Sarah Larková- Čas ohnivých kvetov

Názov: Čas ohnivých kvetov

Autor: Sarah Larková

Vydavateľstvo: IKAR

Rok vydania: 2014

Počet strán: 422

V polovici devätnásteho storočia, len krátko po zrušení nevoľníctva v biednom Mecklenbursku, sa tamojším obyvateľom naskytne príležitosť odísť na Nový Zéland. Opačný koniec sveta dáva nádej na lepší život, za pár libier si každý môže kúpiť pôdu, kam len oko dovidí. Nadšenie postupne vystriedajú obavy. Nik netuší, čo ich vo vysnívanej krajine čaká. Medzi ľuďmi kolujú všelijaké chýry o tamojších domorodcoch. Na neistú cestu za šťastím sa vydá aj rodina Idy Langeovej. Nemeckých vysťahovalcov čaká trojmesačná plavba loďou v nedôstojných podmienkach naprieč búrlivým Atlantikom. Na čosi také neboli ani zďaleka pripravení. Na loď sa vďaka vlastnej šikovnosti dostane aj mladý nádenník Karl. To všetko len kvôli Ide, dievčine, ktorá mu nie je ľahostajná. Exotická krajina nevíta prisťahovalcov s otvorenou náručou. Ľudská zloba a prírodné živly spôsobia, že Ida a Karl musia bojovať nielen o svoju lásku, ale aj o holý život. Čas ohnivých kvetov je prvá časť dvojdielneho románu Vysnívaná krajina od medzinárodne uznávanej autorky bestsellerov Sarah Larkovej.(ZDROJ)

 Celkové hodnotenie:

Túto knihu som vyhrala u Neliss na blogu a musím sa priznať, že som sa na ňu hrozne moc tešila, pretože má veľmi dobré recenzie.

Obálka je úplne nádherná...proste tá krajina, hory, moja milovaná modrá farba...♥ Som z nej vážne nadšená!

Postáv tu bolo celkom dosť a kniha nebola písaná len z pohľadu jednej postavy ale z pohľadu viacerých osôb, čo sa mi na začiatku veľmi nevidelo ale po čase som to aj ocenila.

Medzi hlavné postavy patrili: Ida Langeová, Karl Jensch, Idin otec Jacob Lange a celá kopa Nemcov, ktorí zavítali na Nový Zéland, John Nicolas Beit a jeho dcéra Jane, Ottfried Brandmann, Christopher Fenroy a Cat. Taktiež do príbehu zasiahli aj domorodí obyvatelia Nového Zélandu, a taktiež Angličania, ktorí na Novom Zélande už bývali, ale bolo ich tam celkom dosť a neovplyvnili celkový spád deja.

Začiatok knihy sa venoval osudu Idi a Karla, keď boli ešte deti a žili v Nemecku. Obaja boli najšikovnejší žiaci v triede, no čo sa týka spoločenského postavenia, tam to už tak nebolo. Karl bol nádelník a jeho rodina nemala peniaze nazvyš a ani Ida nepatrila k najbohatším ľuďom, no predsa len patrila do vyššej triedy. Toto bol hlavný dôvod, prečo Idin otec Jacob bránil v stretávaní sa Idi a Karla a už ju "sľúbil" Ottfriedovi Barndmannovi.

Po pár kapitolách dej preskočil na dievča Cat, ktorého mama pila ako dúha a pracovala v nevestinci. Cat mal čakať rovnaký osud, no po nečakanej udalosti sa aj ona dostala na Nový Zéland.

Ida mi ako postava trošku neimponovala, pretože bola na začiatku veľmi zarytá, tvrdohlavá a ochotná spraviť otcovi všetko po vôli. Verila, že Boh ju vykúpi a že nech sa jej otec rozhodne akokoľvek , pôjde s ním hocikam. Takýto prístup mala vtedy väčšina žien v Nemecku.

Karla som mala rada, kvôli jeho láske k Ide, ktorá bola silná natoľko, že aj keď nemal peňazí ani pre seba, nebál sa a aj on sa napokon dostal na loď na Nový Zéland, a spravil to práve kvôli Ide.

Ottfried je kapitola sama o sebe a je to veľmi negatívna postava, ktorá myslí hlavne na seba! Veľa pije a postupom deja začne Ide ubližovať, takže mi rozhodne neprischol k srdcu.

Christopher Fenroy sa dostane k slovu až asi v polovici knihy, kedy vstúpi do deja ako tlmočník a spriatelí sa napríklad aj s Karlom. Celkovo bol milý, len taký ..nemastný-neslaný, ľahko manipulovateľný.


Kniha sa sa čítala veľmi dobre, môžem povedať, že dej plynul veľmi plynule a nenudila som sa. Najviac sa mi  na knihe  páči námet. Nový Zéland okolo roku 1840, prví osadníci, toto je moja šálka kávy! :D A nemôžem zabudnúť na to, ako bolo v celej knihe zvýraznené postavenie žien v spoločnosti. Ida a takisto ostatné ženy, ktoré prišli z Nemecka nemali absolútne žiaden hlas pri rozhovoroch o dôležitých veciach, na ich názor sa absolútne nikto nepýtal, mali len čušať a stáť po boku manžela! Neskutočne ma to iritovalo, v akých podmienkach to vtedy ženy museli žiť...
Knihu by som nezaradila celkom medzi oddychovky, i keď sa čítala ľahko. Zaujme určite milovníkov kníh o Novom Zélande ( toto je moja už druhá kniha s touto tématikou) a taktiež toho, kto ma rád spoločenské romány z tohto obdobia. :)

Veľmi sa teším na pokračovanie s názvom "Cesta za šťastím", ktoré by malo vyjsť niekedy na jeseň tohto roku, konkrétne 1.10.2014 :)

"Nedá na sebe nič znať, dokonca aj sama pred sebou popiera, že by mohla mať city, túžby, sny, ale v podstate je so svojím osudom rovnako nespokojná ako on."(str.77)

 

"Hei koni te marama, hei koni te ra, heare mai te po"- "Zbohom svetlo, zbohom biely deň, vitaj temná smrť."(str. 199)

 

"A žien sa nikto nespýta? Ida sa takmer ozvala, no hneď si uvedomila, že by tým nič nedosiahla. Žien sa, pravdaže, nikto na nič pýtať nebude. Majú dôverovať manželom a bez reptania znášať následky ich rozhodnutí." (str. 265) 

 

Autorkine ďalšie diela: Maorčina pieseň, Volanie vtáka kivi, V zemi bieleho oblaku



 Zdroj obrázka: http://data.bux.sk/book/020/220/0202209/large-vysnivana_krajina_cas_ohnivych_kvetov.jpg