piatok, 5. augusta 2016

Metro 2033

Názov: Metro 2033

Autor: Dmitry Glukhovsky

Vydavateľstvo: iKAR

Rok vydania: 2010

Počet strán: 351


Odvtedy, čo Arťom býva v metre na stanici VÚNCH, na povrchu bol iba raz, a aj to tajne. Po jadrovom výbuchu už totiž zem nie je pre ľudí bezpečná... Život na stanici je dobre zorganizovaný a prebieha takmer normálne, ale v sústavnom strachu – začali na ňu útočiť nebezpeční čierni mutanti. A preto sa Arťom podujme na splnenie úlohy od záhadného Lovca, aby pomohol zachrániť nielen svoju stanicu, ale celé metro.

Takto sa začína postapokalyptické putovanie celým moskovským metrom uzavretým za hermetickými bránami, kde nie je rozdiel medzi dňom a nocou a univerzálnym platidlom sú náboje. Arťom má rád príbehy a legendy o metre, spomienky pamätníkov života na povrchu, trápia ho hororové sny a občas halucinácie, celkom dobre strieľa zo samopalu, trpí strachom z otvoreného priestranstva, politiku priveľmi nesleduje, čosi čítal o antických dejinách, neje potkanie mäso a na svojej ceste nachádza a stráca priateľov, nepriateľov, nové druhy života, fanatikov, revolucionárov, raketometníkov... aj knihovníkov a cestujúcich, ale tí dvadsať rokov po jadrovej vojne vyzerajú trochu ináč. A všetko sa rozhodne tam, na povrchu – na Ostankinskej veži. (ZDROJ)





Nikdy som nebola fanúšikom počítačových hier či sci fi trilerov. V skutočnosti som sa im dokonca vyhýbala, no došla som do momentu, kedy som si povedala, že je na čase posunúť svoje hranice obmedzenia a predsa len niečo podobné skúsiť. O tejto knihe nám hovorila ešte v škole jedna učiteľka a keď som mala možnosť si ju prečítať, rozhodla som sa, že do toho pôjdem a uvidím, či je tento žáner pre mňa.

Obálka: hmm... no naozaj nemôžem povedať, že by sa mi extra páčila, skôr ma desí, ale vystihuje príbeh, tak hádam, že sa podarila ;) :D

Autorov štýl: s touto charakteristikou zvyčajne nemám problém, no pri Dmitrym sa akosi neviem rozhodnúť, čo o ňom povedať. Má obrovskú fantáziu, to sa mu musí nechať, dokázal totižto vytvoriť situácie, pri ktorých mi nebolo práve najpríjemnejšie , no i také pri ktorých som len krútila hlavou. Využíva veľmi veľa opisných častí, ktoré by mali čitateľovi predstaviť atmosféru a aj keď sa mu to väčšinu času darilo, nemôžem tvrdiť, že by neboli momenty, kedy som ten opis jednoducho preskočila, lebo mi prišiel nezáživný. Niekoľko dní dokáže roztiahnuť na kvantum strán a svoju pozornosť sústreďuje hlavne na myšlienky a konanie hlavného hrdinu. Životy ostatných môže čitateľ sledovať len na pozadí, ako kulisu, všetko sa to však stále vracia k najdôležitejšiemu protagonistovi, ktorý poťahuje nitky.

Arťom, je mladý sedemnásťročný chlapec, ktorý sa ako mnohý iní dostali do metra a po veľkej vojne v ňom aj uviazli. Na zem si už pomaly ani nepamätá, väčšinu života prežil v podzemných tuneloch. Je zvyknutý na tmu, strach, každodennú smrť. V metre sa totižto akýmsi zvláštnym spôsobom dokázal vytvoriť život, ľudia žijú v istých frakciách, na rôznych staniciach, no musia čeliť mnohým problémom.
Teraz sa navyše ľudia zo stanice VÚNH, na ktorej žije aj Arťom, boja útokov čiernych. Nevedia, čo sú zač, no prinášajú so sebou strach taký veľký, až s neho stráž šalie. Zachytí sa ti na oblečenie, rozožiera nervy a núti ťa myslieť len na smrť. Metro nikdy nebolo také nebezpečné ako práve v tejto chvíli.
Arťoma ako malého chlapca zachránil pre istou smrťou jeden vojak, ktorému vložila do rúk Arťoma jeho matka. Stal sa jeho otčimom i radcom. Do tábora zavíta jeho známy, Lovec, ktorý prinesie znepokojivé správy a Arťomovi dá aj neľahkú úlohu. Musí sa dostať do Polisu, do srdca celého metra a získať pre túto stanicu pomoc, pretože ak to nespraví, celé metro ľahne popolom.

Ako sa Arťom popasuje s najťažšou úlohou vo svojom doterajšom živote?


