Pod vražednou oblohou

Názov: Pod vražednou oblohou

Autor: Veronica Rossi

Vydavateľstvo: iKAR

Rok vydania: 2012

Počet strán: 295

Mesto, v ktorom žije sedemnásťročná Aria, sa volá Blaženosť. Azda preto, lebo jeho obyvatelia sú v ňom chránení pred nebezpečenstvom striehnucim mimo jeho dômyselného obranného systému. Svet sa totiž od základu zmenil: z oblohy z času na čas šľahajú ohnivé elektrické prúdy a spália všetko, čoho sa dotknú, hrozia aj epidémie smrteľných chorôb. Napriek tomu aj tam existuje život – v podobe „divochov“ či iných záhadných tvorov. Mešťania a tí „zvonku“ sa odjakživa nenávidia... Osudy dvoch mladých ľudí z rozdielnych svetov Arie a Sokola sa nečakane spojili, keď dievča nespravodlivo vyhostili z mesta, aby nemohlo svedčiť proti privilegovanému konzulovmu synovi. Prežila práve vďaka Sokolovi a „menejcenným“ bytostiam z voľnej prírody. Spoločne sa vydali hľadať Ariinu nezvestnú matku. Aria postupne poznáva výnimočné schopnosti svojich spoločníkov – jeden má dokonalý sluch, iný čuch, ďalší zrak – a uvedomuje si aj vlastné dovtedy neodhalené zručnosti. Naučí sa prežiť v divočine, loviť, variť, hľadať pitnú vodu, unikať pred vlkmi a odhadovať, kedy na zem opäť udrie vražedný éter z oblohy. Láska k Sokolovi ju však postaví pred ťažké rozhodnutie – má sa pridať k divochom, alebo radšej k svojej rodine a spoločne napraviť krivdu? (ZDROJ)

Celkové hodnotenie:
Túto knihu som dostala ako darček (♥), takže nepatrí medzi tie, ktoré som si plánovala prečítať. V kníhkupectvách som si ju všimla už dávno, predsa len, nepatrí medzi novinky, no akosi som ju vždy obchádzala, lebo ma nezaujala.

Obálka: je fajn, len by som si vedela k príbehu predstaviť aj lepšiu. Minimálne sa moja predstava hlavnej hrdinky od tej baby na obálke dosť líši :D

Autorkin štýl: Veronica mi svojím štýlom pripomenula z istej časti Tolkiena. Spočiatku totižto prevládal opis, ktorý však nebol nudný, aj keď sa príbeh niesol v dosť pochmúrnej nálade. Dozvedela som sa informácie skôr o svete, kde sa hlavné postavy nachádzajú, ako nejaké ich citové výlevy. Postupne prichádzali dialógy, ktoré neboli nejako obzvlášť vtipné či extra zaujímavé, no čítali sa príjemne. Akcia sa niesla  v menšej časti celým príbehom, no najväčší priestor dostala až ku koncu knihy. Mená hlavných postáv boli zaujímavé, výnimočné, a hoci som si na nich musela zvykať, neskôr som ich brala ako plus.Príbeh je písaný z pohľadu dvoch hlavných postáv a v tomto prípade to knihe podľa mňa dosť pomohlo, krásne to tam zapadlo. V podstate tam bolo z každého rožku trošku, zo všetkého tá správna dávka, nič prehnané, a to ma veľmi potešilo a spríjemnilo mi  čítanie.

Aria, naša ženská hlavná hrdinka, žije na mieste, ktoré sa volá Blaženosť. Svet už nie je taký, na aký sme zvyknutí, kopu ľudí zomrelo, a tí, čo prežili sa rozdelili na 2 tábory. Jedni, Krti, sa ukrývajú pod zemou a žijú vo virtuálnom svete plnom domén, vďaka ktorým môžu byť na viacerých miestach naraz, a tí druhí, Barbari, sa snažia prežiť na povrchu, kde neustále prebiehajú éterové búrky.
Aria patrí ku krtom. Má mamu, ktorá je vedkyňa a väčšinu času trávi mimo ich domu. Spolu so svojimi kamarátmi trávi svoj čas ako väčšina krtov : presúva sa z jednej domény do druhej.
Mama sa však jedného dňa Arii dlhšie neozve a ona sa ju pokúsi nájsť na mieste, ktoré je poškodené a nikto by sa doň nemal dostať. Aria to však musí skúsiť, lebo sa o svoju mamu naozaj bojí.
Spolu s pár priateľmi sa teda vyberú na túto záchrannú misiu, no nakoniec to dopadne strašne zle a Aria skoro zomrie. Vinia ju z niečoho, čo nie je jej vina a následne jej tvrdia, že ju odvedú za matkou. Po istom čase jej však dôjde, že ju vyhnali na povrch, aby tu zomrela.
Sokol patrí k barbarom. V živote to nemá ľahké, o pozíciu v kmeni súperi so svojím vlastným bratom, s ktorým nemá práve najlepší vzťah a jeho synovec, Pazúrik, čoskoro zomrie, čo ho nevýslovne trápi. Je ochotný urobiť všetko preto, aby mu bolo lepšie, no vie, že koniec sa aj tak nezadržateľne blíži.
Keď sa Aria a jej priatelia dostali na miesto, kde nemali byť, bol to on, ktorý ju zachránil. Odišiel však naspäť do svojho kmeňa. Nečakaná zhoda náhod im však opäť skríži ich cestu a donúti ich spolupracovať.


Dokáže Aria prežiť na povrchu Zeme a ako zvládne spojenectvo s jej nepriateľom?

Môj názor?
Keďže som o tejto knihe veľa nevedela, nemala som veľké očakávania a predpokladala som, že pôjde skôr o takú oddychovku ako o nejakú lepšiu dystopiu. Zistila som totižto, že nie všetky dystopie mi sedia, a preto radšej nemám priveľké očakávania! :)

S čistým svedomím môžem povedať, že ma kniha zaujala už od začiatku. Autorkin štýl ma oslovil, pretože bol iný ako som čakala. Nemôžem ho charakterizovať ako svieži, no na druhej strane, sa nečítal nijako ťažko.  Príbeh sa však niesol v pochmúrnejšej atmosfére, na ktorú som si musela zvyknúť, no netrvalo mi to dlho.

Čo ma prekvapilo, boli mená postáv. Aria bola ešte v pohode, ale Sokol, Pazúrik, Gaštan, Rev a ďalší ma svojimi menami skoro rozosmiali. No predstavte si , že sa voláte Gaštan?! :D
Celkový svet, v ktorom naše postavy žili, bol podľa mňa opísaný skvelo. Informácie som zisťovala postupne, nestrácala som sa v nich, nebolo ich tam priveľa, no ani primálo, proste som si ho vedela pekne predstaviť, a autorku preto veľmi chválim!

Veľmi ma potešilo , že kniha bola písaná tak, že sa pohľady hlavných postáv striedali, lebo to krásne oživilo celkový príbeh. Ako plus beriem, že sa príbeh neustále posúval dopredu. To, čo sme videli z pohľadu jednej postavy, sme už z toho druhého pohľadu nekomentovali a plynule sme prešli ďalej.

Aria ma spočiatku vykoľajila, keďže sa podľa mňa až príliš strachovala o svoju mamu, no keď sa jej obavy ukázali ako oprávnené, začala som jej pomaly fandiť. Svet , v ktorom žila mi prišiel dosť zaujímavý a dychtivo som nasávala každú novú informáciu. Krti sa mi zdali ako skupina ľudí, celkom oddelená od reality, akoby boli pohltení vo virtuálnom svete. Všetko sa odohrávalo v doménach, kontrolovali si pôrodnosť, príznaky ako rast nechtov, zo svojej bunkovej výbavy doslova vymazali. Všetko tam bolo dosť chytré, no aj izolované a až robotické.

Sokol, mi spočiatku pripadal ešte ako mladý frajer, ktorý má srdce na správnom mieste, no bojuje skôr o postavenie v kmeni a o všeobecné uznanie, ako o niečo s väčším významom.  Ako sa však postupne odhaľoval jeho vzťah k Pazúrikovi, jeho smutná minulosť, dokázala som ho viac pochopiť. Barbari to mali oproti krtom oveľa ťažšie. Museli sa pretĺkať životom, v ktorom mali minimum jedla, keďže väčšinu úrody ničili éterové búrky. Sokolova odvaha a nebojácnosť ho doviedla do nejednej krušnej chvíle, no bol obratný a vždy sa z nej nejako vyslobodil.

Vzťah medzi Sokym a Ariou sa mi fakt páčil. Spočiatku sa nemali v láske, boli to predsa prirodzení nepriatelia a trvalo dosť dlho , kým sa napokon dokázali v kľude porozprávať. Ako ich vzťah naberal na intenzite, bavili ma čoraz viac. Nemali medzi sebou skoro žiadne sladké rečičky, nič si nesľubovali, vedeli , aká je realita. MENŠÍ SPOILER: .vedeli, že ostronos sa podľa kmeňových pravidiel ožení s inou ostronoskou. Žiadne prázdne sľuby či sladké rečičky, len úprimná odovzdanosť jeden druhému, to je to, čo charakterizuje túto dvojicu. Veľmi sa mi páčilo, ako ich vzťah krásne gradoval a nič neunáhlili. :)

Akcia a napätie sprevádzali  v podstate celý príbeh, preto som neobjavila žiadne hluché / nudné miesta. Vždy sa našlo niečo, o čom sa ešte nebavili, nejaký nový aspekt zo sveta jedného, ktorý ten druhý nechápal. Nekončiace otázky a situácie príbehu dodávali správnu dávku tajomnosti a napätia.

Koniec so sebou priniesol veľkú dávku akcie, no posledné stránky sa už zase upokojili. Kniha skončila dosť "tajomne" a už teraz sa teším na pokračovanie! Škoda len, že iKAR sa opäť nedokopal k tomu, aby vydal aj tretiu časť! :(
Ak ste knihu ešte náhodou nečítali a máte chuť na dobrý dystopický príbeh, ktorý obsahuje z každého rožku- trošku, myslím, že kniha bude rozhodne pre vás! :)

"-Je tichý, lebo cíti nálady. Slovám jednoducho neverí. Už dávno mi vravel, ako často ľudia klamú. Prečo by sa namáhal počúvať falošné slová, keď sa mu stačí nadýchnuť a pozná pravdu?-
-Pretože ľudia sú viac ako len emócie. Majú myšlienky a dôvody, prečo niečo robia.-"(str.150)

Zdroj obrázkov:http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/124/l124127.jpg
                      http://40.media.tumblr.com/57ed8e148af1d255a95ec62cd2907299/tumblr_n5xpppRexA1sb9468o1_1280.jpg
                     https://morethanordinarybooks.files.wordpress.com/2012/06/tumblr_m1nxki5vo21qdlytco1_500.jpg
                     https://neverskyfandom.files.wordpress.com/2013/11/brooke-teaser-3.jpg?w=549