Názov: Muž, žena a dieťa
Autor: Erich Segal
Vydavateľstvo: IKAR
Rok vydania: 1993, 2006
Počet strán: 198
Bob a Sheila Beckwithovci sa zoznámili ešte ako študenti a dnes žijú v šťastnom manželstve. Boba, profesora na Harvarde, obdivujú všetci kolegovia, Sheila pracuje vo veľkom vydavateľstve. Podmanivý obraz dokonalej rodiny dopĺňajú dcéry Jessika a Paula. Jedného dňa sa Bobovi ozve priateľ z Francúzska a oznámi mu, že žena, s ktorou mal Bob pred rokmi aférku, zomrela. Jeho syn, o ktorom dosiaľ netušil, že ho má, je zrazu sirota. Bob a Sheila sa rozhodnú vziať Jean-Claudea na leto k sebe, no jeho identita má ostať utajená.(ZDROJ)
Celkové hodnotenie:
Doma mám od tohto autora ešte knihy: Príbeh našej lásky- Oliverov príbeh a Kto nepozná lásku. Obe už mám prečítané a o tejto knihe som doposiaľ nevedela, až som ju náhodou našla a povedala som si, že po takom úspechu , aký spôsobili u mňa prvé 2 knihy, si túto budem musieť prečítať!
Obálka je jednoduchá s malým obrázkom, ktorý dosť vystihuje atmosféru príbehu + dole sa nachádza logo nášho známeho časopisu. Myslím, že obálka nijako neohúri ani nepobúri.
Autorov štýl je, ako viem už aj z predošlých kníh, veľmi jasný, rázny, zameraný predovšetkým na dialógy, preto dej plynie veľmi rýchlo a knihu máte prečítanú za pár hodín.
Postáv nie je v knihe veľa ani málo, tak primerane. Segal píše o Robertovi Beckwithovi a jeho manželke Sheile. Taktiež v príbehu vystupujú ich dve deti Paula a Jessika, no a samozrejme chlapec z Francúzska Jean Glaute. Okrem nich sa tu vyskytnú aj ich rodinní priatelia.
Roberta som 1. časť knihy mala rada, aj napriek tomu, čo spravil svojej žene. Občas síce jednal ako typický chlap, no čo sa mi na ňom veľmi rátalo bolo to, že sa nikdy nezabudol správať ako otec.
Sheilu som taktiež obdivovala 1. časť knihy, no v 2. časti sa mi trochu sprotivila a veľmi som nechápala jej konanie.
O ich 2 dievčatách môžem povedať len toľko , že Paula bola zlatá a bola otcove dievčatko a Jessika bola 12- ročná papuľnatá slečna, ktorá sa snažila za každú cenu presadiť svoje, no myslím, že na svoj vek, to mohlo byť aj horšie dievča. :)
Jean Glaute bol sirota, no na svoj vek ( 9 rokov) bol veľmi vnímavý a citlivý. Taktiež bol veľmi zdvorilý a čestný chalan, ktorý si prešiel peklom a toto obdobie bolo pre neho veľmi ťažké.
Tak a čo môj celkový dojem? Kniha je písaná veľmi reálne a to vyvoláva smutnú atmosféru. Čítala sa mi ľahko a polovičku knihy som mala prečítanú ani neviem ako. Vôbec ma nenudila a bola písaná pútavo. No v 2. časti prišiel zlom. ( trošku spoiler). Chápem a rozumiem, že nevera nie je práve vec, ktorú by sme ľahko odpustili, ale ísť po pracovnej schôdzke s dotyčným ešte aj na večeru, pričom doma ma čaká rodina, už bolo trošku divné. Najviac ma však rozladilo , keď už pri prvej večeri , prišiel návrh na ďalšiu a Sheila nedala najavo úplný nesúhlas!!!Dosť som sa zhrozila, ale zároveň aj zamyslela.... Čo ak je toto realita a naozaj by sa to mohlo stať? Aj keď sa mi to zdá také absurdné? Kam to tento svet speje?...a pod. Sama som v tejto situácií nebola a preto si môžete povedať, že aj mne by sa to mohlo kľudne stať..a ja netvrdím, že by sa nemohlo, len , že je to vysoko nepravdepodobné!
Od konca knihy som čakala trošku viac, ale nebol zlý. Len smutný. No to, že bol smutný, nebolo podčiarknuté dlhými opismi pocitov hlavných postáv...a musím sa priznať, že mi to trošku chýbalo.
Muž, žena a dieťa by som odporučila ľuďom, ktorý si chcú prečítať smutný , no reálny príbeh, ktorý v nich vyvolá otázky a prinúti ich zamyslieť sa nad svojím životom, ako možno aj nad životom všeobecne.
Ak máte chuť na skvelú romantiku, odporúčam skôr Príbeh našej lásky- Oliverov príbeh ;)
"Ľudia hovoria, že kto nemá fifíka, nech nehrá. Ale dôležité je veriť sám v seba."( str. 11)
"Na diaľnici 93 udržiaval rýchlosť pod limitom, lebo chcel získať čo najviac času, aby sa mohol naňho pozerať. Jednoducho- pozerať sa. "(str. 32)
"Zdá sa, že láska a nenávisť kráčajú ruka v ruke. Majú k sebe tak blízko, že môžu človeka doviesť až k šialenstvu." (str. 81)
Autorove ďalšie diela: Daj láske krídla, Promarněná šance, Osudová láska (Druhé vydání). (ZDROJ)
Pekná recenzia. :) O knihe som ešte nepočula, ale ani ma neláka.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :)
OdstrániťTo nič, ja som rada aj tak, že ju mám doma spolu s ostatnými :)