My ostatní tu len tak žijeme

Názov: My ostatní tu len tak žijeme

Autor: Patrick Ness

Vydavateľstvo: slovart

Rok vydania: 2016

Počet strán: 287

 


Neobyčajná kniha od autora, o ktorom aj John Green vraví, že píše šialene krásne.
Čo ak nepatríš medzi vyvolených? Čo ak nemáš za úlohu bojovať s nemŕtvymi, alebo s duchmi požierajúcimi duše, alebo s čímkoľvek, čo má na svedomí neznáme modré svetlo a všetkých mŕtvych nezávislákov? Možno si aj ty presne ako Mikey, ktorý chce len zmaturovať, ísť na maturitný ples a konečne nabrať odvahu a pozvať dievča na rande, skôr ako niekomu zasa napadne vyhodiť ich školu do vzduchu. Pretože niekedy sú proste aj dôležitejšie problémy ako tohtotýždňový koniec sveta. Dokonca aj vtedy, ak Mikeyho najlepšieho kamoša pokladajú všetky mačky z okolia za svojho boha. Patrick Ness nám vo svojom novom románe pripomína, že na svete existuje mnoho druhov výnimočnosti, a v každom z nás sa skrýva niečo mimoriadne.(ZDROJ)

Múzeum oravskej dediny

Moja turistická duša opäť dostala svoju každoročnú dávku radosti. Áno, po piatich nekonečných rokoch sa mi konečne podarilo presvedčiť rodinu, aby sme sa vybrali do Roháčov ♥♥♥ . Hory milujem už odmalička a Tatry mám, ako každý správny Slovák, rada asi najviac. Doposiaľ som navštívila Štrbské, Popradské a Skalnaté pleso. Mojím skrytým snom však ostávali práve Roháče v Západných Tatrách, pretože som spolovice dievča z Oravy a pri mojej každoročnej návšteve tohto kraja som na nich mala taký nádherný výhľad, až sa stali mojou skrytou túžbou. :)

Pôvodný plán však nebol ísť na Roháče ( preto vás budem trošičku naťahovať a o nich si prečítate až v budúcom článku ;) ), ale do Múzea oravskej dediny, ktoré sa nachádza v Zuberci. Cestovali sme autom a z dediny, v ktorej na Orave bývam ( okolie Oravského Podzámku ;) ), to trvalo asi okolo 40 minút.
Do múzea som sa taktiež veľmi tešila, aj keď som nevedela , čo presne mám čakať. Jeho veľkosť, štýl a celková poloha ma však úplne dostali, veď posúďte sami.

Movie Tips #8

Po veľmi dlhom čase som sa v posledných mesiacoch vrátila späť do doby, v ktorej som pozerala oveľa viac filmov, za čo som naozaj vďačná, i keď moja peňaženka trošku zaplakala, keďže som ich pozerala väčšinou v kine. Naše kino však prešlo menšou úpravou, konkrétne vymenili sedačky. Tieto sú síce pohodlnejšie, no nie je medzi nimi veľký priestor, čo je pre vysokých ľudí, k akým patrím aj ja sama, dosť veľké nepohodlie, no zvyčajne to nejako prežijem.
A na aké filmy som sa to vlastne bola pozrieť? Konkrétne to je 5 filmov, avšak rozdelím ich do dvoch článkov, aby toho nebolo veľa.

Predtým ako som ťa poznala 

Ceny

Názov: Ceny
Autor: Erich Segal
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Rok vydania: 1995
Počet strán: 392

Příběh lásky i zrady, úspěchů a proher, života i smrti nás zavádí do elitního prostředí špičkových lékařů a vědců. Přibližuje nám osudy tří protagonistů, ve svém oboru ojedinělých osobností, jejichž životní peripetie se navzájem prolínají. Adam Coopersmith, vynikající gynekolog, který se proslaví objevem v léčbě neplodnosti, se po citově nenaplněném manželství s ambiciózní právničkou vášnivě zamiluje do své pacientky. Konečně nachází smysl života, ale jeho štěstí netrvá dlouho. Zcela nečekaně se ocitá tváří v tvář nevyléčitelné chorobě… Sandy Raven, geniální badatel v oblasti genetického inženýrství, stane na prahu fantastického objevu, ale vzápětí prožije krutou zradu, jež poznamená i jeho rodinný život. Zvolí lež a přetvářku, nebo vymění vysněný ráj za jiné, reálnější hodnoty? A Isabela da Costaová, všemi považovaná za „zázračné dítě“, získá už na prahu dospělosti věhlas světově známé fyzičky, pro niž není problém vyvrátit dosud všeobecně platné přírodní zákony. soukromí se ale musí rozhodnout mezi otcem, který jí razil cestu k vrcholu, a mladým mužem, jenž drží klíč k jejímu štěstí. Šokující poznání doslova rozmetá Isabelin vnitřní svět a ohrozí její zdraví… Všichni tři na své výpravě za tajemstvím přírody a vesmíru neochvějně směřují k získání mety nejvyšší - Nobelově ceně. Ne všichni se jí však dočkají. (ZDROJ)

Obľúbené myšlienky #3

Ahojte! :))

Vítam Vás pri novom článku, tentokrát to sú opäť citáty, keďže som v čítaní nepokročila až tak, ako som chcela a o dva dni odchádzam na chatu, takže pri momentálnych prípravách nemám veľmi na čítanie či písanie čas. Rada by som sa však s Vami podelila o staronové myšlienky, ktoré sa mi zapáčili svojou hĺbkou a skrytým dôvtipom. Dúfam, že sa vám budú páčiť :)


