Za posledné dva mesiace som sa totižto skoro v kuse venovala naozaj len škole. Odložila som nabok všetky knihy, ktoré som si tak zúfalo chcela prečítať, zastavila som sa v pozeraní seriálov, videií, v počúvaní hudby, a snažila sa sústrediť naozaj hlavne na školu. Dôvod? No, už toľkými zmieňovaná maturita a prijímačky na vysokú školu.
Vždy som si myslela, že to všetci s tým predmaturitným učením preháňajú. Všade sa písalo o tom, ako nemajú maturanti na nič čas alebo ako sa nevedia sústrediť a ja som stále bola taká optimistka a tvrdila som, že ja si všetko pekne rozplánujem a nájdem si čas aj na oddych a zábavu a aj na učenie.... asi vám už pomaličky došlo, že sa to , samozrejme, nestalo a ako skoro každého študenta aj mňa častokrát zastihla prokrastinácia , ktorá sa však neprejavila zvýšenou aktivitou na blogu ale zúfalým scrollovaním instagramu či odpisovaním na správy.
Môj akademický týždeň som začala s odhodlanosťou, ktorá mi vydržala prvé dva dni. Streda už začínala byť kritická a to asi preto, že som sa začala učiť geografiu, ktorá je pre mňa v niektorých prípadoch nočnou morou. Mňa štúdium sveta naozaj baví ale logiku nemám práve najlepšiu , preto mi pochopenie napr. takej všeobecnej cirkulácie vzduchu trvalo sakra dlho! Takže som začala v stredu večer a skončila som asi okolo 23:20 v piatok večer ( áno, medzitým som samozrejme aj spala a jedla :D ) a to už som fakt bola vyčerpaná a plná všakovakých informácií. V nedeľu to moje 10 hodinové učenie už bolo na mne fakt vidieť, bola som strhaná a unavená ale taktiež rada, že nestresujem.Ja som maturovať začala až v utorok, takže som povinne v pondelok držala ostatným spolužiakom palce a ráno som asi stresovala trochu aj za nich :D, keď som si však poobede vypočula všetky tie ich neopísateľné príbehy, nejako som sa upokojila a nechala to na osud.
Samotná maturita nebola zase až tak úplnou formalitou, ako sa hovorí :D, ale keďže ju mám už za sebou , môžem spokojne tvrdiť, že to nie je fakt také hrozné. Na slovenčine som si vytiahla krásnu tému - kodifikácia slovenského jazyka a román , na geografii to už bolo horšie :D, dosť sa tam na mne učitelia nasmiali, ale nejako som sa z toho nakoniec vymotala ( lebo tak, keď sa ma učiteľ opýtal, stáda čoho, sa premávajú na stepiach a ja som na to vytreskla , že "kráv" :D :D :D tak to už som sa musela zasmiať s nimi, lebo zúfalstvo sa dokáže prejaviť aj takto ;) ) , z občianky som mala môjho milovaného Sokrata a z angliny tému rodina, takže si myslím, že to niekedy pri tej maturite naozaj závisí aj od toho , akú otázku si vytiahnete. Alebo od toho, ako veľmi dokážete učiteľov ukecať, aj keď to úplne presne neviete, pointa je kecať, kecať a kecať ;)Po maturite som si na chvíľu vydýchla a už tu boli prijímačky. Zatiaľ som prijatá na jednu školu, na výsledky z ďalších ešte čakám, ale stále som na vážkach. Na prvej škole som mala písomný test aj ústnu skúšku , na ďalšej len písomný test, no pocity sú zmiešané, a preto sem zatiaľ nedávam konečné stanovisko, lebo na to si ešte počkáme ;)
Čo sa ale týka priebehu prijímačiek, tak ma opäť prekvapilo, s akým kľudom som ich zvládala. Nemala som skoro vôbec žiaden stres( až na tú ústnu skúšku, ale to bol tiež len minimálny) a ak môžem poradiť budúcim maturantom a vysokoškolákom: každý vám hovorí, že stresovať je zbytočné, aj nám to tvrdili, a my sme na všetkých hľadeli so zúfalými očami a mysleli sme si, že to sa vám ľahko hovorí, lebo nie ste v našej koži. Keď som si ale po tom učení povedala, že som urobila všetko, čo som mohla a na samotnej maturite/prijímačkách sa predsa budem snažiť povedať to, čo viem, stres ma akosi obišiel. Išla som do toho s tým, že za každých okolností zo seba musím niečo dostať, lebo rozprávať je základ, čo sa mi aj potvrdilo. A vedela som, že hoci možno príde otázka, na ktorú nebudem vedieť celkom dobre odpovedať, budem sa ju snažiť zodpovedať najlepšie ako viem. ( čo teda platí skôr pre tú maturitu a ústnu skúšku, lebo na krúžkovacom teste sa veľmi nevykecáte ;) ). Nevravím, že to bude fungovať na všetkých, ale mne takéto ukľudnenie pomohlo.
