sobota, 3. októbra 2015

Predsudky - aký veľký dopad majú na náš život?

Dnes prinášam príbeh trošku vykecávací a istým spôsobom "článok na tému". V poslednom období som sa stretávala s niečím, o čom by som vám rada povedala svoj názor, preto ma poteší, ak vás článok zaujme! :)



Predsudky sú pravdepodobne veľkou súčasťou nášho života. Stretávame sa s nimi v škole, práci či dokonca medzi vlastnými kamarátmi. Dostihnú každého, nikto sa im aspoň na malú chvíľu nemôže vyhnúť.
Kde však pramení ich základ? Majú vôbec nejaký význam? Sú nápomocné alebo jediné čo vedia, je spôsobiť bolesť?

Trošku hlboký preslov na začiatok, čo? :D Od pondelka premýšľam nad tým, ako veľmi dokážu predsudky človeka zmeniť. Doteraz som netušila, nakoľko vedia ovplyvniť ľudskú osobnosť. Seba samu som považovala za celkom rozumnú osobu, ktorá rada počúva názory iných a v podstate sa nimi neriadi, no neuvedomovala som si ako ľahko si ich privlastňujem. Ako ľahko sa názory iných stávajú mojimi vlastnými.
Aj keď som si občas uvedomovala, že tento názor plynie z mojich úst akosi plynulo, nikdy som si nemyslela , že robím niečo zlé. Predpokladala som, že tí, od ktorých som ten názor prijala, majú pravdu. Sú to predsa moji priatelia, nie?

Podstata problému nespočíva v počúvaní iných. Každý jeden človek si vytvorí na iného človeka názor, to je absolútne normálne a spontánne. Dokonca to nevieme nijako ovplyvniť. Už pri prvom stretnutí zvyčajne vieme, či je nám dotyčný sympatický alebo nie.  Čo si však neuvedomujeme, je fakt, že názor iného ešte nemusí byť pravdivý. Nemyslím to tak, že by mal klamlivý úsudok, ale keďže každý z nás má právo na názor, pravdepodobne sa naše pohľady budú líšiť. To, čo sa niekomu zdá drzé, je pre iného úplne normálne a prirodzené. Ak rozprávame nahlas, niekomu to vadí, inému to príde zábavné a zaujímavé. Naša odlišnosť nás robí výnimočnými, no musíme si uvedomiť, že je to práve ona, ktorá by mala rozhodnúť o tom, čo sa nám páči a čo nie. Nie pohľad iného, ale náš vlastný by mal byť ten, podľa ktorého by sme sa mali riadiť.

Keď počujeme od kamaráta, že Jano je fakt divný , pretože nosí samé čierne oblečenie alebo že každý týždeň má novú frajerku, je to len jeho názor. Je  to jeho subjektívny pohľad, ktorý si na Jana vytvoril. Pravdepodobne je náš kamarát skôr konzervatívnejší typ, pre ktorého je odlišnosť niečo poburujúce. Keďže je to náš kamarát, myslíme si, že to , čo si myslí, bude asi pravda a v mysli prijmeme na Jana rovnaký názor. Toto je však tá osudová chyba!
Ako môžeme niekoho súdiť ešte skôr ako ho spoznáme my? Prečo dovolíme, aby nás názory iných ovplyvnili natoľko, že s nimi budeme hneď súhlasiť? Prečo ľuďom najprv nedáme šancu?

Mňa predsudky sprevádzajú asi celý život. Ako som dospievala bola som vždy skôr uzavretejšia a mala som len pár bližších kamarátov. Ako každá baba, viedla som siahodlhé rozhovory o iných babách, o ich chovaní a bla bla . Je zbytočné tváriť sa, že to žiadna z nás nerobí, keď vo väčšine prípadov je opak pravdou.
Týmto však nechcem povedať, že baby robia týmto kecaním niečo zlé. Vymieňanie názor je predsa pre každého z nás prirodzené. Sama si pri tom, ako vysvetľujem svoj názor kamarátke, uvedomím, čo si vlastne myslím a čo cítim.
Až nedávno prišiel moment, kedy som si uvedomila, že predsudky doslova ovplyvňujú moje správanie. Podvedome som sa vyhýbala istej skupine ľudí, len preto, lebo som si myslela, že sú divní a že by som si s nimi nemala čo povedať. Osud to však zariadil tak, že som v ich spoločnosti strávila pár chvíľ a ....bavila som sa. Spočiatku som si to neuvedomovala, no uvoľnila som sa prestala som o nich premýšľať ako o niekom "divnom" . Zrazu som pred sebou mala obyčajných ľudí. Všetky prechádzajúce myšlienky mi doslova vyfučali z hlavy a divila som sa, ako dobre sa v ich prítomnosti cítim. Potom prišiel ten moment, v ktorom som si uvedomila, aká som bola hlúpa a zahanbila som sa.
Dovolila som, aby mi moje vlastné myšlienky zabránili v spoznávaní nových kamarátov. Keď som si to neskôr v hlave premietla, zistila som, že existuje ešte pár prípadov, v ktorých sa môj úsudok zmýlil. Dopredu som ich odsúdila a neskôr som zistila, že nie sú takí zlí, ako som si o nich myslela. 


Čo chcem týmto článkom povedať, je vlastne veľmi jednoduché : dajme si všetci navzájom šancu na to, aby sme zistili, či spolu budeme vychádzať alebo nie. Nezavrhujme dopredu iných na základe toho, "čo sme o nich počuli".  Najprv ľudí spoznajme a až potom si vytvorme názor! Nikdy totižto nevieme, či si medzi tými, voči ktorým sme si utvorili predsudky, nenájdeme pár nových kamarátov ;) 

Zdroj 1.obrazku:https://41.media.tumblr.com/2d559b02ec907364cef943ae46187819/tumblr_mr0y6i8UYo1sdh576o1_500.jpg

2 komentáre:

  1. Skvělý článek. V mnohém máš rozhodně pravdu. I já často lidi kolem sebe odsuzuji, aniž bych o nich věděla víc a vím to. Bohužel, častokrát je těžké se ubrátnit předsudkům, hlavně když jde o různé skupiny lidí, se kterými už mám nějakou zkušenost.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :))
      Tak , ak s nimi už máš istú skúsenosť, to je podľa mňa iné. Toto bolo myslené naozaj len o neznámych ľuďoch, ktorých poznáme len veľmi letmo ;) S ľuďmi, s ktorými už máme nejakú tú skúsenosť, to už je asi o niečom inom a vtedy sa ani ja neubránim posudzovaniu ;)

      Odstrániť