utorok, 26. mája 2015

Beštia

Názov: Beštia

Autor: Dominik Dán

Vydavateľstvo: slovart

Rok vydania: 2006

Počet strán: 270


Dominik Dán sa opäť pohybuje na hranici medzi fikciou a skutočnosťou. Tretí román Beštia sa dohráva tesne po veľkých zmenách, presnejšie po nekrvavej revolúcii a amnestii v roku 1990, po ktorej sa na slobodu dostáva mnoho nenapraviteľných zločincov. Niektorí využijú pád železnej opony a opustia republiku. Za jedným z nich sa polovicou Európy tiahne krvavá stopa, ktorá sa však vracia domov. Skúsený recidivista po sebe necháva zversky zmasakrované a zneuctené telá žien, ale žiadne odtlačky prstov. Kriminalistom však prichádza na pomoc nová metóda – analýza DNA. Atraktivitu knihy zvyšujú aj zmeny perspektívy, striedavo sledujeme konanie vraha, Hlas, čo ho núti vraždiť, a snahu detektívov chytiť beštiu v ľudskej koži. Beštia časovo predchádza prvým dvom Dánovým románom Popol všetkých zarovná a Nehanebné neviniatko. Richard Krauz je v ňom začínajúcim detektívom, stretneme sa s bývalým eštebákom a budúcim siskárom Ivanom Canisom a v závere románu prichádza na Oddelenie vrážd aj Jozef „Chosé“ Fischer… (ZDROJ)



Celkové hodnotenie:

Vo svojom živote som doposiaľ veľa detektívok neprečítala. Vlastne, ak mám byť úprimná a presná, jediná kniha, ktorá sa môže približovať k detektívke bolo Tretie oko od S. Kinga. A tým to haslo. Ako knihomoľka sa však neustále "nútim" čítať knihy z rôznych žánrov, pretože ma to neskutočne baví a myslím, že to aj zlepšuje môj knižný rozhľad ;)
Chcela som vyskúšať niečo od slovenského autora a voľba padla práve na 3. knihu D. Dána.

Obálka....je strašidelná? Nie tak úplne. Dosť vystihuje hlavného hrdinu knihy, hoci , keď sa na ňu pozriete niekedy večer, prípadne v noci, môžete sa cítiť stiesnene.

Autorov štýl je jedinečný. Nevyužíva dlhé súvetia či rozsiahle opisy. Skôr sa zameriava na dialógy a vnútorné pocity hlavných postáv. Má vyberaný slovník, ktorý sa nezaobíde bez nadávok, čo je veľmi dobrý prvok na to, aby sa čitateľ skutočne stotožnil s prostredím. Dej plynie skoro stále veľmi rýchlo, objavujú sa nové prípady a nezrovnalosti. Z každej stránky na vás kričí napätie a akcia. Autor túto atmosféru necháva plynúť celým príbehom až do úplného konca. Čo je zaujímavé, pohľady postáv sa striedajú a čitateľ má jedinečnú možnosť nahliadnuť aj do hlavy krvilačného vraha.

Dej sa odohráva v rokoch, ktoré prišli po páde železnej opony. Toto obdobie bolo plné začiatkov. Začala sa využívať technika,  o ktorej predtým väčšina nevedela, staré veci sa nahrádzali novými, no a v neposlednom rade sa stávali aj krvilačné zločiny.
Jeden z nich sa odohral aj u nás. Muž menom Ondrej, mal od malička divnú povahu, no postupom času sa mu v hlave začal ozývať istý Hlas. Tento Hlas sa mu spočiatku páčil a bral ho ako svojho učiteľa. Radil mu veci, ktoré by normálneho človeka nenapadli. Radil mu zabíjať. Nečakajte však klasické vraždy. Nie, tie mu nestačili. Hlas nútil Ondreja vykonávať ohavné vraždy žien, len aby uspokojil svoje potreby.
S každou ďalšou vraždou bola polícia čoraz viac bezmocná a bála sa, aby sa to nedostalo k médiám.
Richard Krauz bol mladým veliteľom, zelenáčom, ktorého presunuli na oddelenie vrážd. Postupom času sa mu tento krvilačný muž dostal pod kožu a robil čo mohol, aby ho dostal. Ani to však nestačilo.
Vrážd stále pribúda a polícia už stráca trpezlivosť.

Spraví Ondrej niekedy chybu? Podarí sa polícií tohto krvilačného vraha dolapiť?


Môj názor?
Mám za sebou svoju prvú Dánovku. Pýtate sa, aký je to pocit? Myslím, že celkom fajn. Alebo...slovo fajn moju náladu určite celkom nevystihuje.

