Mastičkár - T.D. Mostowicz

Názov: Mastičkár

Autor: Tadeus Dolega Mostowicz

Vydavateľstvo: SMENA

Rok vydania: 1990

Počet strán: 253

 

Tadeusz Dołęga-Mostowicz je poľský spisovateľ, prozaik a scenárista. Napísal knihu Mastičkár, ktorá ukazuje, ako ľahko sa môže všetko obrátiť úplne iným smerom. Na námet tejto knihy bol v roku 1982 spracovaný film s rovnakým názvom. Profesor Rafał Wilczur je uznávaný lekár, chirurg, ktorého opustila manželka a zobrala so sebou aj ich malú dcéru. Wilczur hľadá zabudnutie v alkohole, keď pri jednej krčmovej bitke stratí pamäť jeho život sa zmení od základov. Je z neho bezmenný niktoš, ktorý chodí od dediny k dedine a pracuje za kúsok chleba. No okrem toho počas pätnástich rokov putovania po kraji získava povesť výborného liečiteľa. Sám nevie, ako tieto schopnosti získal. No napokon sa kruh osudu uzatvára, keď riskantnou operáciou zachráni život dievčine bez toho, aby sa dozvedel, že je to jeho dcéra. (ZDROJ)

Celkové hodnotenie: 

K tejto knihe som sa dostala náhodou. Nemala som , čo čítať, tak som zase prekutrala našu knižnicu a našla som túto knihu. Myslím, že na druhý deň som zazrela v telke film, ktorý mal rovnaký názov a dozvedela som sa , že je natočený podľa tejto knihy. Nepozerala som ho, ale mojich rodičov úprimne dojal, tak som sa so záujmom pustila do knihy.


Obálka asi nikoho nenadchne, lebo je dosť stará, čudná a tajomná, no čo už. Je to predsa staršia kniha, tak mi to nevadilo.

Autorov štýl bol svojský a veľmi príjemný. Kniha neobsahovala dlhočízne opisy, no opisy tam boli v správnej miere. Z celého príbehu bolo cítiť úprimnosť a ľahkosť , hoci opisoval dosť ťažký príbeh.

Postavy sa v príbehu dosť vyvíjali, keďže dej sa odohráva v priebehu viacerých rokov. Príbeh rozpráva o doktorovi Rafaelovi Wilczurovi a o osude jeho manželky Beáty a dcéry Marioly , ktorú však volali Marienka. Po nehode sa z Rafaela Wilczura stal Anton Kosiba a do príbehu vstúpilo viac postáv ako Ján Oksza, pán Czýnski- Lešek alebo Vasil.

Rafael Wilczur, ktorý sa po nehode stal Antonom Kosibom ma veľmi zaujal. Jeho príbeh je taký nevšedný, priam až neuveriteľný , a predsa sa môže stať aj dnes, hoci je to dosť nepravdepodobné. Zúfalstva , ktoré cítil po odchode manželky a dcéry sa zbavil tak, že stratil pamäť. Zabudol na všetko.... bolo to istým spôsobom vyslobodenie, no prinieslo so sebou veľkú obeť. Musel sa pretĺkať životom sám, opustený, dokonca musel ukradnúť totožnosť iného človeka, len aby sa ho ľudia prestali vypytovať na jeho meno, ktoré jednoducho nepoznal. Vždy , keď sa snažil rozpamätať, proste ho jeho mozog nechcel pustiť ďalej, ako po tú nehodu a prinášalo to so sebou aj veľké bolesti. Jednou svetlou chvíľkou z mála, bolo stretnutie po rokoch so svojou dcérou, no túto informáciu o nej vtedy nevedel. Považoval ju za milé a jemné dievča, ktoré pracuje v obchode a nejakým zvláštnym spôsobom si získalo jeho srdce.
Občas som sa divila, ako môže takto žiť, bez toho aby vedel, aké mal detstvo a pod., no keď autor opísal veľké bolesti, prestala som. Predsa len, ľudská pamäť je dosť abstraktná a individuálna, takže sa s problémami všetci vyrovnávame inak.
Anton vás chytí za srdce svojou pracovitosťou , dobrotou, ochotou pomôcť...je to proste taký malý šľachetný princ na vidieku.


