Jack Kerouac - Na ceste

Názov: Na ceste 
Autor: Jack Kerouac
Vydavateľstvo: Artforum
Rok vydania: 2011
Počet strán: 352

Román Na ceste je základným literárnym odkazom bítnického hnutia, generačnou výpoveďou príslušníka tej skupiny mládeže, ktorá po svojom reagovala na situáciu koncom štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov, keď Amerika prechádzala štádiom vrcholnej hospodárskej stability, ale začínali sa prejavovať choroby toľko vychvaľovanej americkej civilizácie. 

Bítnici odmietli ideál mladého úspešného Američana s jeho nalinajkovaným a pevným cieľom a dali sa cestou protestu, úteku od civilizačných vymožeností smerom k akémusi modernému primitivizmu. Istotu budúcnosti nahrádzali zintenzívneným prežívaním prítomnosti. Týmto sú poznamenané aj cesty hrdinu po USA, tvoriace hlavnú líniu rozprávania. Do extázy vyvolanej novými zážitkami sa však mieša aj nostalgia spôsobená uvedomovaním si bezvýchodiskovosti takéhoto úteku. 

V autobiografickej výpovedi vystupuje Allen Ginsberg ako Carlo Marx, William Burroughs ako Bull Lee, John Clellon Holmes ako Tom Saybrook, Herbert Huncke ako Elmer Hassel, Neal Cassady ako Dean Moriarty. 

Len málokomu se podarí napísať "bibliu". Kultovú knihu, ktorá zásadne zasiahne do života a názorov celej jednej generácie. Kerouackovi sa to podarilo. (ZDROJ) 

Už veľmi dlho som nedržala v rukách nejakú pravú klasiku a keď som sa dozvedela, že spolužiak nejakú vlastní, hneď som sa nadchla. S radosťou mi ju požičal, no mne trvalo dobrých pár mesiacov, dokým som si k nej naozaj sadla a dočítala ju. A čo na ňu hovorím?

Obálka: veľmi nápaditá, originálna a výstižná. Najviac sa mi páči ten nápis hore (ak by ste ho náhodou nevideli, tak vám ho sem napíšem : "Vážený pán Wyn, posielam vám svoju predstavu príťažlivej komerčnej obálky, ktorá túto knihu vyjadruje. Obálka knihy " The Town and the City" bola presne taká nudná ako jej názov a fotka na záložke. Moja fotka, ktorú spravil Wilbur Pippin sa hodí "Na cestu" dokonale... celé by to malo vyzerať nejako takto. J. K.")

Autorov štýl: ako ste z anotácie už iste vyrozumeli, tento román je považovaný za bibliu beatnikov. Ak by ste boli náhodou takí neskúsení v tejto terminológií ako ja, tak v skratke : beat generation je doslova "zbitá" generácia, unavená životom, ktorá sa snažila revoltovať proti tradičným hodnotám a uznávala slobodu, výstrednosť, rozkoš, akýkoľvek druh drogy a ich úmyslom bolo šokovať. Verím, že takýto štýl, akým autor v tejto dobe písal, šok vyvolal, pretože sa slovníkom pohyboval medzi normálnou až vulgárnou stránkou, nebál sa rozťahovať kapitoly na niekoľko strán, využíval kopu opisu a veľmi málo dialógov. Orientoval sa naozaj "na cestu" pretože opisom celej cesty našich pustovníkov venoval najväčšiu časť tohto diela. Nedočkáte sa tu veľkých zvratov, všetko to plynie v jednej šialenej rovine plnej nekonečných rozhovorov, ktoré však častokrát nemáte možnosť nahliadnuť, iba viete, že sa odohrali, drog, sexu, autách a San Franciscu.


Môj názor?
Keďže som v podstate nevedela do čoho idem, tak som ani nemala priveľké očakávania, len som sa tešila, že sa ponorím do niečoho veľkého a vzrušujúceho. Čo tak aj bolo, asi pri polovici knihy ;)

Začneme pozitívami. Mám veľmi rada roadtripy a knihy s takouto tématikou. Vždy som snívala o tom, že budem tak ako hlavní hrdinovia takýchto kníh schopná len sa tak zdvihnúť a cestovať po svete s pár vecami v taške. Nehľadiac na zodpovednosť, problémy či záväzky. Strašne ma to lákalo a aspoň vo svojich snoch som takejto dobrodružnej ceste dávala voľný priebeh.