Môj názor?

Metro 2033 som sa rozhodla prečítať si, aby som si rozšírila obzory, ako sa tu u nás hovorí. Nečakala som nič svetoborné, no poháňala ma zvedavosť, pretože sci-fi triler nečítam každý deň. Keď som uvidela tie malé písmenká, akosi som tušila, že táto kniha bude na dlhšie, a moje tušenia sa ukázali správne.

Čo som si všimla ako prvé je mapa celého metra, v ktorom sa príbeh odohráva. Je na nej zaznačená každá jedna stanica s kopou značiek, ktoré sú vysvetlené v legende. Ako som sa postupne posúvala v príbehu na ceste nášho hlavného hrdinu, snažila som sa ju kontrolovať aj na mape, aby som približne vedela, kam smeruje, či aký veľký kus už prešiel. Nebudem vám klamať, nevydržalo mi to dlho, asi len do nejakej stopäťdesiatej strany, kde som si povedala, že to je už celé aj tak zamotané a sústredila som sa už len na príbeh.

Arťom ( nie som si istá, či sa mi jeho meno páči alebo nie,no každopádne znie veľmi vtipne :D) bol teda riadny odvážlivec. Vybral sa na cestu plnú veľkých otáznikov, no s túžbou spoznať aj svet mimo stanice, kde žil. Taká tá mladá krv, ktorá túži po dobrodružstve. Na svojej ceste stretol mnoho ľudí, ktorí mu predstavili svoje myšlienky, svoj pohľad na život v metre. Stretol Chána, ktorý o sebe tvrdil, že je potomok Dalajláma, skupinku, ktorá celé hodiny kopala, aby sa dostali do pekla či náboženských fanatikov, ktorí boli presvedčení, že celé metro stvoril Veľký Červ. Ak vám to znie trošičku šialene, tak máte rovnaký pocit, aký som mala ja, no od trileru sa asi nedá čakať nič menej šialené.

Hlavná vec, ktorá ma na jednej strane akosi odpútavala od čítania boli zdĺhavé opisy, ktoré sa tiahli niekedy aj na dve strany. Rozumiem, že čitateľ si musí vedieť predstaviť metro, jeho samotu, tmu, ktorá prináša chlad, tmavé zdevastované trosky ľudí, potkany....  no niekedy toho na mňa už bolo priveľa. Tie opisy však boli ako stvorené na námet počítačovej hry. Ak ste to nepostrehli, tak sa z tejto knihy stala aj počítačová verzia a pri celom čítaní som si vravela, že to bol správny krok. Pýtate sa prečo? Arťom v každej jednej kapitole stretával nových ľudí, prežil s nimi akčnú prestrelku, niekoľkokrát mu išlo o život, trošku si oddýchol, nabral sily, pozisťoval si užitočné informácie a posunul sa na ďalšiu stanicu, kde zase stretol iných dôležitých ľudí. Takto to pokračovalo až do konca a hoci toho o počítačových hrách veľa neviem, myslím, že to celé dosť  pripomína známe virtuálne prostredie.

Nemôžem povedať, že by som si Arťoma nejako extra obľúbila, no boli momenty, kedy som mu rozumela. Často počúval hlasy, ktoré iní nepočuli, tušil, že jeho osudom je záchrana vlastnej stanice, aj keď by ho to malo stáť život. Predieral sa svojou cestou, preberal názory iných, počúval, učil sa na svojich chybách, až na konci pochopil, čo je jeho úloha. Chýbala mi však jedna podstatná vec : vždy keď sa s niekým zoznámil strávil s ním len určitý obmedzený čas a posunul sa ďalej, čím autor spravil z vedľajších postáv len postavičky, ktorých životy som nemala šancu spoznať v dostatočnej miere.

Celkový pochmúrny námet Metra 2033, svetová vojna, čo zničila svet, ľudia , ktorí žijú v metre a ich túžba vyjsť na povrch bola veľkolepá, akurát som mala pocit, že to bolo príliš rozťahané a niekedy sa jej pravý zmysel strácal. Boli tam myšlienky, chvíle, ktoré sa mi páčili, ale nebola som unesená natoľko, aby som v najbližšej dobe siahla aj po pokračovaní. Beriem to ako zaujímavú skúsenosť, prečítať si niečo iné ako zvyčajne, no toto odvetvie literatúry sa asi nezaradí medzi tie, ktoré často vyhľadávam.



" Len tak si sedíš na stráži. Zohrievaš sa pri ohni. A vtom počuješ: z tunela, odkiaľsi z hĺbky, sa ozýva pravidelné tlmené klopanie - najprv v diaľke, ticho a potom čoraz bližšie a hlasnejšie... A vtom sluch trhá strašidelné, cintorínske kvílenie, už úplne blízko...Vzniká panika! Všetci vyskočia - z vriec s pieskom, z debien, na ktorých sedeli, vytvárajú zátarasy, narýchlo, aby sa bolo kde skryť, a veliteľ kričí zo všetkých síl, nešanuje hlasivky: - Poplach!-" ( str. 22)


"Každý osamotený cestujúci pozná tento pocit. Vymysleli mu dokonca špeciálne pomenovanie - " strach z tunela"- : keď ideš po tuneli , najmä so zlou baterkou, vždy sa ti zdá, že nebezpečenstvo je priamo za tvojím chrbtom. Niekedy sa tento pocit tak vyostrí, že šijou cítiš čísi ťažký pohľad alebo dokonca ani nie pohľad ... Kto vie, kto alebo čo je to tam a ako to vníma svet ... A potom sa stane, že ťa to tak neznesiteľne morí, že sa bleskurýchlo otočíš, zamieriš prúd svetla do tmy - a tam nikto... Ticho ... Prázdno... A zdá sa, že všade je pokoj. Ale kým sa pozeráš dozadu, dívaš sa do tmy, až ťa rozbolia oči, už to za tvojím chrbtom hustne, opäť je to za tvojím chrbtom a znova sa ti chce vrhnúť dopredu, posvietiť baterkou do tunela- či tam niekto nie je, či nikto nepodišiel, kým si sa pozeral na druhú stranu... A zasa... " (str. 60)



( ospravedlňujem sa, že to je dlhší citát ako zvyčajne, ale verte mi, ešte som ho skresala! ;) )



Zdroj obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/80/l80481.jpg
                      http://www.4a-games.com/style/images/art/full4_metro_2033.jpg
                      http://geekend.sk/wp-content/uploads/2016/03/metro_2033_redux__path_of_ranger_by_dp_films-d7xmihc.jpg
                      http://g-ecx.images-amazon.com/images/G/01/videogames/detail-page/metro.2033.05.lg.jpg
                      http://metro.zing.cz/images/clanky/obrazky/53.jpg

2 komentáre:

  1. Koľko krát idem do kníhkupectva, toľko krát na túto sériu zazerám.:D O to viac ma to k nej ťahá keď viem, že je podľa nej dokonca robená aj hra (to už potom ani nespomínam Warcraft :D - kniha, film, hra)! No po tejto recenzii som ostala na pochybách. Zatiaľ som čítala iba jedinú knihu, ktorá jej bola námetom dosť podobná - Strach od Kariky. Ja neviem či som snívala, keď som si tú knihu kupovala, ale ostala som taká zaskočená. :D Mala som zimomriavky a miestami som sa naozaj krútila od hrôzy. :D Fujky, ale nakoniec predsa len mala niečo do seba a ja na ňu rada spomínam. Preto som si kúpila aj jeho ďalšiu knihu a mám taký pocit, že Trhlinu, ktorá ešte len bude vychádzať, si kúpim tiež...prečo to tu vlastne píšem? :D Od jednej knihy k úplne inej. Nič to, chcela som len povedať, že aj keď ten námet nezvyknem čítať často, myslím, že by mi sadol. Chcela by som jej dať šancu aj napriek spomínaným opisom - mám takú zlú vlastnosť, kvôli ktorej aj keď sa mi nejaká pasáž nepáči, alebo dokonca kniha samotná mi príde úplne odveci, ja ju jednoducho musím dočítať celú, každé slovo, nič nepreskočím. :D Čo niekedy spôsobuje muky. :D
    Tak či onak, veľmi pekná recenzia. :) Vďaka nej mám o knihe oveľa lepší prehľad a aspoň viem, čo ma bude čakať, keď sa do nej predsa len raz pustím. :) Uvidíme, zatiaľ sa maj krásne.♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Takže ty si takáto počítačová maniačka, heeeej? :D :D Dobre vedieť! Zapamätám si! :) :D
      Ja som rada, že si si popustila na uzdu myšlienky, lebo o knihe Strach som doposiaľ nepočula, tak si aspoň rozšírim obraz! :D
      A budem len rada, keď sa tebe bude páčiť, sama nemôžem povedať, že by som ju neznášala alebo by sa mi celkovo nepáčila, akurát, že mi tam niečo chýbalo ;) Takže, keď sa do nej pustíš, určite to budem pozorne sledovať! :)
      No ty si teda pravý knihomoľ! :D Ja síce knihu zvládnem dočítať, aj keď ma kruto nebaví, no dlhé opisy sú pre mňa zabijak, pretože často sa pristihnem, že som o dve strany ďalej a vôbec neviem, o čom tie strany sú a som zúfala, že ich musím čítať odznova! :D :/ :D
      Ďakujem krásne za komentár i pochvalu a pekný deň ti prajem :) ♥

      Odstrániť