pondelok, 2. februára 2015

Papierové mestá

Názov: Papierové mestá

Autor: John Green

Vydavateľstvo: YOLi

Rok vydania: 2014

Počet strán: 295

Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné! Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.(ZDROJ)





Celkové hodnotenie:

Jééj, ďalšia Greenovka. Mnohými milovaná, no na druhej strane sa objavili aj ohlasy trpkého sklamania.Čo na ňu hovorím ja?

Obálka je podľa mňa super. Čítala som paperback a bola som spokojná. Hardback je hardback ale mne sa o trošku viac páči obálka paperbacku.

Autorov štýl...je vôbec nutné hovoriť o ňom? Green je proste spisovateľ, ktorý dokáže strhnúť davy. V tom dobrom, no niekedy aj v tom zlom zmysle. Pri tomto kúsku zase predviedol svoje filozofické črevo: veľa myšlienok, (niekedy ich bola až priveľa), takej tej pochmúrnej atmosféry, no na druhej strane vykreslil parádne vtipné scény...proste Green.


Quentin-Kvéčko Jacobsen- chalan, ktorý je zamilovaný do baby, s ktorou sa kamaráti už od detstva. Hej, toto vyznelo dosť ako klišé, ale nezavrhujte ho hneď od začiatku. Vytrpel si svoje, keď berieme do úvahy, že tá baba s ním akosi stratila spojenie a žije si vo vlastnom svete, ktorý veľa ľudí nechápe, no zároveň obdivuje. Quentin je skôr taký domased, chodí neskoro do školy a jeho rodičia sú psychológovia, takže na neho často skúšajú tie také psychometódy, ktoré on však už dávno prekukol.

Má 2 najlepších priateľov : Bena a Radara. Hejže, má Radar super meno? :D Ben je taký strašne vtipný týpek, ktorý neskutočne chce dostať nejakú babu na ples. Najlepšie by bolo, keby bola riadna kočka, samozrejme. A často používa slovo "brate".
Radar je zase niečo ako spoluautor Omnipédie, čo je, ak som to správne pochopila, niečo ako Wikipedia :D Hej, a má 2. najväčšiu zbierku čiernych Santov na svete.

Margo Rothová-Spiegelmanová - celý príbeh sa vlastne točí okolo tejto baby. Charakterizovala by som ju ako svojskú mladú ženu, ktorá si nedáva servítku pre ústa. Má veľa kamarátov, no vlastne to nie sú skutoční priatelia. Ale chyba nie je tak celkom v nich, to ona si  žije vo vlastnom svete. Nedáva to najavo, ale každý vie, že je to taká menšia čudáčka. Každý si myslel, že ju poznal, no každý ju zároveň videl inak.

Po skoro 9 rokoch sa zrazu Margo objaví pred Kvéčkovým oknom a zatiahne ho na cestu, z ktorej bude veľmi ťažké uniknúť.


Môj názor?
Ja mám Greena veľmi rada. Som fanúšikom TFIOS a aj Aljaška sa mi páčila. Papierové mestá sa mi skôr podobajú Aljaške, a predsa sa od nej dosť líšia. 

Trvalo mi hodnú chvíľu dokým som sa začítala. Od prvej stránky sa dej niesol v takom pochmúrnom duchu a tohto ducha som cítila počas celého čítania. 

Ako som už spomínala na začiatku, kniha obsahovala veľa filozofických podnetov na rozmýšľanie. Kto ma pozná, vie, že ja mám takéto podnety veľmi rada, no pri Papierových mestách sa mi zdalo, že sú pre mňa niektoré myšlienky veľmi ťažko pochopiteľné. Niektoré myšlienky boli zase naopak veľmi podnetné. Dosť ma to miatlo, pretože som z nich cítila Greenovu snahu niečo povedať, no občas som akosi strácala niť. 

Kvéčka som si obľúbila. V mnohých momentoch mi pripomínal mňa: dokázal byť taký zažratý pre nejakú vec, až zabúdal na okolitý svet, čo od neho bol trošku sebecké, ale zase o to, realistickejšie. 
Veľmi sa mi páčilo jeho priateľstvo s Benom a Radarom. Bolo také svojské , vtipné, nenútené... 

No a aby som nezabudla, tak musím spomenúť/vyzdvihnúť Greenove vtipné scény. Ja osobne nepatrím k ľuďom, ktorých dokáže rozosmiať hocičo. Mňa rozosmiať je teda fuška, ale pri Papierových mestách bolo celkom dosť takých momentov, kedy som si hovorila : "To si robíš srandu!" :D . Myslím, že za to môže aj jazyk, ktorý Green v knihe použil. Snažil sa pripodobniť reči mladým a musím uznať, že som mu to všetko zhltla. On to proste so slovíčkami vie.

Koniec ma dosť prekvapil, aj keď som už očakávala, že to bude taký ten atypický koniec s nejakou cool myšlienkou.

Papierové mestá vo mne vyvolali veľa zmiešaných pocitov: myslela som si, že to bude príbeh , ktorý sa bude točiť okolo stredoškolskej lásky s nejakými filozofickými frázami. A čo som dostala? Pre mňa, boli Papierové mestá istou výpoveďou. Výpoveďou o tom, ako môže byť samotné hľadanie , niekedy oveľa dôležitejšie ako to, čo hľadáme. Aj keď človek možno nedostane Happy Ending, dostane ( z komplexnejšieho hľadiska) niečo viac. Dostane poznanie. Dostane skúsenosti. Nových priateľov. Spomienky, na ktoré nikdy nezabudne.

Možno ešte pre mňa nedozrel čas na to, aby som pochopila všetko, čo nám Green chcel povedať, a aj keď mám z knihy zmiešané pocity, pocit, že kniha môže priniesť človeku čitateľský zážitok prevyšuje všetky ostatné. Táto kniha je podľa mňa predurčená na to, aby vyvolala rozporuplné názory, takže je len na vás , či zariskujete a siahnete po nej.

 

"- Ty si fakt myslíš, že som ťa potrebovala? Myslíš si, že som nemohla dať Myrne Mountweazelovej do jedla rohypnol, aby som ju uspala a ukradla našim sejf spod postele? Alebo ti vliezť do izby a šlohnúť kľúče od auta? Nepotrebovala som ťa, ty debil. Vybrala som si ťa. A ty si si vybral mňa. - Až teraz na mňa uprela zrak. - A to je ako sľub. Aspoň na dnešnú noc. V zdraví i chorobe. V šťastí aj v nešťastí. V chudobe aj v bohatstve. Kým nás úsvit nerozdelí.-" (str. 70)


" Odjakživa som sa dopúšťal  jedného zásadného omylu, ktorý, úprimne povedané, vo mne sama vyvolávala. Margo nebola zázrak. Nebola stelesnené dobrodružstvo. Nebola krehký a vzácny šperk. Bola dievča." (str.  193)



Inak, môžme sa tešiť na film ♥ Žiadny oficiálny trailer som zatiaľ nenašla ale vo filme sa podľa dostupných informácií objaví Nat Wolff ( hral už v TFIOS ) či Cara Delevingne v roli Margo. :)

A jedno funny video :D 




Zdroje obrázkov: http://data.bux.sk/book/020/246/0202466/large-papierove_mesta_2_vydanie.jpg
                        http://37.media.tumblr.com/ffb4ec8dd910767fa19ec44f467aeabf/tumblr_n3ts533BPC1qzfyg1o1_500.jpg 
                        http://40.media.tumblr.com/tumblr_ld8r9t4jU41qb1ynlo1_1280.png#_=_ 

2 komentáre:

  1. Skvělá recenze :) Knížku jsem zatím nečetla, ale moc se těším, až na mě v knihovně dojde řada, a konečně se budu moct pustit do čtení :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Dúfam, že sa do nej skoro začítaš :) Budem sa tešiť na recenziu :)

      Odstrániť