A zase som raz na tábore! :)

Viac  ako polovica prázdnin je už fuč a väčšine to asi uteká naozaj veľmi rýchlo. Aj ja som sa tak po minulé roky cítila, no momentálne mám trošičku iný názor. Na jednej strane si uvedomujem, že život uteká ako voda, no na druhej strane mám zase pocit, že v poslednej dobe som toho zažila tak veľa, že prešlo minimálne dvadsať rokov. Neviem, či to ide s vekom alebo len ja som taká dvadsaťročná anomália, no každopádne mi zatiaľ táto dvadsiatka prináša naozaj neskutočné množstvo obohacujúcich skúseností a zážitkov.

Kto ma sleduje už nejaký ten rok, možno si všimol, že minulé prázdniny som sa zúčastnila , opäť ako animátorka, na jednom tábore, ktorý mal na mňa veľmi pozitívny vplyv a dosť sa mi na ňom páčilo. (Ak by ste si o ňom chceli prečítať, tak klik TU). Tento rok sa konal zase, no prebiehal v čase, keď som bola na brigáde, takže som sa ho nemohla zúčastniť. Aby som si to táborčenie ale nejako vynahradila, predsa len sa mi pošťastnilo na jeden tábor zavítať.

Organizovala ho moja spolubývajúca a mňa si zavolala ako výpomoc. Keďže ju už dobre poznám, vedela som, že to bude super tábor plný zážitkov a vtipných momentov, no myslím, že ani jedna z nás si neuvedomila, nakoľko prelomové dni to budú.

Tábor prebiehal v nádhernom prostredí Muránskej planiny. Prvý deň nám počasie síce neprialo, no s Božou pomocou sme zvládli ako-tak uspokojiť takmer 50 neposedných detí. Aj keď sme to mali plánované trošičku inak, častokrát sme náš plán museli prehodnocovať, lebo okolnosti sa rýchlo menili. Deti ma však prekvapili, lebo aj tie najukričanejšie sa nakoniec upokojili.
Druhý deň sme sa zase vybrali na výlet do Čierneho Balogu, ktorý musím všetkým nadšencom malebnej prírody len odporučiť, lebo fúúú, bolo tam čo obzerať. Nehovoriac už o ujoch lesníkoch, ktorí si pre deti pripravili naozaj prenádherný program a boli s nimi aj veľmi trpezliví. Deti videli nielen horáreň, les ale mali možnosť vidieť lesnú škôlku či spoznať semienka rôznych stromov.
Prežívali sme pár ťažkých situácií, ktoré sme museli na mieste riešiť a ako sa hovorí, hasiť oheň na streche, no opäť sme to všetci v zdraví prežili. Autobusom sa niesla príjemná hudba a deti sa unavené pobrali domov.
Tretí deň sme pre nich mali pripravené športové aktivity, ktoré sa im páčili hádam najviac, no nezabudli sme ani na duchovnú prípravu, pri ktorej nás všetky deti príjemne prekvapili. Bolo na nich vidieť, že je to pre nich skvelý zážitok, úsmevy, ktorými nás obdarúvávali hovorili za všetko. Tábor sme ukončili na menšej diskotéke, kde sme si vybili aj posledné zvyšky našej energie a nevynechali sme ani môjmu srdcu najbližší Belgický tanec. ♥


Ak by som si mala rozhodnúť, či tento tábor obohatil viac tie deti alebo nás, animátorov, nevedela by som sa rozhodnúť. Pre mňa boli tieto dni neskutočne požehnaným časom a vôbec sa mi odtiaľ nechcelo odísť. Pár dní som bola dokonca úplne bez internetu a vôbec mi nechýbal. Uvedomovala som si totižto, akú veľkú úlohu všetci nesieme na svojich pleciach. Museli sme sa popasovať s nejedným problémom, no mysleli sme na to, že tým deťom musíme ísť príkladom, aby si z tohto tábora odniesli nejaké to posolstvo a hádam len pomyslenie na toto nám dávalo silu v ťažkých chvíľach.
Verím, že našu úlohu sme si splnili, pretože väčšina detí sa po skončení hneď chcela prihlasovať na ďalší rok. Pomáhali sme si, povzbudzovali sa, utierali si navzájom slzy z tváre... bola to fuška, ale kvôli tým deťom sme to dokázali potiahnuť aj v ťažkostiach. A detičky? Mali sme aj ťažšie prípady, nezaobišli sme sa bez odporu či zranení, no spolu s Božou pomocou sme to zvládli.
Najväčšia lekcia, ktorú si však z týchto krásnych dní odnášam je táto: láska, ktorú som si niesla v srdci a o ktorej som začínala uvažovať, či nie je len mojou vymyslenou fantáziou, ktorá sa nikdy nedostane do reality, skutočne existuje. Našla som ju a povedala som si, že ju musím rozdávať ďalej, musíme sa o ňu podeliť, lebo tento svet ju potrebuje. Šírte lásku všade, kde sa bude dať, nebojte sa, nerobíte to zbytočne, lebo nikdy nemôžete vedieť či ten úsmev, ktorý ste ráno venovali poštárovi nezdvihol tejto utrápenej duši náladu ♥

Tento tábor naozaj naplnil moje srdce obrovskou dávkou lásky a celkovo mi aj zmenil pohľad na svet ( čo sa mi inak v poslednej dobe stáva dosť často, som v tom sama, alebo sa ku mne niekto pridá?). Verím, že táto energia mi vydrží čo najdlhšie a práve vďaka nej budem už len rásť! ♥