nedeľa 6. augusta 2017

Dokonalá sloboda

Názov: Dokonalá sloboda
Autor: Maria Calasanz Ziescheová
Vydavateľstvo: SSV
Rok vydania: 2016
Počet strán: 306






Prekrásna kniha o živote Hermana z Altshausenu, benediktínskom mníchovi, učencovi, matematikovi, astronómovi, básnikovi, hudobníkovi, univerzálnom géniovi, považovanom za „zázrak storočia“. Preslávil sa ako hudobný skladateľ; zložil hymny Salve Regina a Alma Redemptoris Mater, dve zo štyroch mariánskych antifón a najkrajších oslavných piesní na Pannu Máriu. (ZDROJ)











Počas mojich pracovných chvíľ som často ani nepomyslela na to, aby som siahla po nejakej knihe. Večer som bola rada, keď som sa mohla dobre najesť a hneď zaliesť do postele, aby som bola hore už o 6. Po pár týždňoch som si ale v práci našla aký-taký systém a pocítila som túžbu predsa len si niečo prečítať. Jediná kniha, ktorá sa mi dostala do rúk bola práve táto a aj keď som voči historickým románom dosť skeptická, lebo veľký počet faktov neobľubujem, táto kniha ma nesmierne prekvapila a som vďačná, že sa mi dostala do rúk.

Autorkin štýl: je prenádherný. Mieša fakty so skvelými opismi postáv, strieda výrečné dialógy so skvostnými opismi a nič z toho na mňa nepôsobilo umelo či nútene. Akosi vie odhadnúť, do ktorej situácie sa čo hodí a kniha sa tak číta skoro sama. Kapitoly sú niekedy dlhšie, inokedy zase kratšie, no každá so sebou nesie jednu ucelenú myšlienku a pekne pokračuje v tej predošlej. Hluché miesta som nenašla, postavy so svojimi osobnosťami sa mi vryli do srdca a posolstvo vo mne rezonuje ešte aj teraz, pri písaní tejto recenzie.


Môj názor? 

Ako som už spomínala trochu vyššie, naozaj nie som fanúšičkou historických románov, aj keď, musím sa priznať, snažím sa túto svoju nechuť neustále prekonávať. Nejde ani tak o to, že by som nemala rada samotný príbeh, ten mi väčšinou vyhovuje, ide skôr o veľký počet miest, názvov a spojenie súvislostí, ktoré sú na moju myseľ niekedy až príliš zložité. Ak však naozaj nemám na výber, nebránim sa novým veciam, a preto som sa so zvedavosťou začítala aj do tejto knihy.

Herman mi už z prvých strán bol akýsi blízky. Nebol totižto typická dobrá či zlá postava. Už od začiatku som vedela, že tento charakter v sebe ukrýva niečo vyššie, hlbšie, čím sa odlišuje od iných, a to sa mi viac ako pozdávalo. Nerobilo to z neho nejakého superhrdinu s nadpozemskými schopnosťami, skôr vzor či inšpiráciu, ku ktorej by sme mali smerovať, a tí, čo ma sledujú už dlhšie, isto vedia, že mám veľmi rada filozofické/motivačné, skrátka všetky inšpiratívne myšlienky.

Nebola som si istá, ako bude kniha komponovaná, no celkom sa mi pozdával jej štýl. Spočiatku sme sa oboznámili so starším Hermanom, uvideli jeho veľkú dušu, zoznámili sa s jeho trápeniami a takmer koncom jeho života, no a neskôr sme plynule prešli k jeho začiatkom a rodnému kraju, čo zabralo strednú časť celej knihy. A nakoniec sme sa opäť vrátili do prítomnosti, k staručkému Hermanovi.

Prečo sa mi Herman tak pozdával? Pretože bol v prvom rade človek. Netajil sa svojou omylnosťou, práve naopak. Za každý kompliment dotyčnému ukázal nejaký ten svoj omyl či neduh, lebo vo svojich očiach ostal hriešnym. Mal obrovskú silu nevzdávať sa a jeho detská túžba, v ktorej sa vybral hľadať nebo ho neopustila ani na staré kolená. Bol spätý s prírodou užšie ako väčšina mníchov okolo neho.
Aj keď sa v mladosti nevyhol mladíckej roztopašnosti a náklonnosti k svetským veciam, nikdy to v ňom nezanechalo výraznejšiu stopu. Práve naopak, vždy smeroval k Pánovi. 
A s akou silou prijímal svoj neľahký kríž, svoju tŕňovú korunu??? Tá sila, ktorú mu dával Pán bola nesmierna a on ju prijímal ako topiaci sa prijíma záchranný čln.

Štýl, akým pani autorka opísala tohto mnícha je naozaj krásny. Keď som si túto knihu čítala vo vlaku, častokrát som mala v očiach slzy. Hermanove slová boli vždy myslené dobre aj vtedy, keď niekoho karhal. Bol skvelým učiteľom, nie preto, že sa nikdy nepomýlil, ale najmä preto, že si bol vedomý svojich omylov a taktiež svojej úlohy, ktorú mal pre neho pripravenú Boh.

