Názov: Sedem minút po polnoci
Autor: Patrick Ness / Siobhan Dowd
Vydavateľstvo: slovart
Počet strán: 215
Rok vydania: 2015
Dojímavý román o láske, o strate a o nádeji.
Conora trápia desivé sny - každú jednu noc, odkedy mamu v nemocnici sužujú liečebnými procedúrami, ktoré aj tak nezaberajú. Ale tento sen je iný. Keď sa dnes v noci Conor prebudí, v okne ho niekto čaká. Niekto starodávny. Niekto, koho neočakával. Netvor starší ako ľudstvo samo, ktorý Conorovi porozpráva tri príbehy o láske, o strate i o nádeji. Ale na oplátku chce od Conora počuť to, z čoho má najväčší strach: chce počuť pravdu.
Patrick Ness sa v románe Sedem minút po polnoci majstrovsky zhostil námetu zosnulej spisovateľky Siobhan Dowd a napísal úchvatný a dojemný príbeh o strate, o ranách osudu a najmä o sile, ktorú si vyžaduje život po smrti najbližších.
(ZDROJ)
Pred pár rokmi som túto krásku len v českej verzií ponúkala ako výhru vo svojej giveaway. A teraz som sa konečne aj ja sama dostala k jej čítaniu. Priznám sa, menšie očakávania som mala, predsa len, ľudia o nej v istej obe naozaj často diskutovali, tak som bola zvedavá, ako na dvadsaťročnú dospeláčku zapôsobí kniha pre deti.
Autorov/ autorkin štýl : neviem, či má zmysel hovoriť pri tejto knihe o nejakom štýle, predsa len, Patrick Ness už v úvode píše, že mal za úlohu knihu dokončiť a naozaj sa nesnažil napodobniť Dowdin štýl, aj keď pracoval s jej poznámkami. Vety boli jednoduché, doslova stavané pre detské netrpezlivé oko. A dej nebol vôbec náročný, aj keď som častokrát mala pocit, že sa v deji strácam, a akosi neviem nájsť pointu, ktorú v ňom každý našiel. Po grafickej stránke je však kniha spracovaná nádherne a vytvára skvostnú temnú atmosféru.
Môj názor?
Kto ma už trošku pozná, tak vie, že knihy/filmy alebo hocaká maličká vecička, ktorá nejako súvisí s detskou tématikou skoro vždy poteší moje detské ja. Neviem, no zdá sa mi, že slávna veta z Malého princa :" Problémom nie je, že vyrastieš ale že zabudneš" je tak pravdivá až dokonca niekedy sama uprednostňujem prítomnosť detí, keďže tie sa nevedia na nič hrať, minimálne, keď sú ešte veľmi maličké.
Sedem minút po polnoci už však nebude kniha vhodná pre tie úplne najmenšie deti, keďže nesie dosť ťažkú tému, a aj keď sa možno nejaké 7, 8- ročné deti radi boja, v tomto prípade by som im ju do rúk nedávala. Pri násťročných to však už je iná vec.
Z Conora som mala zmiešané pocity. Nevedela som totiž, aký má problém, čo ho trápi. Nevedela som, prečo sa správa tak ako sa správa a to ma trošku odrádzalo, no verila som, že prídem k hlavnému rozuzleniu. Akurát, že som si naň musela počkať naozaj dosť dlho.Strom, ktorý mal v tomto prípade plniť strašidelnú úlohu nevystrašil nielen Conora ale ani mňa, myslím si však, že to ani nebola jeho úloha. Tis, ktorý sa ku Conorovi skoro každú noc vracal nebol ani tak nejaký mátožná postava z hororových filmov, ktorá má za úlohu hlavnú postavu zabiť, zraniť alebo jej nejako vonkajšie ublížiť. Nie, tento tis predstavoval vlastný vnútorný boj mladého chlapca. Bol zosobneným jeho vnútorného boja samého so sebou, a tento boj bol oveľa ťažší ako ten skutočný.
Conora už ani v škole nebrali ako normálneho chlapca. O chorobe jeho mamy sa postupne dozvedeli všetci a boli tu, ako na každej škole, výrastkovia, ktorí sa mu často posmievali. Ani jeho jediná kamarátka mu už nestačila, jediné čo ho zaujímalo bola jeho mama a ten divný tis.
Je ťažké hodnotiť tento príbeh bez toho, aby som vám nevyzradila celý príbeh a nepripravila vás tak o zážitok, tak to proste jednoducho zhrniem.
Páčila sa mi téma a páčil sa mi Conor. Vo svojej prostej detskej duši sa vyrovnával s problémami svojej rodiny vlastným spôsobom. Bolo to reálne, nevinné a silné. Opäť to ukázalo to, že deti znášajú všetko v srdci naozaj veľmi ťažko, aj keď to navonok tak neprejavia.
Tisove 3 hlavné príbehy boli na mňa možno až príliš rozprávkové a nemôžem povedať, že by som bola ich fanúšička, no zase na druhú stranu, neboli to príbehy, ktoré by som predvídala. Každý bol jedinečný a mal prekvapivý záver, ktorý ukazoval, že nie je všetko v živote len čierno - biele.
