streda, 23. decembra 2015

Posledný list od milenca

Názov: Posledný list od milenca

Autor: Jojo Moyes

Vydavateľstvo: iKAR

Rok vydania: 2015

Počet strán: 439

Novinárka Ellie hľadá v novinovom archíve zaujímavý príbeh, no ani celkom neverí, že by skutočne mohla nájsť niečo zaujímavé. Nájde však list z roku 1960, ktorý napísal neznámy muž a žiada v ňom svoju partnerku, aby opustila manžela. Ellie ten ľúbostný príbeh z minulosti fascinuje. Napriek tomu, alebo možno práve preto, lebo sama má pomer so ženatým mužom.
Vrátime sa teda do roku 1960 a dozvieme sa, že Jennifer Stirlingová leží v nemocnici po vážnej autonehode. Nespomína si na nič – ani na manžela, ani na priateľky, ani na to, aká bola kedysi ona sama. Ale keď sa vráti z nemocnice domov, nájde utajený list a pomaly si začína spomínať na milenca, kvôli ktorému bola ochotná riskovať úplne všetko.
Ellin a Jenniferin príbeh vášne, nevery a straty sa v silne emotívnom spoločenskom románe navzájom prepletajú, popretkávané „poslednými listami“ zo skutočného života. (ZDROJ)





Celkové hodnotenie:

Konečne som sa dostala k tejto knihe, ktorú som opäť vyhrala u Sue a túžila som si ju prečítať už snáď celé veky. Od autorky som zatiaľ čítala len "Predtým ako som ťa poznala" ( práve som zistila, že sa momentálne točí podľa tejto knihy film a som z neho mega nadšená už teraz!!!) , ktorá sa mi dosť páčila, aj keď riešila dosť ťažkú tému, o autorke som si však vytvorila dobrú mienku , preto som sa aj na túto jej knihu veľmi tešila.

Obálka: ja mám vydanie z roku 2015 , ktoré je oproti tejto obálke vyššie , podľa mňa, o dosť krajšie :))

Autorkin štýl: Jojo vytvára príbehy. Nie hociaké príbehy, v ktorých autori len hodia pár slov na papier, dajú tam originálny názov, zápletku či prostredie... táto autorka vytvára príbehy, pri ktorých doslova cítite, že sa museli niekedy stať. Ako keby ste počúvali rozprávky starej matere... veľmi dôkladný opis či už postáv alebo prostredia je pre Jojo Moyes veľmi typický. Taktiež pohľady postáv, ktoré sú z rôznych generácií, či pohľady z minulosti, ktoré nám pomaličky vykresľujú jednotlivé osudy hlavných hrdinov, k jej príbehom neodmysliteľne patria. Príbeh je vyrozprávaný veľmi detailne a pôsobí naozaj realisticky.
Čo je na tejto knihe iné, je to, že sú v nej hneď dva príbehy.

Prvý príbeh nám prináša život mladej ženy, Jeniffer,  zo 60. rokov, ktorá sa prebúdza v nemocnici. Najprv nedokáže nikoho spoznať, ani svojho manžela, no snaží sa rozpamätať. Začiatky sú pre ňu veľmi ťažké, a aj keď sa snaží naoko pôsobiť nenútene a hrať úlohu poslušnej manželky, v hĺbke srdca cíti, že jej niečo chýba. Nevie si spomenúť na tú nehodu, ktorá ju dostala do nemocnice, nevie si spomenúť, čo ju predtým priťahovalo na tomto mužovi, ktorý je jej manželom... až raz nájde list, ktorý všetko zmení.
Druhý príbeh, ktorého začiatok spoznáme hneď na začiatku knihy, je o mladej žene, Ellie, ktorá je milenkou pekného pohľadného muža. Je si vedomá, že je stále tá druhá, no ako každá žena, chce viac. Tento muž, si však svoje manželstvo stráži, a starostlivo oddeľuje svoje 2 rôzne životy. Ellie sa však takýto život nepáči, všetci jej priatelia ju vždy podporovali, no teraz má 30 rokov a žije život, o ktorom nesnívala...
Vo svojej práci nájde list, ktorý ju prinúti zastaviť a na chvíľku sa zamyslieť... iróniou osudu sa jej do rúk dostal posledný list Jenifferinho milenca.

Osudy oboch žien ovplyvnil jeden jediný list... ako ich príbehy pokračovali ďalej? Nakoľko mu dovolili , aby zasiahol do ich príbehov?

Môj názor?
Mama sa mi pri čítaní smiala zakaždým, keď spomenula názov knihy :D čo už, väčšina originálnych názvov sa už asi minula ;) Ale poďme späť k príbehu...

Začiatok ma zmiatol , keďže som si , ako obyčajne, neprečítala anotáciu, takže ma  prechod medzi prvým a druhým príbehom zasiahol nepripravenú a trvalo hodnú chvíľu , kým som sa zorientovala. Priznám sa, že prvý príbeh, o Ellie, sa mi celkom pozdával. Mladá žena, ktorá je " tá druhá" a rada by túto pozíciu zmenila, pretože má rovnaké potreby ako mi všetky... nebola príliš vtieravá, iba túžila,aby mohla mať v živote muža, ktorého milovala, to najväčšie miesto.

Jenniferin príbeh ma nechytil tak ako som si myslela. Malo to taký veľmi strnulý nádych staršej doby, ktorý ja zvyčajne môžem, no tentokrát ma nezaujal. Jennifer som nevedela prísť na chuť, tie zmeny jej nálad, túžby po niečom, čo nemá, no vie, že je to lepšie ako to, čo má teraz .. pripadalo mi to, ako keby si nevedela vážiť to, čo má. Jej manžel bol spočiatku celkom v pohode, teda nie že by som sa o ňom veľa dozvedela, ale z toho mála, čo som o ňom vedela, sa mi on zdal ako ten ukrátený. Postupom času sa to samozrejme menilo a badala som na ňom tie nedostatky, ktoré Jeniffer tak nenávidela, no ani tie ma s ňou nezblížili. Celá jej postava mi prišla taká ... smutná, povrchná, skoro bez emócií. Občas sa vyskytli chvíle , kedy som sa s ňou stotožnila, no bolo ich málo.

Keď sa príbeh opäť vrátil k Ellie, potešila som sa. Druhá časť skončila veľmi zaujímavo, a hoci ma Jeniffer neočarila, jej príbeh bol prinajmenšom zaujímavý a chcela som vedieť, ako to autorka vymyslí. Keď som sa blížila ku koncu, konečne som začala chápať súvislosti. Všetky tie listy, ktoré sa v príbehu nachádzajú, ich myšlienky a rozhodnutia mi zrazu začali dávať ten správny zmysel a ja som sa pristihla, že tajne držím Ellie palce. Opäť mi šlo skôr o Ellie ako o Jeniffer, hold favoritku si vytvorím vždy :D Jeniffer ma však zaujala jej silou, ohromnou silou vytrvať a hrať s kartami, ktoré jej osud nadelil.
Pri konci ma už chytali aj nostalgické spomienky a pripadala som si ako pri tých romantických filmoch, kde čakáte, že sa na konci stane niečo, čo vám vyvolá úsmev na tvári, no vždy máte v sebe maličkú iskierku strachu a napätia, že vás to  ešte nejako prekvapí, že sa to nejak zamotá. Nebudem prezrádzať,ako to nakoniec skončilo, poviem len, že archívy sú skvelé miesta na stretnutia, lebo nikdy neviete, koho tam môžete stretnúť ;)

Milujem príbehy, v ktorých vedia autori spojiť udalosť z minulosti, ktorá má dopad aj na súčasnosť. A presne toto som na konci príbehu našla. Myslím, že som videla autorkinu túžbu spojiť osudy 2 žien, ktoré spájal jeden záhadný list. Námet je to skvelý, Jojo sa spracovanie podarilo, avšak samotný druhý príbeh vo mne veľmi nezarezonoval. Nemôže sa jej však uprieť kvalitný štýl, vďaka ktorému kniha dostala správnu dávku všetkého, čo potrebuje.



"Veľmi rád by som bol mužom, ktorý Ťa zachráni, no také čosi sa jednoducho nestane... Už Ti viac nezavolám, bolo by Ťa to mohlo rozrušiť a Tvoj plač by mohol skresliť moje spomienky na Teba, pretože za pol druha roka som Ťa nevidel plakať a také dievča som nikdy predtým nemal. - List žene od muža" (str. 39)



Zdroje obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/140/l140119.jpg
                       http://2.bp.blogspot.com/-gu0D324diOk/TX3Hlaz96dI/AAAAAAAAAgk/XylOMTkCops/s1600/DSC05818.JPG
                       http://quotespictures.com/wp-content/uploads/2015/06/i-thought-briefly-that-i-would-never-feel-as-intensely-connected-to-the-world-to-another-human-being-as-i-did-at-that-moment.jpg
                       http://img1.imagesbn.com/p/9781410440570_p0_v1_s260x420.JPG

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára