy, ktorá bola taká kontroverzná: dlhoročný vzťah medzi bielymi a čiernymi. Nemyslite si, že vás zahalí siahodlhými opismi politických vzťahoch, to ani náhodou. Autorka opísala tento vzťah na malej rodine žijúcej v mestečku, v ktorom stále platí to, že černosi a tí bieli si nie sú úplne rovní. Vytvorila uveriteľné postavy, deti, ktoré práve dospievali a pozorovali všetko, čo sa okolo nich dialo. So svojou detskou úprimnosťou a naivitou nechápali, čo je zlé na tých farebných ľuďoch a to bolo to, prečo ste si ich zamilovali ešte väčšmi. Harper Lee naozaj vedela, ako zasiahnuť čitateľa na tom správnom mieste a upriamiť pozornosť na problémy, ktoré boli v tom období alarmujúce.

Jean Louise (Scout) je malé šesťročné dievčatko, ktoré sa však navonok správa viac ako chlapec. Nerada nosí šaty a určite by ste ju nespozorovali pri klasických dievčenských prácach či hrách, ktorým sa v tom čase venujú jej rovesníčky. Scout trávi všetok svoj voľný čas pri hre so svojím desaťročným bratom, Jemom, a cez leto aj s ich kamarátom Dillom, ktorý chodi do ich mestečka Maycomb na prázdniny k tete. Svojou otvorenosťou často spôsobuje ich gazdinej Calpurnii veľa povolených nervov, no vždy vie, kde sú hranice. Ich otec je osamelý rodič, Atticus, ktorý sa o svoje deti stará špecifickým spôsobom. Vždy ich učí tomu, že všetci ľudia sú si rovní. Raz sa mu do rúk dostane prípad, v ktorom mladého černocha obvinili z toho, že znásilnil mladú belošku a Atticus má byť v úlohe obhajcu. Vie, že to nespravil a že je jeho občianskou a hlavne ľudskou povinnosťou spraviť pre tohto úbohého človeka , čo najviac. Scout a Jem však od ostatných obyvateľov musia znášať aj nenávistné narážky, ktorým musí Atticus za svoju lojálnosť čeliť. Trápi ho, že postavil svoje deti do takejto pozície, no vie, že by sa im nemohol postaviť znovu na oči, ak by neobhajoval tohto nevinného muža.


Môj názor?

Tí, ktorí ma už sledujete a čítate dlhšie, isto viete, že milujem klasiky. Táto moja láska začala asi pred dvomi rokmi, keď som sa pustila do Jane Austen a odvtedy stále pretrváva. Zastávam názor, že každý z nás musí na čítanie istých kníh dospieť, aj keď to znie trošičku nepekne. Z vlastnej skúsenosti však viem, že keby som ju čítala ešte ako malé dievča, nemala by som z nej taký zážitok, ako som mala v sedemnástich.

To Kill a Mockingbird je neskutočne ospevovaná kniha, ktorej som sa ale trošičku obávala, lebo som mala isté predsudky voči jej obsahu ( tá detská zadubenosť! ). Vedela som o nej akurát to, že rieši rasistickú otázku a bála som sa nakoľko zabrdne do politiky, ktorej sa ja tak trochu vyhýbam. Ostala som však milo prekvapená.

Hneď od prečítania prvej strany som nadobudla dojem, že čítam príbeh jednej rodiny, a tie mám veľmi rada. Postupne som spoznávala Scout a Jema, dvoch súrodencov, ktorí ma vedeli svojimi hrami často veľmi milo pobaviť. Ich detské hádky som sledovala ako naozajstný horlivý divák v kine s taškou pukancov a v napätí som čakala , čo zase tí dvaja vymyslia.