Sedem minút po polnoci je príbeh, ktorý má netradičný námet a spracovanie, no jeho sila tkvie v nevinnosti a bolesti, ktoré dokázal Patrick Ness preniesť z detského srdca na papier. Ak by som príbeh čítala ako "násťročná" , myslím, že by som z neho mala oveľa väčší zážitok, no aj takto musím povedať, že som rada, že sa ku mne dostal a ja som si ho mohla konečne prečítať.
" - Je to iba sen. - zopakoval. - Ale čo je sen, Conor O´ Malley? - opýtal sa netvor a zohol sa, až kým nemal tvár blízko chlapcovej. - Kto môže povedať, že sen nie je všetko ostatné?- " (str. 40).
" - Ako môže platiť jedno i druhé? -. - Pretože ľudia sú zložité tvory. Ako môže byť kráľovná dobrá a zároveň zlá čarodejnica? Ako môže byť princ vrah aj záchranca? Ako môže byť apatiekár zloprajný, ale aj správne zmýšľajúci? Ako môže človek zle zmýšľať, ale zároveň byť dobrosrdečný? Ako môžu byť neviditeľní ľudia osamelejší po tom, čo prinútia ostatných, aby ich videli?- "(str. 201).
Zdroje obrázkov: http://i1.martinus.sk/tovar/_l/213/l213880.jpg
https://vulpeslibris.files.wordpress.com/2011/06/a-monster-calls-1.jpg
https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/e0/bb/2b/e0bb2b9137eaddf5d9906c599cc5ccc9.jpg
https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/600x315/dd/e8/e3/dde8e3770b296062ba452775999aaba1.jpg
Andy, to si tak krásne napísala a opísala...stále ma prekvapuješ♥^.^♥
OdpovedaťOdstrániťKniha Sedem minút po polnoci vo mne vyvolala zmätok. Čítala som ju ešte minulý rok a sama neviem, čo cítim. Ani si už nepamätám, aké pocity som mala, skrátka, ešte stále v tom nemám jasno. Ale chcela by som dať knižke opäť šancu, možno som sa na ňu nedívala správne a ušla mi dôležitá myšlienka. Myšlienka, či lepšie povedané myšlienky, ktoré tebe veru neostali skryté. Tvoja recenzie je naozaj krásna, plná krásnych postrehov♥♥♥ Dúfam, že po druhýkrát začnem knihu vnímať inak :)
Mony, ty ma svojimi komentármi vieš zakaždým dojať ♥♥♥ Ďakujem :)
OdstrániťPodľa mňa je toto jedna z tých kníh, ktoré v tebe vyvolajú vždy iný pocit vzhľadom na vek, v ktorom ich čítaš. Určite by som na ňu mala iný názor, keby som ju čítala v mladšom veku a verím, že sa zmení, keď sa ku knihe vrátim v budúcnosti ;)
Ďakujem ti ešte raz veľmi pekne za krásne slová :) ♥
Keďže spánok neprichádzal, v noci o druhej som si zmyslela, že idem konečne plniť sľuby, ktoré som dala a napokon, ako lepšie by som ten čas už len mohla využiť? Podarilo sa mi prečítať skoro všetky články, k tomuto som dokonca už mala aj celý komentár napísaný a potom som sa akosi nešťastne preklikla a myslela, že ma z tej postele hodí na zem!:D Ono mi to všetko vymazaloo...tak som teda ostala iba pri čítaní s tým, že s komentármi ťa zaspamujem až ráno.:D Takže hor sa k téme. Keď som po tak dlhom čase konečne zavítala na Tvoj blog, vybehlo na mňa fakt pekné množstvo článkov, no keďže táto kniha sa radí medzi moje srdcovky, je jasné, že som ako prvé musela vidieť práve túto recenziu. Tuším je o mne známe, že táto kniha sa radi medzi moje obľúbené a že ju naozaj strašne zbožňujem!:) Takže ma zakaždým veľmi poteší keď vidím, že sa k nej dostal ktosi ďalší, o to viac keď vidím, že sa mu páčila. V tvojom prípade síce možno nie až tak veľmi ako mne, ale páčila. Súdim podľa recenzie, v ktorej si všetko to podstatné naozaj dokonalo vystihla! Vážne Andy, nádherná recenzia!♥ Som rada že si späť, Tvoje články mi veľmi chýbali.♥
OdpovedaťOdstrániť♥♥♥ Ten pocit, keď máš od obľúbenej čitateľky 4 komentáre na blogu, ktoré sú také rozsiahle a živé, že sa cítiš ako keby napísala 4 články, proste .... ♥♥♥ na nezaplatenie! :)
OdstrániťPolnočná dáma sa nezaprie a pekne usilovne plní svoje sľuby. Som rada, že už máš po tom najväčšom strese a nachádzaš si čas aj na blogy :)))
Óóó, tak to som rada, že sa táto kniha zaradzuje medzi tvoje srdcovky :))))
Áno, páčila sa mi, aj keď som pri tom nemala taký ten "dychberúci" zážitok :)
Ďakujem za privítanie!!!! ♥ Mne chýbali tieto tvoje komentáre ;) :)