streda 30. augusta 2017

Iskra v popole

Názov: Iskra v popole 
Autor: Sabaa Tahir 
Vydavateľstvo: iKAR (YOLi) 
Rok vydania: 2016
Počet strán: 421




V ríši vojakov sa odpor trestá smrťou. Tí, čo nezaprisahajú svoju krv a telo cisárovi, riskujú popravu svojich blízkych a skazu všetkého, čo im je drahé.V tomto krutom svete sa životom ťažko prebíja otrokyňa Laia, ktorá žije so starými rodičmi a starším bratom Darinom v pokútnej štvrti. Rodina živorí a vedie biednu existenciu. Nikto z nich sa nestavia na odpor proti ríši, lebo videli, ako dopadli tí, čo tak urobili. Jedného dňa k nim však vtrhnú vojaci, zabijú starkých a Lainho brata zatknú za zradu. Laii sa podarí utiecť a vyhľadá pomoc rebelov, ktorí jej prisľúbia, že zachránia jej brata, zato však bude musieť pre nich robiť špiónku v najväčšej vojenskej akadémii v ríši. Laia sa tam stretne so synom krutej veliteľky Eliášom – najlepším vojakom školy, ktorý však v kútiku duše celú ríšu i armádu hlboko nenávidí. Túži iba po tom, aby sa oslobodil spod tyranie, ktorou si ríša vynucuje poslušnosť. On aj Laia čoskoro zistia, že ich osudy sú prepletené a že ich činy môžu zmeniť osud celej ríše.

Iskra v popole ponúka miestami temný a príliš drsný príbeh, ktorý sa vzdialene inšpiruje životom v starovekom Ríme. Osudy hlavných hrdinov a neustále gradované napätie vás vtiahnu do rozprávkovo-fantazijného sveta, v ktorom sa zvádza večný boj medzi dobrom a zlom, kde však dobro často ťahá za kratší koniec. (ZDROJ)





Naozaj sa úprimne hanbím, že sa k písaniu tejto recenzie dostávam až teraz, ale zase raz ma dostihla moja lenivosť a akosi prebrala kontrolu nad mojou produktívnou časťou, takže som posledný týždeň dosť relaxovala namiesto nejakej tej väčšej produktivity.  Aj to mi však padlo vhod a ja som sa dnes už rozhodla, že sa s vami chcem podeliť o môj názor na túto fantasy.

Autorkin štýl: dáva si záležať na postavách, no zároveň nevynecháva ani akčné momenty. Povedala by som, že sa tieto dve aspekty dokážu krásne prelínať. Žiadne priveľké myšlienkové pochody, zdalo sa mi, že ich autorka skončila skôr ako mohli prerásť do nejakých väčších filozofických téz, čo však neberiem ako mínus, istým spôsobom  to bolo osviežujúce. Prostredie bolo opísané stručne ale jasne. Myslím, že som si ho vedela ako-tak predstaviť, ale v tomto prípade by mi asi nevadilo, keby toho opisu bolo aj viac, a to je už čo povedať, keďže väčšinou sa mu dosť vyhýbam.




Môj názor? 
Spočiatku som mala pocit, že kapitoly, ktoré som mohla sledovať z pohľadu Laiai sa mi budú páči viac, keďže prejavujem trošičku väčšiu citovú náklonnosť k súrodeneckým vzťahom. Po pár kapitolách sa však moja sympatia naklonila skôr k Eliášovi a tak to ostalo až po koniec knihy.

Neviem presne definovať, čo presne ma na jeho pohľade na svet zaujalo, no jeho zmýšľanie mi bolo bližšie. Páčili sa mi jeho pochybnosti, ktoré boli v jeho svete veľmi prísne trestané, no on sa im aj tak neubránil. Aj keď nemal súcitiť s tými, ktorých jeho matka kruto potrestala, v mysli to tak vždy spravil. Chcel sa vzoprieť tomu, čo videl okolo seba. Chcel žiť tak, ako považoval za správne, aj keď by ho to stálo život, pretože sa nechcel stať netvorom. Mal v sebe súcit, čo je veľmi pozoruhodné, keď si vezmeme, že jeho matka mu ho nikdy neukázala.
Dokázala som sa vcítiť aj do Heleny a asi až priveľmi. Bola to Eliášova najlepšia priateľka, ktorá tu pre neho bola stále a aj keď patrila k tým, ktorí brali pravidlá školy ako životnú mantru, Eliáš patril jej srdcu a vždy , v každej ťažkej chvíli či v nejednom neľahkom boji mu kryla chrbát, čo som obdivovala, lebo on jej veľa vecí nehovoril. Po čase sa mi už zdala nedostupná a akosi som v nej nevedela čítať, no koniec mi priniesol takú menšiu šokovú terapiu, kedy som nevedela, či ju chcem zabiť alebo objať.

Laia nebola zlá, len sa ešte stále hľadala. Obdivovala som, ako sa dokázala premáhať a bojovať aj keď bola v srdci úplne zmeravená od strachu. Viedla ju len myšlienka na to, že musí zachrániť jediného rodinného človeka po tom, čo im masky zabili aj starých rodičov. Premáhala sa, skúmala komu môže veriť, hľadala tú najlepšiu cestu na záchranu svojho brata.
Jej spolčenie s rebelmi mi prišlo veľmi trúfalé a od začiatku som o nich mala pochybnosti, no Laia nemala inú možnosť.
Keď sa spoznala s Eliášom, nemôžem povedať, že by som sa potešila a úprimne ani som medzi nimi nevidela tú podobnosť, o ktorej sa píše v anotácií. po čase, keď som si ako-tak zvykla na ich spoločné momenty, spozorovala som, že sa obaja riadili srdcom a to z nich spravilo spojencov.

Svet, v ktorom sa tento fantasy príbeh odohráva mi trošku pripomínal Divergenciu, hlavne kvôli tým ustavičným súbojom, úlohám, škole a rebelom. Imponovalo mi, že som nevedela, čo sa stane na nasledujúcej strane a ostávala som , ako čitateľ, v napätí až do poslednej strany. Páčilo sa mi, že moje očakávania sa nenaplnili, aj keď toto môžem povedať až teraz, keď som si nechala príbeh pár dní uležať v hlave, lebo bezprostredne po dočítaní to takto ružovo nevyzeralo. Oceňujem však autorkinu snahu vytvoriť príbeh, v ktorom nie je všetko čierno-biele, práve naopak. Tí zlí sa niekedy správali prekvapivo milo a tí dobrí ma často zarazili svojou predpojatosťou a krutosťou.

Fantasy sa ešte len učím mať rada, no myslím si, že Iskra v popole je začiatkom naozaj dobrej série. Nenudila som sa, neustále som čítala v príjemnom napätí, prežívala som s Eliášom každú jeho bitku či jeho myšlienkové vojny a aj keď sa mi spočiatku Laianin život nečítal s takou obľubou ako ten Eliášov, na konci som pochopila, že iskrou v popole sa môže stať naozaj ktokoľvek, pokiaľ ho ženie to správne palivo, ktorým bol v tomto prípade boj za spravodlivosť.
Úprimne sa celkom teším na pokračovanie, keďže koniec bol pre mňa dosť neočakávaný no zároveň priniesol dostatočný priestor na rôzne konšpiračné teórie spojené s nasledujúcimi pokračovaniami.


" - Sú dva druhy viny, - vyriekla som ticho. - Taká, čo ťa ťaží ako bremeno, a taká, ktorá ti dá účel. Nech ťa tvoja vina poháňa vpred. Nech ti pripomína, kým chceš byť. Urob v mysli čiaru. A už nikdy ju neprekroč. Máš dušu. Je poškodená, ale máš ju. Nedovoľ im, aby ti ju zobrali, Eliáš.- "(str. 354). 



Zdroj obrázkov: http://i1.martinus.sk/tovar/_l/214/l214497.jpg
                           http://www.abc.net.au/radionational/image/6625440-3x2-700x467.jpg
                           https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxACtBLkwFWxqP6JpJImgOtRKop8EINWkY0xarDiCAhHiczjH0Zr_Z-68ndywwpNJpZjGsgQqzlp_I4AVHdY1jaxDv9Lo3FbEi746QC-FJJfgNh5AI4axV1At1PAt23oUKmxl3cLzL2B6z/s1600/AnEmberintheAshes_Quote1.jpg
                           https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/originals/1f/a1/7b/1fa17bee84b29160ce90c171c5d278ed.jpg

1 komentár:

  1. Andy, ty vieš teda nalákať človeka :D Tento titul mi na poličke leží už vyše roka a stále sa k nemu akosi nemám a teraz, po dvojitom sklamaní tohto žánru (konkrétne Kráľovná Tearlingu a Na dvore z tŕňov a ruží, ktoré ma vôbec neoslovili a len iritovali -_-) mám isté obavy :/ Nuž, raz si ju isto prečítam, ale momentálne sa tomuto žánru, a najmä YA s nádychom fantasy (čo poväčšine ani fantasy nie je, len sa tak tvári...fú, vidíš, som z tých dvoch titulov tak trocha vykoľajená :D ), vyhýbam. Avšak, recenzia sa ti nesmierne vydarila♥, tak ako vždy, a najmä ten koniec ohľadom iskry v popole ma úplne nadchol♥^.^♥

    OdpovedaťOdstrániť