Zo začiatku som mala menší problém. Prekvapil ma autorov štýl písania. Čakala som asi trošku niečo iné, nie takýto rýchly spád udalostí, no po čase sa mi to zapáčilo. Vyberavý slovník komisárov pridal príbehu na reálnosti. Z autorových slov bolo jasne cítiť, že má s daným prostredím svoje skúsenosti, čo s obľubou uplatnil aj v tejto knihe.

Tie vraždy boli pre mňa spočiatku ...škaredé. Keď však vrah postupoval stále tým istým spôsobom, dá sa povedať, že "som si na ne zvykla" ( ak sa dá na niečo takéto vôbec zvyknúť). Hlas mu prikazoval hrôzostrašné veci a Ondrej sa mu jednoducho podvolil. Po pár vraždách sa u neho objavili aj známky protestu a začal si priať , aby Hlas zmizol. Akoby sa chcel od neho oslobodiť, možno prvotné náznaky výčitiek svedomia? Naozaj som mala v istých chvíľach tušenie, že možno s vraždami skoncuje. Po pár mesiacoch sa však hlas objavil znova a všetko bolo tak ako predtým.

Policajtov som si celkom obľúbila, aj keď by som sa nepohnevala, keby im autor doprial trošku väčší priestor. To je asi však len kvôli mojej romantickej duši , hah :D Krauz nebol práve najmilší, skôr sa dá označiť ako rázny , možno až drzý typ človeka, no páčila sa mi jeho zaťatosť, ktorá občas jeho kolegov riadne potrápila. Bola to však práve ona, ktorá ho udržiavala v nasadení. Aj keď sa už mohol vzdať a všetci si mysleli, že vraždy už skončili, on mal zlé tušenie, ktoré sa ukázalo ako správne.

Celková partia chlapov, ktorí slúžili na oddelení vrážd, bola celkom sympatická. Boli tam rôzni muži, ktorí mali rôzne povahy, no všetci mali spoločného nepriateľa. Vedeli sa zomknúť a robiť aj dlho do noci, len aby ho chytili. Samozrejme, že sa museli objaviť v takejto partii aj výrastkovia, ktorí svoju robotu odflákli a oddialili tak vrahovo skoré dolapenie, no nakoniec sa veci vyriešili. Všetci sa vedeli zabaviť a hoci je to detektívna kniha, občas som sa nad ich konverzáciami musela zasmiať a pomyslieť si "Ach, tí chlapi!" ;)

Ondrej bol zvláštna postava. Stále neviem, čo alebo kto ten Hlas bol, no nútil ho robiť naozaj hrozné veci. Začiatočná pasáž, ktorá sa odohrávala ešte v jeho detstve nám mala priniesť istý pohľad na vec. Už vtedy sa u neho začali prejavovať sklony k takémuto správaniu. Čo ich však vyvolalo? Bolo to zlé prostredie v ktorom chlapec vyrastal? Alebo psychická porucha? Vynára sa vo mne viacero otázok , no pramálo odpovedí.

Beštia bola kvalitná detektívka, ktorá vo mne vyvolala napätie, odpor, zvedavosť a trošku mi priblížila myseľ sériového vraha. Jej čítanie neľutujem a môžem tvrdiť, že D. Dán vie, o čom píše. Verila som mu každé slovo a obdivujem ho za to, že má silu vytvárať príbehy, ktoré sú pre niekoho tabu. Asi to nebude kniha pre všetkých, no pokiaľ hľadáte napätie, vraždy a slovenskú detektívku, určite sa aspoň pohľadom zastavte na knihách Dominika Dána.


"Boli ste si už niekedy dať vyveštiť budúcnosť? Zaplatíte tristo peňazí a dozviete sa presne to, čo chcete počuť. Peknými slovami vám nosatá bosorka ponúkne aj úspech, aj zdravie, aj šťastie, ale ich aj trochu spochybní, aby to nebolo až príliš priehľadné. Peniaze podmieni vašou aktivitou v robote, zdravie zmenou životosprávy, úspech u žien náhodným stretnutím tej vyvolenej...chlapci, ako keby som ju počul. Z každého rožku trošku, ale nič konkrétne. Na tomto princípe sa vypracúvajú horoskopy, fungujú snáre, štylizujú sa predpovede..."(str. 193)




Zdroje obrázkov: http://www.gorila.sk/i/imgs_orig/323/592323.jpg
                       http://static.comicvine.com/uploads/original/1/17299/463887-beast.jpg
                       http://www.vvng.com/wp-content/uploads/2014/04/murder_crimescene.jpg
                       http://eduncovered.com/wp-content/uploads/2014/01/patrick-bateman-serial-killer.jpg

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára