Musím sa vám priznať, že som bola trošičku nervózna, lebo som nikdy nemala na starosť väčší počet detí ako je číslo 3. Navyše som sa celý program tábora dozvedela len deň pred jeho začiatkom, pretože som sa nezúčastnila ani jedného stretka (
Prvý deň začal svätou omšou, keďže išlo o farský tábor, a už na nej som sa cítila príjemne, keďže kaplan , ktorý viedol túto detskú svätú omšu, je úplne peckový. Má správnu dávku humoru a keď by ste ho stretli na ulici ani nespoznáte, že je kaplan. Po omši sme sa už presunuli do telocvične, kde sa deti popriraďovali k animátorom a navzájom sa spoznávali. Ja som mala spolu s ďalšou animatorkou na starosť 7 detí. Po počiatočných rozpakoch sme sa začali hrať a ani neviem ako prešlo nasledujúcich pár hodín. Potom sme deti odviedli na obed, zatancovali sme si Belgický tanec, ktorý ja absolútne zbožňujem, keďže sme ho mali aj na programe na stužkovej, a opäť sa vrhli do víru hier. Jednu z nich mali obzvlášť radi, a, úprimne, na tú sa tešili aj všetci animátori. Išlo predsa o balónovú vojnu, ktorá spočívala v tom, že si deti medzi sebou hádzali balón naplnený vodou, no a akosi sa do tejto hry zapojili aj animátori. Našťastie som neskončila mokrá :D. Večer si deti pozreli rozprávku a my animátori sme sa ich snažili nejako uspať, no do pol 1 to bolo takmer nemožné. Mali sme však pre nich pripravenú odplatu v podobe nočnej hry, ktorá v podstate spočívala v tom, že sme ich vylákali na ihrisko a poriadne vystrašili. Niektorí z nás sa aj kvalitne pomaľovali farbami na tvár, aby sa dostavil požadovaný účinok, takže o srandu sme mali postarané.
V posledný deň sme sa všetci zhromaždili vo vedľajšej dedine, kde nás navštívili hasiči a ukázali deťom ich superauto :D Deti z toho boli , samozrejme, nadšené a s radosťou si skúšali kombinézy či striekali vodu. Potom nasledovalo stavanie Noemovej archy, keďže celé trojdnie nieslo názov Noemova archa. Priznám sa vám, že ja som skôr fotila ako pomáhala, lebo stavanie akéhokoľvek druhu mi jednoducho nejde a prenechala som svoju skupinku vo velení chlapa, čo bol super nápad, lebo sme mali dosť vymakanú archu :D ;) Poobede sme loďky išli spustiť na rieku a presunuli sa na ihrisko, kde deti čakala posledná akcia a tou boli psíky, ktoré ovládali kanisterapiu. Trojdnie sme ukončili svätou omšou a ja som domov odchádzala plná nových zážitkov, priateľstiev a krásnych pocitov.
Čo ma tie tri dni naučili? Určite jednu podstatnú vec : detská radosť je tá najkrajšia. Moje dievčatko, Ninka, mi v priebehu tohto tábora povedalo pár viet, ktoré ma zahrali pri srdci. Vysvetlila mi, že na omši sa bála, ako sa k nej animátori budú správať a či na ňu budú aj veľa kričať a teraz zisťuje, že sme úplne super. Ešte nikdy som nemala zo seba taký dobrý pocit ako v tej chvíli, keď mi niečo takéto povedalo len sedemročné dievčatko.
Ďalšou skvelou stránkou bolo, že sa stretli naozaj výborní animátori. Patrila som medzi najstarších , ale aj s tými, ktorí mali okolo pätnástky som si vedela dobre pokecať a poriadne sa zasmiať :D ;)
Celý tento pobyt v roly animátorky beriem ako nezabudnuteľnú skúsenosť, ktorá mi dodala neskutočnú energiu a som za ňu naozaj vďačná. Deti sú šťastie, a sú to práve oni, čo sa zatiaľ nevedia na nič hrať.
Slobode a nespútanosti dieťaťa môže obmedzená myseľ dospelého človeka iba ticho závidieť... ♥
Zdroje obrázkov: https://az616578.vo.msecnd.net/files/2016/06/01/636004174209097892-393875449_kids-camp-02.jpg
http://www.farnostlubisa.estranky.sk
Krásny článok :)
OdpovedaťOdstrániťPo mojej minuloročnej skúsenosti s farským táborom som si povedala, že nikdy viac, ale tak náš sa nedal s týmto ani porovnať :D V Ľubiši boli furt oveľa coolovejšie farské tábory :D
Super fotky :D :)
Ďakujem ♥
OdstrániťHehe, tak ten váš zase nemôžem ja hodnotiť, keďže som na ňom nebola, ale môj bol úžasný! :D :)))
Jeej to je naozaj úžasná skúsenosť.:) Ja som sa aj napriek ponukám nikdy neodhodlala na niečo také podujať, keďže s mojou povahou by to nešlo, aj keď človek nikdy nevie. Nakoniec ako si napísala, ide tu o deti a tie s dospelými nemožno porovnávať, je to niečo úplne iné. :)
OdpovedaťOdstrániťU nás sa takéto farské tábory nekonajú, aj keď, myslím že je to už iba otázkou času. :D Odkedy máme nového farára, je tu akcia za akciou, výlet za výletom. :) Možno niekedy padne návrh a ak áno, rozhodne sa nechám inšpirovať týmto článkom. Napísala si to krásne, takže verím, že aj samotná akcia bola rovnaká. ;)
Doposiaľ som aj ja takéto ponuky odmietala, lebo som sa bála, ako to zvládnem, ale nakoniec som strašne rada, že som prekonala prvotnú nevôľu ;)
OdstrániťTak to je super, že máte nového farára! Je mladý? Ak áno, tak si myslím, že ten tábor by ste rozhodne mali skúsiť ;) S týmto kaplanom sme totižto podnikli ešte aj výlet na bicykli, ktorý bol dosť vyčerpávajúci, ale opäť stál za to! :) ♥
Ďakujem krásne :)) Určite ti odporúčam, aby si to skúsila a vytvorila si vlastný názor, lebo nikdy nevieš, či sa ti to náhodou nemôže zapáčiť ;)
Áno je mladší a dosť si zakladá na vzťahu k deťom. :) Myslím, že tento týždeň sa chystajú do Tatier, alebo to bolo minulý týždeň? :D To je jedno, pointou je, že vážne vymýšľa kadejaké akcie, takže ani toto by nebol problém.