Keď sa k nim ešte pridal aj Dill, to bola naozaj jedna veľká detská párty, plná dobrodružstva a hier, ktoré by ma , úprimne, ani nikdy nenapadlo hrať :D
Jema som si obľúbila kvôli jeho bratskej nadradenosti. Vždy musel Scout poúčať, ako každý správny brat a čím bol starší, tým to bolo horšie. V ťažkej situácií sa však na neho dalo vždy spoľahnúť.
Scout sa ako každá správna sestra na brata po hádke hnevala, no vedela, že jej to dlho nevydrží, keďže iných kamarátov ( okrem Dilla) nemala. Jej gazdiná Calpurnia a hlavne jej teta Alexandra sa z nej snažili vychovať poslušnú mladú dámu, čomu sa však Scout rozhodne nechcela prispôsobovať. Najviac som si na nej obľúbila jej zmysel pre spravodlivosť, ktorú v nej vypestoval jej otec a detský, občas čiernobiely, názor na svet.

Jej otec, Atticus, bol pre mňa kľúčovou postavou, ktorá nielenže ovplyvňovala svoje deti , ale mala veľký vplyv aj na životné postoje obyvateľov Maycombu. Bol starostlivý, a hoci sa musel o svoje deti starať sám, zvládal to na jednotku s hviezdičkou, aj keď by s týmto mojím názorom teta Alexandra najskôr nesúhlasila. Ona totižto neschvaľovala jeho výchovu. Neschvaľovala slobodu, ktorú svojím deťom dával, no on sa stále držal svojich zásad a vedel, že tieto lekcie sú pre jeho deti to najlepšie.

Problém, ktorému čelil nebol vôbec jednoduchý. Musel sa postaviť pred celé mesto a spraviť všetko, čo bolo v jeho silách, aby ľudia a najmä porota zistili, že černoch nespravil to, z čoho bol obvinený. Atticova húževnatosť, jeho odhodlanie a prefíkanosť ma každou stranou čoraz viac priťahovali a strašne som mu  držala palce. Bola som svedkom nespravodlivosti a jednej bitky v dlhoročnej vojne a mala som z toho naozaj silný zážitok.

Koniec so sebou priniesol napätie, ktoré som však čakala a bola som rada, že sa nenaplnili moje obavy.


To Kill a Mockingbird je kniha, ktorá si zaslúži vašu pozornosť. Je plná citov, nie sú vám však naservírované priamo na tanieri. Musíte vedieť čítať medzi riadkami a hlavne sa pri nej veľmi ľahko stotožníte so samotnými hrdinami a ich problémami. Priblížila mi rasovú segregáciu tak, ako doposiaľ žiadna iná kniha a hoci dnes žijeme v dvadsiatom prvom storočí, nemala som pocit, že sa od ľudí, ktorí žili v tom minulom až tak líšime. A možno presne preto má čo povedať aj dnešnému čitateľovi.





Zdroje obrázkov: https://heavyeditorial.files.wordpress.com/2016/02/cover82.jpg?quality=65&strip=all
                        https://cdn.pastemagazine.com/www/system/images/photo_albums/to-kill-a-mockingbird-quotes/large/mockingbird1.jpg?1384968217
                        https://heavyeditorial.files.wordpress.com/2016/02/screen-shot-2016-02-19-at-10-46-39-am.jpg?quality=65&strip=all&w=780
                        https://alexandramariaitu.files.wordpress.com/2016/02/anigif_enhanced-14176-1416803600-9.gif?w=502&h=252


2 komentáre:

  1. Už roky viem, že táto kniha, klasika, existuje, ale priznám sa, nikdy som sa neusilovala zistiť, o čom je. Teraz ju však určite musím zaradiť na svoj zoznam klasík, ktoré si musím prečítať, pričom si fakt myslím, že narozdiel od polovice z nich, sa mi bude naozaj páčiť (čítať klasiku je pre mňa normálne hazard :D) :) Dej vyzerá skvele a tie citáty, čo si sem dala, no paráda. Ešte by som sa snáď chcela spýtať, že ako to bolo s angličtinou, dalo sa v pohode rozumieť? :)
    Pekná recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ako, samozrejme, že sa vyskytli slová, ktorým som nerozumela a určite sa tento slovník, ktorý je tu použitý , nedá porovnávať s takou Girl Online, ale, myslím, že sa to čítalo fajn a že tebe by to určite problém nerobilo ;)
      Ďakujem krásne :))

      Odstrániť