piatok 24. februára 2017

Praha - Múzeum Grevín

Ahojte!

Semester už zase začal a ja som opäť vo víre vybavovačiek, ktoré sa tohto obdobia , bohužiaľ, týkajú. Jediné veci, ktoré mi momentálne dokážu zdvihnúť náladu sú slnečné dni, no v posledných dňoch je to s nimi celkom bieda. Zimu mám fakt rada, ale o chvíľku je koniec februára a ja už naozaj potrebujem slnko !
Niektorí z vás si z mojich instagramových fotiek už všimli, že som na začiatku februára navštívila Prahu a to už po 4. krát. V minulých prípadoch som bola vždy ohúrená jej veľkoleposťou a rozmanitosťou kultúr, ktoré k nej neodmysliteľne patria, no nedokázala som sa do nej zamilovať. Väčšinu známych pamiatok, akými sú napríklad Orloj, Staromestské námestie či Vyšehrad som už videla, preto som sa tentokrát rozhodla, že si na zoznam pripíšem niečo nezvyčajné. Prvou veľkou zastávkou bolo preto Múzeum voskových figurín - Grevín. Ešte jedno sa nachádza hneď pri staromáku, no je menšie a nakoniec som rada, že sme si vybrali toto, lebo svojou veľkosťou to vôbec neboli vyhodené peniaze.
Vstup stojí 260 kč a prehliadka zahŕňa 3 poschodia, pričom vás na to najvyššie vyvezie výťah. Na prezretie všetkých figurín a okolia máte času koľko len chcete, pretože pri tom nemáte žiadneho sprievodcu, čo sa oplatí najmä pre tých, ktorí strávia fotením, teda štelovaním foťáka do najvhodnejšej podoby pre tú najlepšiu fotku, značné množstvo času. ;) :D
Ak sa môžem vyjadriť k samotným figurínam boli podľa môjho skromného úsudku naozaj vydarené. Samozrejme, že by som si ich nepomýlila so živými ľuďmi, no boli vyšperkované do posledného detailu, veď posúďte sami.

streda 8. februára 2017

Príď sa so mnou rozlúčiť

Názov: Príď sa so mnou rozlúčiť
Autor: Cynthia Handová
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2015
Počet strán: 355




Dojímavý príbeh, ktorý navždy zmení vaše vnímanie života a smrti Smrť je všade okolo nás, no my jej nevenujeme dostatočnú pozornosť dovtedy, kým sa nás priamo nedotýka... Kedysi bola Lexie naozaj šťastná – mala skvelého priateľa, chápavých rodičov a pohodového brata, s ktorým si vždy užila kopec zábavy a za každých okolností sa naňho mohla spoľahnúť. Patrila medzi najlepšie študentky a nechýbali jej ani kamaráti s podobnými záujmami. Všetko jednoducho klapalo. Teraz je z nej však len dievča, ktorého brat je mŕtvy. Lexie sa snaží dať svojmu životu po smrti nový zmysel, no len ťažko sa jej darí prehrýzať sa vlastným smútkom a výčitkami. Napokon však objaví odkaz, ktorý Ty po sebe zanechal a ktorý by azda všetkým jeho blízkym mohol pomôcť urobiť krok ďalej. (ZDROJ




nedeľa 5. februára 2017

Jack Kerouac - Na ceste

Názov: Na ceste 
Autor: Jack Kerouac
Vydavateľstvo: Artforum
Rok vydania: 2011
Počet strán: 352


Román Na ceste je základným literárnym odkazom bítnického hnutia, generačnou výpoveďou príslušníka tej skupiny mládeže, ktorá po svojom reagovala na situáciu koncom štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov, keď Amerika prechádzala štádiom vrcholnej hospodárskej stability, ale začínali sa prejavovať choroby toľko vychvaľovanej americkej civilizácie. 

Bítnici odmietli ideál mladého úspešného Američana s jeho nalinajkovaným a pevným cieľom a dali sa cestou protestu, úteku od civilizačných vymožeností smerom k akémusi modernému primitivizmu. Istotu budúcnosti nahrádzali zintenzívneným prežívaním prítomnosti. Týmto sú poznamenané aj cesty hrdinu po USA, tvoriace hlavnú líniu rozprávania. Do extázy vyvolanej novými zážitkami sa však mieša aj nostalgia spôsobená uvedomovaním si bezvýchodiskovosti takéhoto úteku. 

V autobiografickej výpovedi vystupuje Allen Ginsberg ako Carlo Marx, William Burroughs ako Bull Lee, John Clellon Holmes ako Tom Saybrook, Herbert Huncke ako Elmer Hassel, Neal Cassady ako Dean Moriarty. 

Len málokomu se podarí napísať "bibliu". Kultovú knihu, ktorá zásadne zasiahne do života a názorov celej jednej generácie. Kerouackovi sa to podarilo. (ZDROJ



štvrtok 2. februára 2017

Keď sa zima drží viac ako pár dní :)

Ahojte, blogoví čitatelia! :)

Aj vás tento rok zima prekvapila a nadelila vám toľko snehu, koľko ste možno ani za celý svoj život nevideli? :) Ja toto ročné obdobie až tak rada nemám, teda milujem Vianoce a pokoj, no keď vám omŕzajú prsty na rukách, žiadna sranda to pre mňa teda nie je.
Tohtoročná zima je však asi najbohatšia na snehovú nádielku za posledné desaťročie, aspoň ja to tak vnímam, lebo aj keď si pamätám hory snehu z čias , keď som bola ešte malé dieťa, toľko snehu ako máme tento rok si ani moje detské ja nevie vybaviť.
Po vyčerpávajúcich dňoch skúškového obdobia, ktoré sa neskutočne naťahovalo a dosť naštrbilo moje psychické zdravie aj náladu som sa raz rozhodla, že sa vyberiem von a keď som sa pozrela von oknom ani na okamih som nepremýšľala, lebo ak by som nevyšla von, bola by to jedna veľká premárnená šanca.
Neviem ako vy, ale mňa vie v tejto rušnej dobe upokojiť už len slnko či pohľad na stromy. A možno preto milujem prechádzky. Aj keď som maximálne vyšťavená  a nedokážem ani poriadne chodiť, milujem dýchať čerstvý vzduch, aspoň na chvíľu na nič nemyslieť a oddať sa tomu prenádhernému pohľadu.