Odkedy mi skončila škola, každý týždeň som niekam cestovala, preto sa môžete (opäť) tešiť na nejaký článok z Prahy či Bratislavy a konečne mám čas aj na čítanie, takže budem rada za akékoľvek tipy. Na pár mesiacov som zmizla a vyšlo toľko zaujímavých kníh, že neviem, koľko času strávim ich čítaním :D :)
Čo je však úplne najpodstatnejšie, už som opäť tu, v blogovej sfére, a teším sa, že opäť padnem do toho víru písania. Verím, že mi tu nejakí čitatelia ešte ostali a ja im budem môcť vynahradiť moju dvojmesačnú odmlku ;)
Všetkých svojich čitateľov zdraví
Vaša Andy♥
Zdroje obrázkov: http://fuze.lu/wp-content/uploads/2012/09/comeback.jpg
http://www.churchleaders.com/wp-content/uploads/files/article_images/preach_to_exhausted_623937454.jpg
http://67.media.tumblr.com/7177adf28e417f3b275f52303f1ff3f1/tumblr_inline_mhpynm8fxa1qz4rgp.gif
http://i.imgur.com/nN6VKtK.jpg
Povedzme len, že z mojej strany úplne chápem tvoju odmlku, šak ani ja som nebola najlepší komentátor a to som nematurovala, takže odteraz sa už aj ja budem viacej snažiť! :D
OdpovedaťOdstrániťAle si ma pekne vystrašila, lebo momentálne to beriem tiež celkom optimisticky, ale už pauza so seriálmi znie strašidelne, neviem si predstaviť, že by som mala prestať čítať alebo počúvať hudbu :O Som ale rada, že si to nakoniec zvládla bez väčších stresov ^.^ Na články z Prahy a Bratislavy sa teším :D Tip na knihu nemám asi žiadny, azda len, že radšej nečítaj Nevypovedané od Abbie Rushtonovej :D :D (chystám sa napísať recenziu a povedzme len, že z mojej strany nebude veľmi pozitívna) :D
Som rada, že v tom nie som sama! :D ;)
OdstrániťHej, pauza od seriálov bola dosť deptajúca, ale tak , v mojom prípade sa nedalo nič iné robiť, čiže pokiaľ si to pekne rozvrhneš, tak by si sa jej mohla vyhnúť ;) :D
A heeej, ešte musím prejsť všetky články, ktoré som za tie 2 mesiace zmeškala, takže mám čo robiť a určite s radosťou zavítam aj na tvoj blog! :) A keď mi tú knihu NEodporúčaš, tak sa jej pekne vyhnem :D :D ;)
No to máš fajn, nakoľko, veľmi dobre vieš, ako som pred prijímačkami stresovala ja :D :D ale máš pravdu, súhlasím s tvojimi radami :-) ..a zabudla si, že sa tešíš na nejaké tie blogerské stretká!! ;-)
OdpovedaťOdstrániťÁno,viem :D :D Som rada! Veď sama musíš uznať, že stresovať sa neoplatí! ;)
OdstrániťJááááj, jasné, zabudla, na tie sa meeeeega teším! ♥♥♥
Júj, Andy je späť...mám takú obrovitánsku radosť ^.^ Už som sa nevedela dočkať, kým prejde ten mesiac a pol, aby som sa konečne mohla začítať do tvojich článkov :)) Gratulujem k úspešnej maturite a aj k prijatiu na výšku (stavím sa, že aj pri tých ďalších to bude v znamení prijatia...si šikulka ;)). A maturita fakt nie je nič strašidelné :D Aj nás s ňou strašili a my sme im to verili a pritom to bolo ľahšie ako sa zdalo (i keď tie dni zahĺbené v knihách až taká sranda neboli :D). Inak aj ja som na maturách dávala poriadne hlody...tak napríklad na slovenčine som namiesto Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha nepovedala tak ako sa má vyslovovať "don kichot", ale namiesto toho zaznelo "don chujitó" :D Úbohý Don Quijote, som mu dala...ale aspoň som rozosmiala celú komisiu, no ja som nechápala, čo sa deje :D Tento príbeh som rozprávala sestre pred maturou (tiež teraz maturovala a tiež úspešne :)), aby sa nebála, že to zvore a že komisia nie sú strašiaci...takže je to antistresový príbeh pre maturantov (potom to vravela aj spolužiačkam, takže môj výplod je veľmi populárny :D). Takže tak...teším sa na nové články, aj potulky miestami, kde si bola. Aj ja by som chcela teraz so sestrou cestovať, kým má ešte vlaky zadarmo, tak uvidím...možno aj čo-to pofotím :D Maj sa krásne a ešte raz...vitaj späť ♥^.^♥