Všetky skvelé miesta- Jennifer Niven

"- Nikdy som najlepšieho priateľa nemal. Aké to je?-Neviem. Myslím, že môžeš byť sám sebou - prejaviť to najlepšie aj najhoršie, čo v sebe máš. Môžeš sa s ním hádať, no aj keď si naňho nahnevaný, vieš, že nikdy neprestanete byť priateľmi. -" ( str. 120)

"Nezáleží na tom, čo si odnesiete, ale to, čo po sebe zanecháte." ( str. 337)

Ako sa to všetko začalo- Robyn Schneider

"Ešte stále si myslím, že každého v živote, nech už je akokoľvek všedný, postihne výnimočná tragická udalosť, po ktorej sa odohrajú všetky veci, čo majú ozajstný význam. Ten okamžik je katalyzátor - prvý krok v rovnici. Ak sa však k nemu dopracujete, nič tým nedosiahnete - výsledok totiž určí až to, čo bude nasledovať po tom." ( str. 19)

"Dejiny sú plné neskutočných ľudí. Dokonca aj epigraf na začiatku Veľkého Gatsbyho napísal neexistujúci autor. Všetkých nás oklamali, aby sme verili v osoby, ktoré sú úplne vymyslené - v imaginárnych väzňov v hypotetickom panoptikone. Nejde však o to, či človek je alebo nie je presvedčený o ich jestvovaní. Podstatné je, či tomu chce, alebo nechce veriť. " ( str. 168) 

" Oscar Wilde raz povedal, že žiť je najzriedkavejšou vecou na svete, lebo väčšina ľudí iba existuje. Netuším, či mal pravdu, ale viem, že som dlho len existoval a teraz mám v úmysle žiť" ( str. 308) 

Na západe nič nové- Erich Marie Remarque

"-Hovorím vám, to je najväčšie svinstvo, že vo vojne sú zvieratá.-" ( Detering ) (str. 44)

"Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní - myslím, že sme stratení. " ( str. 76) 

"Albert to vysloví- Vojna nás pokazila pre všetko.- Má pravdu. Nie sme viac mládež. Nechceme už dobyť svet. Sme utečenci. Utekáme pred sebou. Pred vlastným životom. Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet a bytie, museli sme však na to strieľať. Prvý granát, čo vybuchol, trafil naše srdce. Sme odrezaní od aktivity, od úsilia, od pokroku. V to už neveríme. Veríme vo vojnu."

"Čas je rieka, ktorej prúd ma strháva, ale tá rieka som ja.
Čas je tiger, ktorý ma trhá na kusy, ale ten tiger som ja.
Čas je oheň , ktorý ma spaľuje, ale ten oheň som ja". - Jorge Luis Borges

Zdroj obrázkov: http://www.theplotbunnies.com/wp-content/uploads/2015/05/bright.png
                           https://d.wattpad.com/story_parts/168807523/images/1405a5ece8ed2560.jpg
                           https://secure.static.tumblr.com/6814faf54daf49275b7f6b3021e29a9a/uz5wr5l/aJwmvpi9x/tumblr_static_german-troop-russie-1941.jpg
                           https://dennisagle.files.wordpress.com/2013/08/threedot.jpg
                           https://66.media.tumblr.com/0e487678d839b4aeb5dccb55a890baa3/tumblr_mxahqi2zmo1s6gbilo1_500.jpg

Metro 2033

Názov: Metro 2033

Autor: Dmitry Glukhovsky

Vydavateľstvo: iKAR

Rok vydania: 2010

Počet strán: 351

Odvtedy, čo Arťom býva v metre na stanici VÚNCH, na povrchu bol iba raz, a aj to tajne. Po jadrovom výbuchu už totiž zem nie je pre ľudí bezpečná... Život na stanici je dobre zorganizovaný a prebieha takmer normálne, ale v sústavnom strachu – začali na ňu útočiť nebezpeční čierni mutanti. A preto sa Arťom podujme na splnenie úlohy od záhadného Lovca, aby pomohol zachrániť nielen svoju stanicu, ale celé metro.

Takto sa začína postapokalyptické putovanie celým moskovským metrom uzavretým za hermetickými bránami, kde nie je rozdiel medzi dňom a nocou a univerzálnym platidlom sú náboje. Arťom má rád príbehy a legendy o metre, spomienky pamätníkov života na povrchu, trápia ho hororové sny a občas halucinácie, celkom dobre strieľa zo samopalu, trpí strachom z otvoreného priestranstva, politiku priveľmi nesleduje, čosi čítal o antických dejinách, neje potkanie mäso a na svojej ceste nachádza a stráca priateľov, nepriateľov, nové druhy života, fanatikov, revolucionárov, raketometníkov... aj knihovníkov a cestujúcich, ale tí dvadsať rokov po jadrovej vojne vyzerajú trochu ináč. A všetko sa rozhodne tam, na povrchu – na Ostankinskej veži. (ZDROJ)

My weeks in pictures #8

Vítam Vás pri dnešnom článku, ktorý som si plánovala napísať už nejaký ten týždeň, no nemala som dostatočný počet fotiek, tak som sa cez tento víkend rozhodla, že už je načase zobrať do ruky fotoaparát a spraviť nejaký ten záber. A takto to dopadlo. Fotiek nie je veľa, keďže som pri tom nestrávila asi ani hodinu, no na odporúčanie Mony som si na nový notebook stiahla program na úpravu fotiek ( na tom mojom starom ntb, ktorý používam, mi nešiel ten program ani zapnúť! ;) :D ) a som z neho mierne nadšená, aj keď nevyužívam všetky jeho úpravy ;) Som zvedavá na váš názor, určite sa oň podeľte v komentároch ;)