Traja kamaráti

Názov: Traja kamaráti

Autor: Erich Maria Remarque

Vydavateľstvo: Smena

Rok vydania: 1981

Počet strán: 447

Jeden z najobľúbenejších románov slávneho nemeckého spisovateľa. Hlavný hrdina Robert Lohkamp kedysi sníval, že sa bude venovať umeniu, vojna však nadobro zhatila jeho plány. V období hospodárskej krízy sa spolu s dvoma kamarátmi pretĺka životom, ako sa dá, a jediným svetlým bodom je preňho láska k Patrícii Hollmannovej. Román patrí k najkrajším dielam oslavujúcim silu priateľstva a lásky až do posledného dychu.(ZDROJ)

Keďže leto je už v plnom prúde, opäť na mňa sadla nálada, pri ktorej rada siahnem po nejakej tej klasike. Opäť som sa nechala inšpirovať mojou kamarátkou na facebooku, ktorá tentokrát postla úryvok z tejto knihy a tá ma hneď zaujala.Povedala som si, že Remarque ma predsa nemôže sklamať, takže som si knihu vypožičala z knižnice a pustila sa do jej čítania.

Obálka: je to staršie vydanie, no ku podivu sa mi naozaj páči, lebo tie detaily sedia k príbehu ;)

Autorov štýl: je "old school", ale v tomto prípade to nie je vôbec na škodu. Využíva veľa dialógov, cez ktoré môžeme spoznať hlavné postavy, čo mi však trochu chýbalo a je to na príbehu aj cítiť, sú vnútorné monológy, tie totižto spoznávame najviac pri hlavnej postave a niektoré vedľajšie dostanú na mňa naozaj maličký priestor. Na viac ako štyristo stranách nám Remarque prináša príbeh o láske, vojne a priateľstve a to štýlom, ktorý je pre neho tak príznačný: sústredí sa síce na hlavnú zápletku, no nezabudne pridať vtedajšie politické udalosti či spomienky na vojnu. Pri takomto počte strán sa môže ľahko stať, že vás kniha prestane baviť, no, osobne som spozorovala len pár hluchých miest, pri ktorých som pár stránok preskočila.

Robert Lohkamp je mladý tridsaťročný muž, ktorý sa akosi pretĺka životom. Spolu so svojimi dvoma kamarátmi, Lenzom a Otom, vlastnia malú autodielňu a večery trávia vysedávaním v baroch spolu s okolitými prostitútkami. Ich zabehnutú každodennosť však naruší nečakaný hosť, ktorý so sebou privedie aj ženu a čitatelia už tušia, že žena medzi tromi mužmi dokáže spôsobiť istý rozruch a nebude tomu inak ani v tomto prípade. Pat, naša mladá krv, prinesie Robertovi pocit, na ktorý v priebehu rokov, ktoré strávil na vojne, aj zabudol.
Mladá láska spočiatku čelí nejednému úskaliu, no Robert ani Pat sa nevzdávajú ,pretože im ich vzťah dáva radosť a nádej.
Keď sa však všetko vyvíja asi až príliš dobre, našu mladú dvojicu zastihne ťažká skúška, ktorá však ovplyvní aj ostatných.

Aká veľká je ich láska a čo vlastne vydrží?

Môj názor?

Jednu pasáž z románu Na západe nič nové mám tak rada, že som ju istý čas ( pred maturitou ;) ) vedela aj naspamäť. Toto je totižto kniha, ktorá patrila medzi tie lepšie z celého povinného čítania a, úprimne, som si trošku želala , aby som si ju na ústnej vytiahla, lebo som o nej rada hovorila. Osud síce mal trošičku iné plány, keďže som si nakoniec vytiahla Dom v stráni, no mne sa konečne podarilo nájsť si čas aj na túto štyristo stranovú bichľu!

So začiatkom som mala menší problém. Musela som sa najprv zorientovať, o čom celý tento príbeh je. Na prvých stránkach na mňa totižto vybehol relatívne mladý chalan, ktorý oslavoval narodky pri hojnej dávke alkoholu a, šťastlivec, natrafil aj na mladú záhadnú dámu. Bála som sa, aby to nebola klasická love story, a ja sa k tomu príbehu o troch kamarátoch ani nedostanem. Po prvých sto stranách som nadobudla dojem, že hoci nám Remarque veľký priestor pre mojich troch kamarátov nedáva, je tu badať ich vplyv, a to najmä v dialógoch.

Robbyho som spočiatku nemala rada. Na mňa príliš pil a životom si plával dosť lacno a jednotvárne, no čím som sa do príbehu ponárala hlbšie, tým viac som prichádzala na to, že po tom, čo si prežil na vojne, si teda vypestoval celkom fajn hrošiu kožu a istá dávka ľahkovážnosti je u neho asi pripustená.
Pri Pat nachádzal nový zmysel vlastného ja, takže už aj menej pil a celkovo sa učil ako na ženy :D , čím mi robil radosť.


Čo sa týka Pat, tak tá sa mi zapáčila tuším až niekde pri konci príbehu, aj to len vplyvom okolností, nie kvôli jej charakteru. Autor jej totižto nedal dostatočný priestor, a jediné chvíle, kedy som mohla spozorovať jej správanie, boli tie pri Robbym aj to len cez jeho pohľad. Keď si vezmete, že toho zvyčajne veľa nenahovorila, tak vám z toho vyjde celkom pekná bábika , ktorá je krásna, prítulná a občas povie aj pár pekných slov, no tá jej ženskosť a duša mi u nej chýbala.

Robbyho kamaráti, Lenz a Oto, boli poriadni chlapi, ktorí si svojho miláčika - auto, menom Karl- riadne pestovali a brali ho pomaly ako člena rodiny. Ich priateľstvo sa nedalo pozorovať z krásnych slov, skôr z ráznych skutkov. Riskovali pre seba všetko, aj vlastný život. Boli to ľudia, ktorí zažili smrť na vlastných očiach, museli strieľať na nepriateľov už len z princípu, a teraz, po vojne, si so sebou niesli minulosť, ktorá v nich vypestovala ostražitosť a zmysel pre povinnosť. Boli to tvrdí chlapi s vlastným humorom, no ja som si ich cenila najmä preto, že Robbymu poskytovali priateľstvo a oporu v ťažkých časoch.

Robby nám postupne rástol a dostával sa kvôli láske aj do menej pekných situácií, pri ktorých som si našla aj veľa filozofických debát, čo, samozrejme, veľmi potešilo moju čitateľskú dušu. Robbyho láska bola možno unáhlená , pre niekoho možno až slepá, ale uverila som jej. Vedel ju dokázať aj peknými kvetmi, no myslím, že sa skôr odrážala v jeho skutkoch, bol to pravý muž činu, čo mi na ňom celkom imponovalo a jeho vnútorné monológy hovorili o inteligentnej mysli.

Traja kamaráti je román, ktorý rozpráva príbeh o mladom mužovi, čo v neľahkých povojnových časoch okúša prvú / pravú lásku. Síce som sa musela preniesť cez počiatočné menej záživné strany, nemôžem spochybňovať kvality takého autora, akým Remarque určite je. Nájdete si tu kopu krásnych myšlienok či vtipných situácií a stratíte sa vo víre života, ktorý nie je ľahký, no svojou reálnosťou sa vám bude zdať blízky.

" Zaspala mi v náručí. Často som sa budil a díval na ňu. Želal som si, aby sa noc nikdy neskončila. Hnali sme sa kdesi pomimo času. Prišlo to všetko tak nečakane, že som to vôbec nestačil pochopiť. Ešte vždy som nechápal, že by ma niekto mohol tak ľúbiť. Chápal som, že môžem byť celkom dobrým kamarátom chlapovi; ale nevedel som si predstaviť, prečo by ma mala ľúbiť žena. Myslel som si, že to potrvá iba túto noc, a len čo sa zobudím, bude po všetkom." (str. 127) 

 

"-Vy mladí ľudia ste čudáci, všetci do jedného. Minulosť nenávidíte, prítomnosťou opovrhujete a budúcnosť je vám ľahostajná. Môže mať toto dobrý koniec?-

-Čo vy vlastne rozumiete pod dobrým koncom?- spýtal som sa. - Koniec iba vtedy môže byť dobrý, ak všetko predtým bolo zlé. Potom je zlý koniec oveľa lepší.-"( str. 168)

"- Odkedy sa skončila vojna, nevieme, čo je pokoj. A predsa vtedy nikto nechcel nič iné len pokoj. Bláznivý svet!-
Ukázal som sedemnásť a zhrabol som bank. - Svet nie je bláznivý,- povedal som,- iba ľudia.-
Alojz, ktorý stál za stoličkou hostinského a kibicoval, nesúhlasil: - Ľudia nie sú blázniví. Iba pažraví a nenásytní. Jeden nedožičí nič druhému. A hoci je všetkého veľa, väčšina nemá vôbec nič. Rozdeľovanie, v tom je pes zakopaný!-" ( str. 364,5)

Zdroje obrázkov: http://www.paseka.sk/_data/books_pix_big/book_88886_thumb.jpg
                        https://secure.static.tumblr.com/ddbffce6c81489a85feccd55e6273a33/ixdjswo/5Ygn59obc/tumblr_static_filename_640_v2.jpg
                        http://67.media.tumblr.com/947dd1a812991527c878fd5a22d05cf8/tumblr_mu9f5l8zyH1rzdzcqo1_1280.jpg
                        http://37.media.tumblr.com/tumblr_lmb8sng79v1qz9tkeo1_500.jpg