O osude jeho manželky Beáty, toho v knihe veľa nebolo, no z tej krátkej pasaže, som vyrozumela, že hoci niekoho milujete a dúfate, že sa na neho prestane pozerať ako na nadradeného a že manželstvo to môže zmeniť, nemusí to tak byť. Beáta sa snažila, ale nakoniec sa zamilovala do iného, prostého muža Jána. Nevravím, že by som to spravila, no jej citové rozpoloženie bolo v knihe opísané veľmi dobre, preto celkom chápem, prečo to spravila a je mi ľúto, že ju stihol taký osud.


Marienka bola úžasná. Krásne, milé, dobrosrdečné dievča, ktoré to v živote nemalo ľahké. Pracovala v obchode , kde sa stretla so "strýčkom Antonom" , s ktorým si vytvorila krásny vzťah, no aj s mládencom Leškom, s ktorým to teda nebolo vždy ružové, no ja som im veľmi fandila.

Lešek, taký ten svetaskúsený chlapec, čo veľa videl a veľa zažil, si obzeral pekné baby a rád zašiel do obchodíku , kde pracovala Marienka, aby jej vyrozprával nové dobrodružné príbehy, ktoré zažil.
Dá sa povedať, že istým spôsobom zvykol utekať pred problémami a bol aj trochu márnomyseľný, no nakoniec to dopadlo úplne inak.

No a Vasil bol jednou zo záporných postáv, ktorá do príbehu vniesla intrigy a zlo.

Čo povedať o knihe Mastičkár? Uff... Neviem, či dokážem zhrnúť všetky svoje pocity, ale určite to stojí aspoň za vyskúšanie. Príbeh, ktorý Mostowicz vymyslel je dosť smutný, dojemný a jemný zároveň. To, s akým citom sa venoval jednotlivým postavám a vzťahom sa nepodarí každému autorovi. Najviac sa mi páčilo spracovanie vzťahu Antona a Marienky...ani jeden z nich nevedel, že sú otec a dcéra a predsa sa k sebe správali s takou úctou a láskou, až som sama neverila. Taktiež romantický vzťah Marienky a Leška nebol pojatý prvoplánovo, ale autor mu venoval toľko času, aby vzťah mohol postupne dorásť a silnieť.
V príbehu nechýbali ani vtipné či kruté a nespravodlivé scény, ktoré boli ale napísané veľmi reálne....predsa len, život je predsa aj takýto.
Kniha je pre mňa krásne dielo o láske, dobrote, úprimnosti a hodnote života ako takého. Neľutujem ani jednu prečítanú stránku a hoci to nie je dielo napísané " pár rokov dozadu", má čo povedať aj v dnešných časoch.
Odporúčam ho všetkým, naozaj všetkým čitateľom.

"Marienku si veľmi obľúbil. Už len pohľad na ňu, na jej milú tváričku, na jej jemné ruky, žiarivé, hladko začesané vlasy, bol mu veľmi príjemný. " (str. 85)

 

"Nie sú známe príčiny, pre ktoré jedna ľudská bytosť pocíti k druhej sympatie. Prichádza to odniekiaľ z povetria či vznútra." (str. 86)

 

"Krik prechádzal v zavýjanie, divé zvieracie zavýjanie, v nezrozumiteľné skučanie, v ktorom sa už nerozoznali slová, ale len šialený strach a zúfalá prosba." (str. 160)

 

"Sú zákony, ktoré spravujú všetky srdcia rovnako a sú pochopiteľné všetkým" (str. 208)

 Autorove ďalšie diela:  Ostatnia brygada, 1930 Kariera Nikodema Dyzmy, 1932, ("Kariéra Nikodéma Dyzmu" - slovensky 1970) Prokurator Alicja Horn, 1932 Dr. Murek zredukowany Drugie życie Dr. Murka Bracia Dalcz i S-ka Czeki bez pokrycia Znachor, 1937 Profesor Wilczur, 1939 Pamiętnik pani Hanki, 1939(ZDROJ)

Zdroj obrázku : http://www.mestskakniznicabojnice.sk/katalog-knih/obrazky/024/024422.jpg