nedeľa, 27. marca 2016

Ako píšem recenzie?

Posledná stránka. A je koniec. V hlave mám plno myšlienok, ktoré sa len ťažko dajú spojiť do súvislých viet, ktoré by dávali aspoň aký-taký zmysel. Ďalší príbeh, s ktorým som strávila nejaký ten týždeň či pár dní sa opäť skončil a ja teraz stojím pred zložitou skúškou. Musím o ňom podať pravdivú správu, ktorá ho objektívne ohodnotí , prípadne navnadí ostatných na to, aby si ho prečítali.



Už dlhšie v hlave nosím úvahu o tom, že vám napíšem, ako vlastne píšem recenziu. Možno to nie je práve zaujímavá téma, sama neviem, čo z toho na koniec vznikne, no nikdy som podobný článok zatiaľ nevidela a hádam, že každý bloger má pri písaní takej recenzie vlastný štýl.

Nikdy dopredu neviem, čo v recenzii napíšem. Samozrejme, že približne viem, akým smerom sa bude uberať, teda či bude kladná alebo skôr záporná, no nevytváram si v hlave žiadnu osnovu kladov a záporov. Všetko to tak nejako prichádza v momente , keď sa dotknem klávesnice. Pripadá mi to trošku čudné, lebo si myslím, že väčšina z vás má akú-takú predstavu o tom, ako bude recenzia vyzerať už pred jej písaním, no ja idem vždy od nuly, nepripravená, na ostro.

Snažím sa písať recenziu vždy krátko po tom, čo knihu dočítam, pretože nepatrím k ľuďom, ktorí majú extra dobrú pamäť na mená a aj nadšenie či prípadné zhrozenie po čase opadne. Preto niektoré moje recenzie sú preplnené radosťou, no iné sú skôr suchšie, všetko to závisí od toho, nakoľko ma príbeh oslovil či po akej dlhej dobe som sa dostala k napísaniu recenzie.
Aby som však bola čo najobjektívnejšia, tak sa snažím nechať si aspoň pol dňa na premýšľanie alebo skôr na také spamätanie sa. Sú totižto knihy, po dočítaní ktorých jednoducho nemám slov a potrebujem čas, aby ma nejaké vhodné napadli.

Keď sa už pustím do samotného písania, vždy spravím asi klasický nudný začiatok , a teda spíšem si základné informácie o knihe: názov, autor, vydavateľstvo... Potom si na webe nájdem najvernejší obrázok obálky vydania, ktoré som čítala a pridám aj anotáciu.
Neskôr prejdem k celkovému hodnoteniu, pri ktorom strávim asi najviac času. Vždy totižto rozmýšľam nad tým, ako napísať vlastné zhrnutie obsahu, ktoré by sa niečím odlišovalo od anotácie, no zvyčajne to skončí tak, že buď sú si dosť podobné, alebo je to moje o čosi dlhšie, lebo akosi neviem, kedy mám prestať písať :D

Moja najobľúbenejšia časť písania recenzie je práve časť s názvom Môj názor. Je to asi pochopiteľné, keďže práve toto je to miesto, kde mám vyjadriť svoje pocity, myšlienky, časti, ktoré ma nudili, prekvapili... je to však zároveň aj ťažká úloha. Neviem, ako to robíte vy, no ja si vždy chytím do ruky knihu a listujem si v nej. Nejako mi to pomáha utriediť si myšlienky a sústrediť sa na to podstatné. Pozerám si miesta, ktoré som si vyznačila záložkami a spomínam si na to, ako som sa pri ich čítaní cítila alebo na dôvod, prečo som si ich vlastne označila.

Celý tento úsek s mojím názorom je vo väčšej miere zameraný na : atmosféru príbehu, postavy a ich spracovanie, vzťahy medzi nimi, prostredie, akcia, prekvapenie , pekné myšlienky, námet či koniec. Vždy sa snažím vyjadriť úprimne ku všetkým týmto častiam, i keď , napríklad, v prípade absencie veľkej akcie či napätia sa k nim jednoducho nevyjadrím, čím vlastne chcem naznačiť to, že tam chýbajú.

Kladiem veľký dôraz na to, aby som čitateľovi mojej recenzie priniesla aspoň z časti podobný zážitok z čítania, aký som mala aj ja. Chcem, aby aj ostatní spozorneli so mnou a upriamili svoj pohľad na danú knihu. Ak nájdem niečo, čo ma zaujme, snažím sa to zvýrazniť. Toto sa najviac prejaví pri vyberaní citátov, pretože na jednej strane ich tu nechcem mať 20, no vybrať ten najlepší mi niekedy trvá aj pol hodiny!

No a na koniec sa vždy snažím tematicky doladiť obrázky k príbehu, čo ma dosť baví, i keď pri tých starších knihách je to niekedy riadna fuška, no viem, že suchý súvislý text by sa asi dobre nečítal ;) :D

A, samozrejme, si moju recenziu po sebe aj skontrolujem a doladím prípadné gramatické nezrovnalosti, ktoré sa skoro stále vyskytnú. 

Celkovo teda recenziu píšem zhruba 2 hodiny, pričom si robím menšie prestávky, alebo prvú polovicu napíšem doobeda , druhú poobede, keďže som ten typ človeka, ktorý akosi musí robiť viacero vecí na raz a nevydrží dlhšiu dobu skoro pri žiadnej aktivite. Neviem však posúdiť, či to je veľa alebo málo, tak by som bola rada za vašu spätnú väzbu. Naozaj ma zaujíma, ako vznikajú recenzie u vás alebo koľko času pri nich strávite! :)


P.S. Pokojné sviatky prajem všetkým! ♥

Vaša Andy♥

6 komentárov:

  1. mne pride strasne tazke pisat recenzie na knihy, bala by som sa, ze sa v tom stratim :)

    Pozyvam na MEGA giveaway o Rimmel, Niveu a ine. Tu: http://biancaprincipessa.blogspot.sk/2016/03/giveaway-bioderma-nivea.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to aj ja som sa bála spočiatku, že nebudem vedieť, čo mám povedať, ale postupom času ma to prešlo :)
      Ďakujem za pozvanie :))

      Odstrániť
  2. Fakt super článok. Je zaujímavé nahliadnuť do toho, ako píše recenzie iný bloger. Ja sa s tebou zrejme vo väčšine vecí stotožňujem. No na rozdiel o teba väčšinou mám dosť dobrú predstavu o tom, čo do recenzie napíšem, niekedy si zvyknem myšlienky aj zaznačiť, aby som ich potom nezabudla zapracovať do článku. Ale toto všetko sú len záchytné body, ktorých sa pridržiavam, treba to aj nejako dobre podať, aby sa čitateľ neunudil hneď na začiatku, čo je asi najväčšia výzva. :D
    Taktiež musím ísť väčšinou písať recenzie krátko po dočítaní, keď mám ešte všetko čerstvé v hlave a ani tie dojmy neopadli, ale niekde som, tuším, čítala článok, že vraj to nie je takto dobré písať a treba si nechať čas na vstrebanie. Ale mne sa to vstrebávanie nikdy nepáčilo, lebo všetko dôležité som zabudla, takže to tak nerobím.... s výnimkou niekoľkých kníh, pri ktorých som mala pár dní prestávku, kým som sa pustila do recenzie. Stáva sa mi to buď pri knihách s nejakou hlbokou myšlienkou, ktorú by som chcela vyzdvihnúť, ale musím najprv porozmýšľať ako, alebo pri knihe, o ktorej neviem, čo mám povedať. Vtedy je to najťažšie. Musíš sa rýpať vo vlastnej mysli, aby si vykopala aspoň niečo, čoho sa môžeš držať a o čom môžeš písať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne! Ja by som hlavne tie také vtipné/výstižné/špeci momenty zabudla a už by sa mi recenzia písala ťažšie. A úplne sa stotožňujem s tými knihami, o ktorých neviem , čo mám povedať. To vtedy niekedy skĺznem aj k prkotinám, len aby som sa mala čoho chytiť :D :D Ale aj takéto knihy musia byť, aby sme si potom vedeli oceniť tie dobré ;)

      Odstrániť
  3. Aleže aký zaujímavý článok :D Vážne, som rada, že som si ho mohla prečítať a osobne som sa tiež ešte s podobným nestretla (len s takými, kde iný bloger radí iným ako písať recenzie...také články nemám rada, veď každý je iný, takže načo sa riadiť radami druhého, keď mám svoju vlastnú hlavu a štýl písania?)...a aspoň sa môžem rozpísať :D
    U mňa recenzie vznikajú veľmi dlho, niekedy aj mesiac, pretože po dočítaní nikdy nič poriadne zo mňa nevyjde :/ Síce počas čítania mám akú takú predstavu, už sa mi rysuje recenzia, no len čo dočítam a chcem písať, všetko mi z hlavy vyfučí. Takže nechávam tomu čas. Už som sa naučila, že keď niečo píšem silene, tak to nemá zmysel (a vyzerá to hrozne), a preto čakám, kedy konečne príde pani Múza, aby ma z tejto situácie vyslobodila :D Preto sú u mňa recenzie najviac dve za mesiac, čo býva rekord, pretože mi strašne dlho trvá, kým niečo napíšem. A keď to už konečne napíšem, tak recenzia putuje k mojej sestre na korektúry :D (mám príšerný pravopis a všade samé chyby a nezmysly -_- Stavím sa, že aj v tomto komentári bude kopec chýb :D) Lenže to ju ešte predtým musím prepísať na notebook. Každú recenziu píšem ručne do zošita, pretože u nás je len jeden PC, stále obsadený a k tomu večný hluk z televízora, takže sa nedá sústrediť...a preto musím písať tam, kde je ticho. No, a keď je recenzia konečne na svete, už stačí len nájsť obrázky (tie hľadám tiež rada, no niekedy až príliš dlho), dať ju na bloger, upraviť a máme hotovo. No, až na to, že u mňa teda recenzia vzniká poriadne dlho, takže ťa obdivujem, že ju máš za 2 hodiny...to ja nikdy nedám :/ Niekedy písanie recenzií je pre mňa výzva, pretože na niektoré knihy akoby som nedokázala nič napísať, ale nechcem to vzdať a tak čakám...tak to bolo aj u napríklad knihy Rovnako iný ako ja, či Nehaňte vlka...nedokázala som ani po mesiaci nič napísať, nasilu som písala, ale nič z toho...ale nakoniec, po dlhej odmlke ma predsa len chytila tá chuť písať a recenzia bola na svete. Preto tomu už nechávam čas...a dúfam v to, že na mňa Múza nezabudne :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Wau, veľmi pekne ďakujem za to, že si sa s nami podelila o tvoj postup, Mony! ♥ Zaujal ma, ja ťa naozaj obdivujem, prepisovať ručne všetky recenzie zo zošita do notebooku by som naozaj nezvládla. A po mesiaci by ma už asi ani nič nenapadlo, tá moja pamäť to je hrozná vec :D :D
      Je super vidieť, že ťa to aj tak neprestáva baviť a že dokážeš pracovať a vymýšľať skvelé a zaujímavé veci aj pri takomto zdĺhavom procese! Tie moje dve hodiny sú len orientačné, aj s prestávkami a striedaním aktivít to trvá oveľa dlhšie ;)
      Dúfam, že sa ťa pani Múza bude aj naďalej držať! :))

      Odstrániť