OdpovedaťOdstrániťTak to som veľmi rada, že si mi ostala verná a že sa tešíš na moje články! :)) Dúfam, že ťa nesklamem ♥♥♥
OdstrániťA ďakujem za gratulácie :)) Uvidíme, ako to nakoniec dopadne ;)
:D :D To je aké zlaté toto :D :D Som rada, že nie som sama, čo rozosmial učiteľov ;) :D ♥ a gratulujem sestre k maturite ;)
Určite niekam vyrazte a užívajte si cestovanie! ♥♥♥ Foťák isto vezmi so sebou, nech sa mám na čo pozerať :D
ešte raz...ĎAKUJEM ♥♥♥
Don Chujito ???? :))) Ehm, no , vždy lepšie, ako ho premenovať na úplného chuja (sorry za expresívny výraz) :) Jaaaaj, toto musím povedať mamine (bývalej učiteľke slovenčiny), sa nasmejeme :)
OdstrániťNo velka prevelika gratulacia. Ale mne je jasne, ze nasi knizni blogeri vsetci pekne zmaturuju, ved ste vsetci sikovni !
OdstrániťTak a hor sa na leto, to leto pred nastupom na VS bolo super, troj mesacne :))
:D :D Vidíš, Mony, tvoja historka sa teší veľkej obľube ;)
OdstrániťA ďakujem za gratuláciu :)))
No tak to dúfam, že bude! Posnažím sa, aby som si ho užila naplno! ♥
Gratulujem k maturitám a z toho zanedbávania blogu si nič nerob. Všetci máme také obdobia, ja som posledné dva mesiace tiež bohviečo na blog nedávala, lebo som nemala čas, tak som sa snažila aspoň recenzáky pravidelne čítať. No aj tie sa mi doma tak nejako nakopili a teraz musím dobiehať. Však na to sú prázdniny, nie? :D
OdpovedaťOdstrániťJa som maturitu nebrala ako jednoduchú, aj keď to každý vravel, ale to skôr hlavne kvôli stresu predtým, nie počas samotnej skúšky. U nás to išlo asi tak, že som 5 minút rozprávala k veci a ďalších 15 sa ma vypytovali na blogovanie a čítanie kníh. Keďže som chodila na hotelovú akadémiu, tam to malo od slovenčiny a literatúry ďaleko, takže každý bol zvedavý, čomu sa to venujem :D
Prijímačky som, našťastie, nemala. Na moju školu nebrali veľa ľudí, ale tak dostala som sa tam, asi zavážilo aj dobré vysvedčko a matura. Každý si myslí, že keď je škola bez prijímačiek, tak bude určite ľahká, ale mám dojem, že je to presne naopak. Prijímačky pretriedia študentov hneď na začiatku, tam, kde prijímačky nie sú, sa to triedy postupne počas semestra tým, že profáci pritvrďujú, až kým to tí najmenej vytrvalí študenti nevzdajú. U nás za prvé dva mesiace odpadlo hádam 5 ľudí a to nás bolo 30. Teraz v druháku nás je 20. :D
Hádam sa náš počet nebude ešte viac znižovať.
Ďakujem :)
OdstrániťJa som za tie dva mesiace prečítala 2 knihy, ktoré som chcela! Inak som nemala energiu na nič :/ Ale áno, ja tiež plánujem všetko teraz dohnať :D
Tak to by sa u nás na gymku asi nestalo, ale ja by som im veľmi rada porozprávala niečo aj o blogovaní, akurát, by to to staršie osadenstvo asi veľmi nezaujímalo ;)
Fúúú, tak to dúfam, že do konca štúdia vás ostane aspoň tých 20! Ale tak, máš pravdu, prijímačky sú prvou skúškou , či na tú školu máš alebo nie ;)