O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža

Názov: O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža

Autor: Romain Puèrtolás

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Rok vydania: 2015

Počet strán: 237

Ak sa pre Romaina Puértolasa všetko začalo dlhým, úspešným putovaním skrine s jeho Fakírom, teraz pokračuje strhujúcou fantáziou o lietaní neobyčajného dievčaťa Providencie Dupoisovej – ranostajky, kráľovnej jemného čuchu so šiestimi prstami na pravej nohe, povolaním poštárky s inštinktom matky. Opäť jedinečný, nezabudnuteľný a dojímavý príbeh obyčajných ľudí, ktorí zažívajú neobyčajné veci.
Výbuch islandskej sopky skrížil plány mladej ženy, ktorá zostala trčať na letisku a nemôže odletieť do Maroka za svojou adoptívnou chorou dcérkou Zaherou, dievčatkom s pľúcami napadnutými nevyliečiteľnou chorobou. Bezmocná Providencia má pred očami svoju maličkú, s ktorou sa náhodou zoznámila počas svojej hospitalizácie v Maroku. Musí sa k nej dostať ešte v ten deň, za každú cenu, lebo jej to sľúbila. Znenazdajky natrafí na génia, Majstra 90, zvaného aj Hu, ktorý tvrdí, že vzlietnuť môže každý – stačí roztiahnuť ruky, sústrediť sa a intenzívne chcieť.
A naozaj. Providencia vzlietne a letí – smer Maroko! Ale čo ak je to v podstate len prelud, voňavá rozprávka, snívanie vo výškach? Ktovie. „Svet je dieťa, ktoré chce letieť prv, než vie chodiť,“ šepol nám umelec. Nuž teda poďme, snívajme, lietajme, snívajme, že lietame. Čítajme. (ZDROJ)

Celkové hodnotenie:

Poznáte ten pocit, keď ste v knižnici a len tak očami prechádzate po knihách, ktoré sú v poličke s názvom "Najčítanejšie knihy"? ( teda za predpokladu, že je aj vo vašej knižnici takáto väčšia polička :D). Tak mne sa to stáva dosť často, keďže sa do nej dostanem skoro vždy náhodne a nemám vybraté absolútne žiadne knihy, ktoré by som si chcela vziať. Medzi tou hŕbou kníh, som tentokrát našla túto modrú obálku s nezvyčajným názvom a po prečítaní anotácie som vedela, že túto knihu si určite chcem prečítať.


Obálka: je sama o sebe skvost. Tlieskam editorovi a celému tímu ľudí, ktorý na nej robil, lebo ju fakt milujem :)

Autorov štýl: je unikátny. Krátke kapitoly v sebe obsahujú veľké myšlienky, ktoré sú popretkávané  humorom a situáciami , z ktorých sa vám až zastavuje rozum. Veľká absurdita, myšlienky postáv a ich jedinečnosť robia z tohto diela naozajstný unikát. Jazyk je úplne jednoduchý, rozprávači sa striedajú a to dodáva príbehu rýchlejší spád. Čitateľ musí vedieť čítať medzi riadkami , aby pochopil aj závažnejšie témy, ktorým sa autor venuje, no myslím, že toto nebude pre väčšinu knihomoľov veľký problém.

Providencia sa musí dostať do Maroka. Bohužiaľ má jeden problém: na Islande vybuchne sopka, ktorá už dvanásť rokov spala a letecké spoločnosti sa rozhodnú zakázať odlet všetkým lietadlám. Naša drahá hrdinka sa však ešte v tento deň musí dostať k svojej nevlastnej dcérke Zahere, ktorá je veľmi chorá ( toto mladé dievčatko rado hovorí, že prehltlo oblak , ktorý jej bráni poriadne sa nadýchnuť;)).
Poznáte ten pocit, keď ste absolútne zúfalí, zdevastovaní, na pokraji vašich síl, no ste rozhodnutí spraviť hocičo pre tie najdôležitejšie osoby vo vašom živote? Ak áno, tak potom pochopíte rozhodnutie, ktoré Providencia spravila. Na letisku stretla chlapa, ktorý ju presvedčil o tom, že pozná majstra v lietaní, človeka, ktorý ju naučí lietať a to aj za jeden deň. Šialený nápad, čo? No, Providencia vyčerpala všetky dopravné možnosti a jej jedinou záchranou bol tento chlapík, ktorý rozdával plagáty. Jej dcérka bola veľmi chorá a ona jej sľúbila, že dnes si ju odvedie k sebe, do Francúzska. Čo iné mala robiť?


Chcete sa naučiť lietať? Chcete vedieť, aké je to prekonať zákony fyziky? Tak sa začítajte.

Môj názor?

Malá knižočka s veľkým posolstvom? Malý princ nového storočia? Áno, aj takýmito názvami sa hrdí táto kniha. Či si ich zaslúži? Čítajte ďalej.

Po prečítaní pár strán som si bola na istom : toto mi teda sadlo. Krátke kapitoly, veľké písmo, skvelý slovník, humor... to vám poviem, že som sa tešila, že konečne som našla tento typ knihy, lebo zvyčajne na ne nemám až také šťastie, ako by som chcela.

Kde začať...Providencia ( to meno mi pripomína seriál Providence, ktorý som ako malá milovala..že nie som sama, kto si ho pamätá? :D) ma dostala. Tá jej húževnatosť, viera v nemožné, viera v nevlastné dieťa, ma doslova prevalcovali. Je treba povedať, že občas by si mohol čitateľ myslieť, že to už preháňa a že takto sa teda matky nesprávajú , ale.... vďaka týmto jej vlastnostiam bola tou dokonalou Providenciou, ktorá sa chcela naučiť lietať, len tak... roztiahnuť ruky a letieť.


Zahera je ešte väčší skvost ako Providencia. Jej detská nevinnosť je ako z filmu : verí, že hviezdy vyrábajú Číňania a chce sa stať prvou astronautkou, ktorá bude vo vesmíre piecť. Absurdné? Tak to je viac ako jasné, ale ja som jej to uverila. Tá jej viera bola neskutočná. Svojimi malými očkami objavovala nový svet a všetko sa veľmi rýchlo učila. A čo bolo najhlavnejšie : bola natoľko silná, že aj napriek svojej ťažkej chorobe sa nikdy nevzdávala svojho sna. Ani na jedinú chvíľu nezapochybovala o tom, že sa raz do tej svojej továrne na hviezdy dostane. Skvelá postava, z ktorej si každý z nás môže brať príklad.

Absurdné prvky, ktorých bolo v knihe neúrekom asi nesadnú úplne každému. Niekedy som aj krútila hlavou ako mohlo autora toto napadnúť. Ako mohol k sebe prirovnať dve veci, ktoré k sebe na prvý pohľad vôbec nesedeli. Vyzeralo to, že s každou ďalšou kapitolou zvyšuje svoj výkon, ako keby mal v sebe nejaký motor na vymyslené situácie, mená či postavy... absolútne ma ale dostali pasáže, v ktorých spomínal Obamu, Putina či Merkelovú :D :D na tých som sa fakt dosť zasmiala, pretože ich vykreslil realisticky a na počudovanie ich tam dokázať vtrepať tak, že to tam proste sedelo. Neviem, ako to spravil, ale dokázal to.


Koniec som očakávala, i keď nie v takejto podobe. Zasiahol ma však menej ako som si myslela, lebo som už asi tušila čo príde ( niektoré veci boli dosť prvoplánové).
Asi chcete všetci vedieť, či sa Providencia naučila lietať a ak áno ako to dokázala? No, mám pre vás smutnú správu ... musíte to zistiť sami! :D
Čo sa mňa týka, tak mne kniha veľmi padla do nôty, ako sa hovorí. Dokázala riešiť veľký počet aktuálnych tém humornou formou, a práve vďaka tejto skvelej atmosfére ste si zamilovali hlavných hrdinov. Ich odvaha prekonať všetky prekážky kvôli milovaným osobám sa niektorým môže zdať príliš vymyslená, neskutočná a neuskutočniteľná...ale je to naozaj tak? Nie sme to práve my, ľudia, čo posúvajú hranice možného/ nemožného? Tie myšlienky , ktoré sa skrývali medzi riadkami sa mi fakt páčili a tlieskam autorovi, za pekné spracovanie príbehu. Máte chuť na dávku humoru a chcete sa naučiť vzlietnuť, len tak...roztiahnuť krídla a letieť? Tak čítajte.

"Keď prídeme o ruky a nohy ako bábiky, keď nám život vytrhne prudkým cvaknutím nožníc tvár a srdce, keď muži prídu o pohlavie a ženy o vlasy a prsia, keď prídeme o všetko, čo z nás robí ľudské bytosti, keď stratíme oči, uši, pľúca, keď sa z nás znova stanú batoľatá, keď znova vykonáme potrebu pod seba, keď nám dávajú plienky a neznámi ľudia zarána odstraňujú výkaly, čo po nás počas noci ostali na plachte, keď sa už nemôžeme ani sami umývať, keď nás vriaca voda pripraví o tú trochu pokožky, čo nám ostala, keď nám staroba láme kosti, keď nám slzy pália oči a keď sme ešte nestratili hlavu, vtedy je dobré smiať sa, usmievať sa a bojovať. Smiech, to je to najhoršie, čo sa môže prihodiť chorobe." (str.30)

"Zistila, že v živote stačí, ak sa obklopíte dobrými ľuďmi, a môžete si splniť svoje sny. Že nič nie je nemožné, keď si človek niečo želá väčšmi než všetko ostatné, a potom vám osud pošle do cesty správnu osobu." (str. 76)

"Srdce je veľká skriňa a do nej zatvárame všetkých, ktorých milujeme, aby sme ich vždy mali pri sebe a po celý život všade vláčili so sebou. ( str. 234)

Zdroj obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/201/l201519.jpg
                      http://www.salernoletteratura.com/uploads/author/AX_KAS9.jpg
                      http://www.searchquotes.com/sof/images/picture_quotes/31525_20130329_222139_mother_daughter_03.jpg