Tu žila Britt-Marie

Názov: Tu žila Britt-Marie
Autor: Fredrik Backman
Vydavateľstvo: iKAR
Rok vydania: 2017
Počet strán: 360

Šesťdesiattriročná Britt-Marie naozaj nie je pasívne agresívna osoba. To len špina, neporiadok, škrabance a nesprávne uložený príbor ju nútia kričať, aj to iba hlboko vo svojom vnútri. Práve teraz odchodom z domu ukončila svoje štyridsaťročné manželstvo a život ženy v domácnosti. Jediná práca, ktorú sa jej podarilo zohnať, ju zavedie do Borgu. Je to zapadnutá obec postihnutá finančnou krízou, v ktorej skrachovalo všetko okrem pizzerie páchnucej pivom. Britt-Marie odjakživa nenávidí futbal, ale Borgu nezostalo okrem neho nič. To, prirodzene, nepredznačuje ideálny začiatok nejakej vrúcnej obojstrannej náklonnosti. Lenže tunajšie mládežnícke futbalové mužstvo tak zúfalo potrebuje trénera, že je ochotné ponúknuť príležitosť komukoľvek. Športovcov z Borgu nemôže odradiť ani taká maličkosť, že Britt-Marie o tento post vôbec nestojí. No a keď ešte dostane pozvanie na rande od miestneho policajta a v soláriu si zlomí ruku, niet pre ňu cesty späť. Román Tu žila Britt-Marie je príbehom o láske a vyznaní. O žene, ktorá celý život čakala na jeho skutočný začiatok, o mnohých nenápadných obciach pri hradskej, v ktorých zlyháva všetko – až na futbal a pizzeriu, lebo tie človeka nezradia. (ZDROJ)






Kto už raz okúsil Oveho svojskú no zázračne lahodnú chuť, mi hádam nebude mať za zlé, že som siahla aj po ďalšej knihe od rovnakého autora. Predsa len som bola zvedavá, či si dokáže udržať rovnako dobre položenú latku a taktiež či Oveho dokáže niečo aj predčiť.

Autorov štýl: je veľmi špecifický. Nachádza sa tu naozaj veľa jednoduchých viet, ktoré by sa vám samostatne, bez kontextu, mohli zdať úplne nezmyselné. Keď napríklad vymenuváva všetok príbor, ktorý sa nachádza v zásuvke, neznie to práve ako tá najživnejšia pasáž na svete, ale úzko súvisí s hlavnou postavou a jej videním sveta, takže to do príbehu veľmi pekne zapadá. Aj napriek nepríjemne sa začínajúcemu začiatku sa príbeh postupne dostane do tej správnej atmosféry a garantujem vám, že tu nájdeme aj kopu , naozaj veľkú kopu, humorných či úsmevných situácií, ktoré dokáže Backman vykúzliť, čo dokázal už pri Ovem.




Môj názor? 
Pri názve knihy som sa sprvu trošku pozastavila, no povedala som si, že predsudky nie sú vhodné , a preto som sa v knižnici rozhodla, že ak som už dostala takúto príležitosť a viem, že Oveho milujem, nemôžem predsa zavrhnúť ďalšiu Backmanovu knihu len na základe názvu.

V poslednej dobe mám problém so začiatkami kníh. Neviem čím to je, ale momentálne sa mi zdá, že začiatok je vždy iný ako zvyšok knihy a doslova mám pri ňom skoro zakaždým negatívnejšiu náladu. Tak to bolo aj tentokrát, keď som si prečítala prvé 4 vety ( aby som vás uviedla do obrazu) : " Vidličky. Nože. Lyžičky. V tomto poradí". Bola som voči nim dosť skeptická a prvá kapitola, v ktorej mi autor predstavil našu Britt-Marie ma len utvrdila v názore, že táto hlavná postava nie je práve dvakrát sympatická, ALE opäť sa ukázalo, že netreba ľudí súdiť na základe prvého dojmu.

Po tom, čo sa Britt presťahovala do mestečka, ktoré bolo skoro na konci sveta a ľudia z neho väčinou odchádzali, takže Britt bola skôr raritou, sa môj vzťah k tejto hlavnej postave začal meniť. Prispeli k tomu najmä jej prvé stretnutia s ľuďmi naokolo. Jej poriadkumilovnosť, prehnaná upratovacia sila, jej sóda bikarbóna, ktorá by v jej mysli dokázala vyriešiť hocaký problém, no najmä tie jej úsečné a bravúrne vtipné konverzácie, ktoré síce niekedy vyzneli nevhodne, no všetkých naokolo nimi uvádzala zakaždým do veľmi humornej nálady a aj ja som sa neubránila úsmevu či príležitostnému smiechu, čo sa mi teda nestáva pri knihách často.

Ostatní obyvatelia Borgu taktiež neboli na zahodenie. Každý jeden z nich mal svoj príbeh, a aj keď sa im nevenovala 100 % pozornosť, dokázali si ma získať svojou prítomnosťou. Deti, ktoré hrali futbal ( ktorý zase ja naozaj nemusím) hrali tak zle, až to bolo vtipné. No aj napriek ich zlému výkonu, mal ten futbal význam, pretože práve vďaka nemu dokázali zabudnúť na finančnú krízu, ktorá zúrila naokolo.
A keď sa Britt-Marie naskytne šanca trénovať toto "mužstvo", ešte len vtedy prichádza poriadna dávka veľmi úsmevných situácií.

Veľmi sa mi taktiež páčili flashbacky, ktoré nám ukazovali jej minulosť. Nielenže sa pekne prelínali s prítomnosťou, no konečne som pomaličky začínala chápať zrod Britt-Marieinej osobnosti a všetky faktory, ktoré sa na tom podieľali.
A len na okraj, jej manžel, Kent, mi spočiatku vôbec nebol sympatický, no ako príbeh postupoval ďalej, zlepšil si u mňa skóre.


Najhlavnejšou črtou, ktorá robí túto knihu výnimočnou je podľa mňa autorova absolútne dokonalá schopnosť priniesť čitateľovi aj ťažké témy, no s humorným podtónom, ktorý nevyznieva morbídne. Na jednej strane sa rieši pohreb, no na druhej som sa už usmievala pri potkanovi, ktorý večeral Snickers. Je až neuveriteľné, ako Backman dokáže vykresliť postavy takto reálne, vyšperkovať ich negatívne vlastnosti do tých najväčších krajností, no aj tak nemôžete k postavám cítiť nič iné, len číru náklonnosť a sympatiu. Nejde to, pretože zároveň vidíte aj to pozadie, aj dôvody, ktoré k týmto vlastnostiam viedli.

A úprimne? Táto kniha je jedna z tých, pri ktorých sa moje očakávané siete vývoja príbehu skoro nikdy nenaplnili. Zakaždým ma postavy niečím prekvapili, ani raz som sa pri nich nenudila, práve naopak. Dokázali mi vyčariť úsmev, aj keď som to najmenej čakala. A koniec ma zasiahol viac ako som si myslela. Niečo som cítila, dosť sa naťahoval, no aj tak som na nasledujúce udalosti nebola pripravená a posledné stránky som otáčala s veľkým záujmom.

Tu žila Britt-Marie je príbeh plný humoru, sarkazmu, futbalových termínov či sódy bikarbóny. A aj keď vám táto zmes nedáva zmysel, môžete mi veriť, že Backman ju dokázal nakombinovať do príbehu, ktorý si získa vaše srdce. Ukáže vám, že aj žena po šesťdesiatke môže stále snívať a že nikdy nie je neskoro na to, aby ste začali žiť svoj život naplno. V istých momentoch budete mať možno pocit, že je Britt-Marie veľmi absurdná postava, no v iných zase, že je vám až hrozivo podobná. A verte mi, keď jej dáte šancu a budete ukladať príbor v poradí : vidličky, nože a lyžičky, máte obrovskú šancu, že sa k vám bude správať nanajvýš .... prívetivo. :D ;)
Fredrik Backman si svojím absolútne svojským no jedinečným štýlom nadobro získal moje srdce a ja sa už neviem dočkať, kedy sa mi dostane do rúk aj jeho druhá kniha " Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa".

"Kent stál pred dverami domu v Borgu. S kyticou v ruke. Usmieval sa. Akoby sa jej tváre dotklo slnko. Je ťažké nechcieť sa vrátiť, keď človek zistí, aké ťažké je začínať odznova. Je ťažké nechcieť vrátiť späť svoj každodenný život, keď je človeku jasné, koľko odvahy potrebuje na nový začiatok." (str. 219). 

" Lebo život je čosi viac než topánky, v ktorých chodíme. Viac než osoba, ktorou sme. Život je spolupatričnosť. Čiastočky duše v niekom inom. Spomienky, steny, skrine, zásuvky, v ktorých má všetko svoje miesto. Prispôsobenie celého života perfektnej organizovanosti, aerodynamická krivka existencie dvoch bytostí. Súžitie všetkého, čo je prirodzené. Malta a kameň, diaľkový ovládač a krížovky, sukne a sóda bikarbóna, kúpeľňová skrinka a holiaci strojček v tretej zásuvke. A práve na to ju potrebuje. Keď nie je pri ňom, nič nie je ako zvyčajne. Je nevýslovne vzácna a nenahraditeľná práve na tom mieste." (str. 223). 

Zdroj obrázkov: https://data.bux.sk/book/020/297/0202972/large-tu_zila_britt_marie.jpg
                            https://i0.wp.com/atrianewsroom.com/wp-content/uploads/2016/06/52072-britt-marie-quote-cards-age-300x300.jpg
                            https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/originals/54/1a/08/541a08d45bad636ac6eb322a294fbba9.jpg
                            https://i2.wp.com/atrianewsroom.com/wp-content/uploads/2016/06/52072-britt-marie-quote-cards-soccer-300x300.jpg