pondelok, 29. augusta 2016

My ostatní tu len tak žijeme

Názov: My ostatní tu len tak žijeme

Autor: Patrick Ness

Vydavateľstvo: slovart

Rok vydania: 2016

Počet strán: 287


 


Neobyčajná kniha od autora, o ktorom aj John Green vraví, že píše šialene krásne.
Čo ak nepatríš medzi vyvolených? Čo ak nemáš za úlohu bojovať s nemŕtvymi, alebo s duchmi požierajúcimi duše, alebo s čímkoľvek, čo má na svedomí neznáme modré svetlo a všetkých mŕtvych nezávislákov? Možno si aj ty presne ako Mikey, ktorý chce len zmaturovať, ísť na maturitný ples a konečne nabrať odvahu a pozvať dievča na rande, skôr ako niekomu zasa napadne vyhodiť ich školu do vzduchu. Pretože niekedy sú proste aj dôležitejšie problémy ako tohtotýždňový koniec sveta. Dokonca aj vtedy, ak Mikeyho najlepšieho kamoša pokladajú všetky mačky z okolia za svojho boha. Patrick Ness nám vo svojom novom románe pripomína, že na svete existuje mnoho druhov výnimočnosti, a v každom z nás sa skrýva niečo mimoriadne.(ZDROJ)








Patrick Ness je meno, ktoré vám, knihomoľom, istotne nemusím približovať. Ak však predsa len neviete o koho ide, tak sa určite pozrite na jeho slávnu knihu s názvom Sedem minút po polnoci, ktorá zožala nemalý úspech. Ja som sa k nej , bohužiaľ , ešte nedostala, no keď som zbadala túto svietiacu krásku, tak som už nevedela odolať a objednala som si ju.

Obálka: je mega úžasná, už len tou neuveriteľnou modrou farbou. Všetky tie krásne postavy sú do detailu vypracované a keď vám v noci svieti na stolíku, tak si pripadáte ako v knižnom nebi ♥

Autorov štýl: je jednoduchý , no výrečný. Nekladie dôraz na zbytočné zdĺhavé opisy, skôr si dá záležať na postavách a ich správaní. Všetky pod jeho perom ožívajú a sú svojím konaním blízke mladým ľuďom. Občas sa môže zdať, že sa stále deje to isté, nové útoky, na ktoré sa hľadá vysvetlenie, no zakaždým príde niečo iné, čo na dostatočný čas zamestná vašu pozornosť. Nessov rukopis sa číta ľahko a nesie so sebou dosť pocitov, aj keď vám hlavný hrdina neplače na pleci. Vedľajšia dejová línia, línia Nezávislákov, sa tej hlavnej dotýka len z malej časti, takže tvorí skôr kulisu, ako rovnocennú dejovú vložku. Veľmi to však na príbeh nevplýva, práve naopak, takto sa zdôraznilo to, čo má, teda obyčajní smrteľníci, ktorí superschopnosti nemajú.


Mikey je obyčajný chalan so zvláštnou poruchou, pri ktorej musí robiť skoro každú činnosť v určitých cykloch. Napríklad si nedokáže umyť ruky len raz, zopakuje to najmenej osemkrát, dokým presvedčí svoju myseľ o tom, že sú jeho ruky naozaj čisté. Práve je v maturitnom ročníku, kde musí riešiť všetky tie veci, ktoré maturanti tak dôverne poznajú : vysokú školu a posledný ples. Do toho sa stále nevie priznať k romantickým citom k svojej kamarátke, čo pre teenagera prináša len problémy.
V škole existuje aj skupina Nezávislákov, o ktorých v podstate nikto nič nevie, no všetci si uvedomujú, že sú iní. Sú to ľudia, ktorí majú schopnosti a vždy sa tu vďaka nim stávajú rôzne čudné a nevysvetliteľné veci.
Práve v tomto období sa veci začnú zhoršovať a Mikey so svojimi kamarátmi dúfa len v to, aby ich školu nevyhodili do konca školského roka do vzduchu.

Ako sa Mikey vyrovná so stratou svojich kamarátov po tom, čo odídu na vysokú? A vydržia to spolu vlastne medzi tými Nezávislákmi?


Môj názor?

Zistila som, že je pre mňa ťažké nájsť negatívna aj v prípade, že som z knihy možno trošku sklamaná. Viem, že mi na nej niečo chýbalo, no neviem presne identifikovať čo. Prečítam si pár iných názorov a zistím, že v nej bolo predsa aj veľa svetlých momentov, ktoré ma potešili a som zo seba zmätená... tak prečo som si ju neužila tak, ako som chcela?

Viem, trošičku mätúci začiatok, ale súvisí s touto knihou, pretože hoci sa naozaj snažila, je tu niečo, pre čo nemôžem povedať, že táto kniha patrí medzi tie najlepšie. Ale poďme najskôr na tie kladné stránky, ktorých je celkom dosť.

Asi najväčším plusom bude v tomto prípade jedna z hlavných myšlienok knihy, teda rozdelenie postáv na Nezávislákov ( tých, o ktorých každý vie, že existujú, nosia frajerské účesy a sú v konečnej situácií hrdinovia) a tí ostatní, ktorí tu len tak žijeme. Myslím, že sa s tou druhou skupinou dokáže stotožniť veľmi veľa ľudí, dokonca si myslím, že aj ja som do takejto na strednej patrila, preto mi bolo ich zmýšľanie bližšie.

Čo však beriem ako mínus, sú práve Nezávisláci, pretože hoci sme sa o nich vždy na začiatku kapitoly čosi dozvedeli, bolo to zúfalo málo a ja som chcela viac! Prinášali so sebou veľké otázniky, na ktoré som len postupne nachádzala odpovede a to ma mrzelo, lebo takéto pomalé hľadanie ma niekedy aj nudilo.

Mikeyho som však mala rada, naozaj rada, i keď bol dosť typickým hrdinom, ktorý sa objavuje teraz asi v každej young adultke. Mladý chalan v maturitnom ročníku, ktorý čelí už známym citovým problémom. Nevie svojej dlhoročnej kamoške povedať, že sa mu páči, bojí sa, že ho jeho najlepší kamoš po strednej opustí, že sa so svojimi sestrami odcudzí... toto všetko mi bolo dosť blízke, keďže sama som v takejto pozícií a vedela som sa do neho skutočne vžiť a pochopiť ho. Jeho sestry a aj kamarátov som si obľúbila, pretože to boli vedľajšie postavy, ktoré sa skutočne zapájali do deja, teda mi ich osudy boli takmer rovnocenné s Mikeyho.
Jared, Mel, Meredith i Henna boli skvelé postavy, ktoré mali čo to do seba, a ktoré by som raz v reálnom svete chcela spoznať.

Páčilo sa mi tu pár myšlienok a taktiež fakt, že sa príbeh čítal veľmi rýchlo. Keď si odmyslím pár nudnejších pasáži, bolo to naozaj dobré čítanie, ale aj tak mi tam čosi chýbalo, lebo hoci som sa tých mojich filozofických debát dočkala, buď ich tam bolo málo alebo trvali príliš krátko. Nemôžem však nevyzdvihnúť koniec, ktorý ma fakt potešil a priniesol mi naozaj pekné zadosťučinenie. Pomyslela som si , že hoci máme, ako teenageri kopu skrytých problémov, o ktorých naše okolie ani nevie, prípadne obavy z budúcnosti, ktoré nás strašia v snoch, no zakaždým platí to, že to zvládneme, aj keď si neveríme. Vždy všetko nakoniec prehrmí a my nájdeme vnútorný pokoj a zaspávame s myšlienkou, že čas plynie a nikto ho nedokáže zastaviť.








Ja som si z knihy vzala toto :
Je to klišé, ale ostáva nám len jedna vec: zmieriť sa s neustálym plynutím času a nedovoliť, aby diaľka či lenivosť zmarili naše dlhoročné priateľstvá, pretože ako sa hovorí, kto chce, čas si nájde.
A taktiež , že každý jeden z nás je výnimočný svojím vlastným spôsobom, takže aj keď patríme do skupiny, ktorá tu len žije, sme nezávislí v tom takom našom zmysle, čo vidia len ľudia, ktorým na nás záleží ;)

Vidíte? Aj tak som tu našla kopec pozitív, fakt som hrozná! Ak nečakáte priveľa a nevadí vám absencia nejakej tej väčšej akcie, prípadne vyhľadávate young adultky, určite si knihu môžete prečítať, lebo pekných myšlienok tu predsa len viac ako niekoľko bolo ;)

" Čo sa stane človeku, keď vyrastie? Zabudne na všetko pred svojimi osemnástimi? Prinúti sa pustiť to z hlavy?
...
Ach , tí dospeláci! Ako môžu v tomto svete žiť?
(Alebo možno práve preto v ňom môžu žiť a nezblázniť sa.)" (str. 33)




" - Prečo si ty zodpovedný za svoju úzkosť?-
- Pretože je to iba pocit. Nie nádor.-
-Vieš to určite?-
-Podľa vás mám nádor?-
-Nie, nie , nie , nie, nie, nie. Tak som to nemyslela. Pocit je hrdosť na svoju sestru. Pocit je strach na koncerte, ktorý ťa núti konať. Pocity sú rozpaky alebo zahanbenie. Pocit môže, ale nemusí byť správny, ale napriek tomu ho cítiš.-
-A úzkosť je nádor na pocitoch?-
- Pocity sa ťa neusilujú zabiť, dokonca ani tie bolestivé. Úzkosť je pocit, ktorý priveľmi narástol. Stal sa agresívny a nebezpečný. Zodpovedáš za jeho následky a za jeho liečbu. Ale za jeho vznik nemôžeš, Michael. Nenesieš zaň nijakú morálnu vinu. O nič väčšmi než za nádor."-" ( str. 213)




Zdroje obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/209/l209694.jpg
                       https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/G/01/aplusautomation/vendorimages/7c8eecbf-efca-4bee-b64a-60122cffd11d.jpg._CB291800835_.jpg
                       http://www.thenovelhermit.com/wp-content/uploads/2015/11/TROUJLH1-1280x800.png
                       https://40.media.tumblr.com/eb721adafc9143e1d5c72827f0abc6a1/tumblr_nvlvk11eeN1qdlytco1_500.jpg

4 komentáre:

  1. Myslím, že si túto knihu zhrnula veľmi pekne a výstižne a dokázala si pre ňu nájsť viac milých slov, ako to bolo v mojom prípade, čo ma naozaj veľmi teší.:) Súhlasím, myšlienka knihy je naozaj krásna a za to by si autor zaslúžil plný počet, no tak ako sama spomínaš, knihe čosi chýba. Čosi, čo by ma ohúrilo a kvôli čomu by som sa k nej veľmi rada vracala. Niečo, čo Sedem minút po polnoci rozhodne má.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Ja sa vždy snažím nájsť pozitíva, pretože si myslím, že každá kniha nejaké má :) Aj keď ma nudí alebo mi v nej niečo chýba ;)
      Vážne? Tak to sa do nej budem musieť čo najskôr pustiť :) :) ♥

      Odstrániť
  2. Sedem minút po polnoci som čítala a dosť sa mi to páčilo, ale inak neviem, či chcem skúšať aj iné knihy od Nessa - minule som si prečítala úryvok zo začiatku The Knife of Never Letting Go a neviem, ten jeho štýl tam ma nezaujal. Ale svietiaca kniha ♥.♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hm, tak ja sa na Sedem minút teším, ale o iných som zatiaľ nepočula.
      Hejže? ♥♥♥ Úplne najviac :) :)

      Odstrániť