Na ceste je podľa mňa kniha, ktorej názov naozaj zodpovedá obsahu. Asi 90 % deja sa totižto odohráva práve na tejto ceste. Ak milujete detailné, fakt detailné opisy, ktoré vám do najmenšieho detailu opíšu svet v pozadí, tak túto stránku knihy budete milovať. Vietor vo vlasoch, predbehovačky s autami, "pravidelné " cik pauzy, zháňanie peňazí na benzín, pokrikovanie, rozhovory...toto všetko dostane naozaj veľký priestor. Až na to, že tie rozhovory prebiehajú väčšinou formou opisu, čo ma trošičku sklamalo.

Páčilo sa mi, že som nevedela, do čoho sa hlavní hrdinovia dostanú, kam ich to ich autíčko zavedie . Páčili sa mi ich veľké sny, ich uvoľnenosť či mladícka nerozvážnosť, ten pocit, keď žili momentálnou sekundou a veľmi sa nestarali o budúcnosť čí nejaké veľké plány, za ktorými by si odhodlane išli.

Neoslovilo ma však postupné stagnovanie. Oni boli totižto väčšinou fakt neustále na ceste, vždy sa niekde zastavili, zažili fajn zážitok, často sa aj pohádali a vrátili sa domov. A v podstate to na nich nemalo nikdy nejaký väčší dopad, alebo bol naozaj len nepatrný. Chýbala mi tam nejaká gradácia, nejaká zmena, no aj po polovici knihy sa stále len niekam hnali, no skončili vždy tam, odkiaľ prišli, čo možno bol aj ich zámer.

Postavy boli fajn, aj keď žiadne veľké nahliadnutie do ich vnútra sa nekonalo, čo ma, ako iste hádate, veľmi nepotešilo, keďže postavy sú pre mňa základ. Dean bol šialenec a to doslova. Vytŕčal absolútne pri každom jednom výlete. Nebál sa hádam ničoho, viedol dlhé filozofické rozhovory o ničom a o všetkom, ktoré sa nápadne podobali na tie, ktoré vidíte pri ľuďoch, čo berú drogy a všetko im je šuma fuk. Raz tvrdil, že miluje Marylou, raz zase Camille a za každou peknou sukňou sa vždy otočil . Chýbal mu otec, často sníval o tom, že ho nájde, aj keď jeho detstvo bolo dosť na nič. Tápal životom, vrhal sa od jedného dobrodružstva do druhého, nevedel nikde dlho obsedieť. Aj keď "dospel" neprestal sa správať šialene, to bola proste jeho parketa.

A naša hlavná postava, Sal? K nemu by som si veľmi rada vytvorila nejaký ten vzťah ale nevyšlo to tak ako som plánovala. Chcela som, aby bol plný myšlienok , nápadov, optimizmu, no on bol hnaný nedefinovateľnou túžbou uniknúť so svojím priateľom ďaleko, bez dohľadu konečného cieľa. A možno toto bol zmysel celých beatnikov.

Aj keď vyznieva celá recenzia dosť negatívne, musím uznať, že napísať takéto dielo si vyžaduje odvahu i čas. Číta sa síce ťažko, no bolo písané s úmyslom postaviť sa nalinkovanému životu, ktorý má presne stanovené pravidlá a ciele a to sa mu podarilo. Podal revolucionárske svedectvo o hľadaní zmyslu životu, bol to výkrik, ktorý strhol mnohých a aj keď sa mi čítal ťažko a nemal klasické prevedenie, ktoré obľubujem, nedokážem mu odoprieť isté čaro, ktoré v sebe niesol. Bola to nostalgia, sila prítomného okamihu, ktorá ma nútila čítať ďalej, a preto verím, že si medzi vami určite nájde nejakého skalného fanúšika.

" Tú noc som sa v Harrisburgu predrichmal na železničnej stanici; nadránom ma výpravca vyhodil. Nie je to tak, že človek začína život ako milé dieťa, ktoré verí všetkému, čo je pod otcovskou strechou? Potom príde deň, keď spadnú z očí šupiny a zrazu sa vidí, aký je - biedny, úbohý, zúfalý, slepý, nahý a s desivou vizážou trúchlivého prízraku sa ďalej tacká životom, ktorý je ako zlý sen." (str. 119)

Zdroj obrázkov : http://image.srovname.cz/cz/500/1740133/jack-kerouac-na-ceste.jpg
                            https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/originals/0f/b1/dc/0fb1dc56ee6ad2837576812dd1dd36b5.jpg
                            http://i.enkivillage.com/KjEvLPTm6g7Cff19n5ajmae2CYE=/800x0//images/2016/08/28d949be9e9d900975d495cbac942ad7.jpg
                            http://www.ceylonguidance.com/images/www.watzijzegt.com/wp-content/uploads/2014/12/Travel-Quote-JackKerouac-OntheRoad.jpg