OdstrániťVeď presne toto, mám strach z niečoho, čo som ešte neskúsila a nakoniec z toho môže vyplynúť niečo úplne úžasne, ako v tvojom prípade. :) Takže asi prestanem odmietať. :)
Paráda, takýchto kňazov mám fakt rada! :)
OdstrániťTo by bolo úplne super, lebo, vieš, aj keby to nedopadlo úplne na 100 % perfektne, stále by si z toho vyšla ako víťaz, lebo si prekonala samu seba ;) :)
Sestra je vyučená učiteľka v materskej škôlke, takže viem, vďaka nej, aká je ťažká práca s deťmi, keďže mi rada rozprávala príhody z praxe. Takže máš môj obdiv, že si sa na to dala :D Neviem, či by som to ja zvládla....stačila mi jedna skúsenosť z praxe, kde som mala na detskom oddelení na starosti tri detičky na izbe. Bol tam jeden takmer dvojročný chlapček (bol to malý Rómik, takže maminku pri sebe nemal a čakal ho život v detskom domove :( , jeden štvorročný (taktiež Róm, neuveriteľné zlatý, ktorého čakal ten istý osud ako nášho drobca a pamätám si ako nás to všetkých mrzelo; tieto deti to nemajú ľahké ) a aj štvorročné dievčatko. Mojou úlohou bolo udržať ich na izbe a hlavne v posteli, pretože mala prísť vizita. Samozrejme, jeden a pol ročný chlapček, ktorému sme vymysleli prezývku Keke, pretože stále hovoril "keke" a miloval piškóty, bol v postieľke, lenže mu to nebránilo v tom, aby stále vyvádzal (miloval rozprávkové knižky a obrázky v nich, takže si stále žiadal novú a novú a človek pri ňom musel byť, inak začal kričať a dožadovať sa pozornosti). A tak isto aj ďalší, starší chlapec, ktorý bol na normálnej posteli, len ten mi stále utekal a vymýšľal lotroviny. Jedine dievčatko bolo pokojné a krútilo nad nimi hlavami. Zhodli sme sa na tom, že sú to veľkí nezbedníci, ktorý ubližujú hračkám, keďže ich stále hádžu na zem :D Takže som mala na izbe dvoch malých diablikov a jedného anjelika :)) To vieš, deti chcú stále upútať pozornosť a tí dvaja teda vedeli ako na to. Nuž, háčik bol v tom, že vizita prišla až o hodinu a pol (čo do dnes nechápem, kde sa stratili na tak dlho :D) Takže, keď už konečne prišla, bola som na pokraji síl :D Deti sú zlaté, no nezbedné...a niektoré poriadne :) Ale pravdaže to závisí aj od veku, no práca s deťmi je ťažká.
OdpovedaťOdstrániťInak tento článok bol strašne zlatý a veľmi ho chválim a som rada, že si sa s nami podelila o svoj zážitok...dúfam, že ti ich pribudne ešte veľa, pretože ja osobne ich rada čítam a vždy mi zdvihnú náladu...maj sa krásne♥
Tak vy máte potom naozaj reálne a namáhavé zážitky s deťmi! A určite si to s tými tvojimi detičkami musela mať aj ťažké, a úprimne, neviem či by som sa do takejto starostlivosti pustila, lebo tie naše deti na tábore boli v podstate všetky skvelé, akurát, samozrejme, že sa vyskytlo pár problémov a nejaký ten plač, ale dokázali sme to spoločne s ostatnými animátormi zvládnuť ;) Byť na tie deti sama, to už by bol asi iný príbeh, a tiež to určite závisí od veku, lebo ja som zase dohliada na staršiu vekovú skupinku :))
OdstrániťAle super je, že si mala v tej malej spojenca, ono to tak niekedy býva, že s dievčatami sa dá skôr dohodnúť ako s chlapcami, tí sú nezbedníci od prírody ;) :D
Tak dlho si s na nich musela čakať??? No chudinka! Más môj obdiv! :) ♥
Ďakujem krásne, aj ja dúfam, že sa takýchto zážitkov nakopí, čo najviac :) ♥ Krásny zvyšok dňa ti prajem a ďakujem , že si sa o svoje zážitky podelila v komentári :)
Téééda kočky, vy sa už môžete aj vydávať, toľko skúseností so špuntami ani ja nemám :))) Paráda, že vás práca s deťmi baví a viete im ukázať, že zábava je aj inde, než za PC :)
OdstrániťNo tak vydávať sa ešte asi nie :D ale deti mi ukazujú, že oni skutočne vedia, na čom záleží ;) A súhlasím, myslím, že dnes vo svete Pokemon Go a neviem čoho ešte, je takáto zábava dosť potrebná na to,aby sa z detí nestali virtuálne postavičky ;) :D
Odstrániť