Herman bol priateľ, brat, syn ... bola to duša, ktorá si zakúsila oveľa viac ako väčšina z nás, no napriek svojmu hendikepu sa stal jedným z najvýznačnejších učencov svojej doby. Preslávil sa v mnohých vedných odboroch a napísal nejednu známu modlitbu.

Ako som čítala aj pomedzi riadky, tak sa pre mňa stal veľkým zdrojom lásky, ktorú hlásal aj vo chvíľach slabosti, keď sa ani nevládal postaviť z lôžka. Bol ako nepriestrelná vesta, stále neúnavne pokorný, hrdý na svoju lásku k Bohu a vždy pokojne odrážajúci všetky strely, ktoré na neho ostatní mierili. Dal mi nádej, stal sa pre mňa inšpiráciou a veľkým zdrojom vnútorného pokoja, preto som nesmierne vďačná, že ho takto môžem priblížiť aj vám a ostáva mi len dúfať, že mu dovolíte otvoriť aj vaše oči, podobne ako otvoril tie moje. ;) ♥



"Vieš, Bertold, vždy je to tak. Keď vidím seba, svoju obmedzenosť, slabosť a pomalosť, bojím sa. Môžem od seba čakať niečo dobré? Môžem si dodať pocit istoty a bezpečia? Môžem si byť istý pred svojou pochabosťou a zlobou? Keď vidím okolo seba dobrých a svätých ľudí, cítim sa trochu v bezpečí. Vždy si však uvedomujem, že ani najmilší a najspoľahlivejší ľudia nie sú spoľahlivou oporou. Keby som stavil na nich, žil by som v ustavičnom strachu, že ich stratím. Preto obraciam svoj pohľad na nášho Pána. Kto ho hľadá v láske, stratí strach. (...) A pritom sa zo srdca radujem zo všetkého krásneho tu na zemi. Musíme byť totiž na tejto zemi ľuďmi, Bertold, ľuďmi, ktorí nezabúdajú, že sú pútnici. Smerujem k Bohu a Boh je láska!" (str. 134). 

" V čom teda spočíva ten zázrak? V jeho nádhernej vnútornej slobode, ktorá mu umožňuje triumfovať nad hroznými putami choroby. Poskytuje obraz telesnej slabosti, bezmocnosti, bezvládnosti a života, ktorý je vydaný na milosť a nemilosť. Keď ho človek zbadá, najprv sa zhrozí , ale kto ho naozaj pozná, kto vidí hlbšie, ten sa cíti obdarovaný, keď sa s ním stretne." (str. 207). 





Zdroj obrázkov: https://www.ssv.sk/Data/1919/Cache/Images/3ccacad8.jpeg
                           https://68.media.tumblr.com/82a8cc8a4cf37d840c8cf398130b6644/tumblr_on29koU4em1rflpdao1_500.jpg
                           http://www.foodfreedomcoaching.com/wp-content/uploads/2016/03/freedom.jpg
                           http://www.wakingtimes.com/wp-content/uploads/2015/12/Birds-Flying.jpg

4 komentáre:

  1. Och, Andy, to je tak krásne napísané♥♥♥ Veľmi sa mi páči štýl tvojich recenzií, ako zachycuješ svoje myšlienky a ako ich predostieraš svojim čitateľom ^.^ Poviem ti, o knihe som nikdy nepočula a ani som ju nikde nevidela, no vyzerá úžasne a tak veľmi hodnotná! Páni, to si ju musím napísať na wishlist :D Takéto knihy mi vždy pomôžu zosilnieť môj vzťah s Bohom a k tomu si uvedomiť, že doparoma, už by som so sebou mala konečne niečo robiť! :D
    Naozaj, krásna recenzie♥♥♥ Maj sa krásne ;))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jééééj, Mony, tak to som veľmi rada, že sa kniha zapáčila práve Tebe, lebo viem, že ty takýto štýl tiež vyhľadávaš :))) Určite daj vedieť, ako sa kniha páčila Tebe, ak sa k nej niekedy dostaneš :)) ♥ A ďakujem za tvoje krásne slová, hrejú ma pri srdiečku :) :*

      Odstrániť
  2. Prednedávnom som u Mony narazila na úžasnú recenziu knihy Františkáni z Bronxu a teraz si tu zase ty, s ďalšou prekrásnou recenziou na Dokonalú slobodu. Dve knihy s hlbokou myšlienkou, ktoré mi vďaka Vašim slovám učarovali a ktoré si v blízkej dobe budem chcieť prečítať. *Budem musieť!* Fantasy a sci fi sú síce mojimi najmilovanejšími žánrami, no občas moja duša zatúži aj po niečom hlbšom, precítenejšom a pravom. Nuž a slová, ktorými si túto knihu opísala mi našepkávajú práve to.♥ Takže Ti ďakujem za ďalší skvelý tip Andy.♥ Podarilo sa Ti nalákať aj mňa.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :))) áno, Veronika, tá spomínaná kniha u Mony, zaujala aj mňa a už sa teším, kedy si ju prečítam :) A veľmi sa teším, že sa námet knihy zapáčil aj Tebe, teším sa na tvoj názor ;) ♥♥♥

      Odstrániť