piatok, 1. augusta 2014

Quo vadis

Názov: Quo vadis

Autor: Henryk Sienkiewicz

Vydavateľstvo: Tatran

Rod vydania:1990

Počet strán: 560


Quo vadis je román poľského spisovateľa Henryka Sienkiewicza z roku 1896, za ktorý mu o 9 rokov neskôr bola udelená Nobelova cena. Dej sa odohráva v rímskom impériu za vlády cisára Nerona. Na pozadí milostného príbehu rímskeho patrícia Vinicia a kresťanky Lýgie opisuje začiatky kresťanstva, krutosti zo strany Ríma, Nerovu znudenú zvrhlosť, požiar Ríma a podobne. Významnú úlohu hrá aj Petronius, Viniciov strýko a Neronov arbiter elegantiarum alebo sudca vo veciach vkusu.(ZDROJ)








Celkové hodnotenie:

Túto knihu som si vypožičala z knižnice a úprimne, nechcela som ju zrecenzovať, pretože som si myslela ( na začiatku čítania), že za to nestojí . Avšak, keď už si nejakú knihu vypožičiam, chcem ju dočítať, takže som bola trpezlivá a nakoniec som sa rozhodla ukázať vám aj môj názor na ňu.

Obálku mám zase z knižnice, takže k nej nemám veľmi čo povedať, hádam len to, že je to ten starší typ obálky, ktorý asi mladšiu generáciu skôr neosloví, avšak mne osobne nijako nevadil.

Dielo je rozdelené do 3 častí, pričom každý diel nadväzuje na prechádzajúci a rozprávačom nie je stále rovnaký človek.Na konci sa ešte nachádzajú vysvetlivky, kde sa dá nájsť význam latinských slov.

Prvá časť bola pre mňa asi najnudnejšia, pretože obsahovala zdĺhavé opisy, ktoré boli často tak nudné, až som ich musela preskočiť! ( beda mi) a nebola som zvyknutá na takéto pomalé čítanie, takže ma to dosť otravovalo.
V tejto časti nám autor predstavuje postavy, ktorých je skôr viac ako menej , avšak medzi tie hlavné by som zaradila tieto: Petronius, Vinicius, Lýgia, Nero a Ursus a možno ešte aj Chilón. Je tu samozrejme aj množstvo augustiánov, ktorí boli vernými priateľmi Nera, taktiež rímsky ľud či apoštoli Peter a Pavol, avšak nakoľko je dielo rozsiahle , musím povedať , že najväčšia pozornosť sa venuje práve 6 hore uvedením.
Najnudnejšou a zároveň najotravnejšou postavou ( aspoň v prvej časti) bol rozhodne Chilón. Tie jeho večné ponosy, zdĺhavé reči, ktorými by ukecal asi každého hlupáka ma tak znervózňovali, že som mala chuť mu jednu vraziť! :D
Petronius bol veľký filozof, človek ktorý sa vyznal v umení a preto bol veľkým obľúbencom Nera, ktorý sa vždy opýtal aj na jeho názor.
Vinicius bol v tejto časti známy augustián a zároveň aj synovec Petronia. Bol ,rovnako ako všetci augustiáni, pozývaný na Nerove neskutočne dychberúce a veľkolepé oslavy ( alebo skôr orgie), no a samozrejme bol aj veľmi pekný, a keďže každý Rómeo potrebuje Júliu, tak aj tú si našiel v podobe slečny Lýgie.
Ursus bol taký ochranca Lýgie, ktorý by pre ňu spravil aj nemožné.
No a Nera vám asi veľmi predstavovať netreba. Bol to rímsky cisár, šialenec, ktorý si myslel , aký neskutočný je umelec, tyran, ktorý dokázal povraždiť milióny ľudí a tak podobne.

Po kvázi nudnej prvej časti som sa konečne prehupla do druhej a musím povedať , že až v tejto časti ( alebo už na konci prvej) sa začína odzrkadľovať posolstvo a význam tejto knihy. Ani len na okamih by som si na začiatku nepomyslela, že táto kniha bude čo i len trochu o kresťanstve , ale opak je pravdou. ( anotáciu som si predtým neprečítala ;) ) Tento príbeh v sebe nesie takú hĺbku kresťanstva, že by mi nestačila asi ani celá kniha na to, aby som ju opísala. Ale nechápte ma zle, aj neveriaci či vyznávači iného náboženstva hodnotili túto knihu veľmi dobre, takže sa jej rozhodne nemusíte báť. Nie je to nejaká vtieravá kresťanská kniha, ktorá vám bude hovoriť , čo máte a čo nemáte robiť. Ani náhodou.
Celú druhú a tretiu časť sa mi už príbeh a celá myšlienka strašne páčila a knihu som začala brať ako kúsok umeleckého diela, nie ako nudnú historickú knižku. ( Hoci stále tam boli dlhšie opisy, ako mám rada, no ale čo už ;) ).
Opísať alebo zhodnotiť ako silno na mňa zapôsobila táto kniha je trošku nemožné, pretože tento príbeh vo vás vyvolá toľko protichodných pocitov, natoľko sa stotožníte s neistotou, ktorá sužuje ľudí, ktorí spoznávajú Kristovo učenie cez apoštola Petra( a neskôr aj Pavla) , že máte v hlave jeden veľký zmätok. Avšak nad to všetko prevažuje úprimná vďačnosť a úcta k autorovi, ktorý priniesol také veľké a silné dielo, v ktorom sa venuje nielen láske 2 ľudí, Nerovej neskutočnej tyranii, kresťanom a mnohým iným témam, ale aj skutočnej podstate ľudí a života.

Objavte aj vy toto skvelé dielo a na záver už len jedno : Neprestávajte čítať po prvých nudných stránkach, ale zotrvajte a uvidíte, ako sa vám za to táto kniha odmení ;)

Pár ukážok z knihy:

"Láska nás robí podobnými bohom, Lýgia!" ( str. 34)
" Zem je iba naším dočasním domovom, našťastie život je len okamih, potom vstaneme z hrobu, za ktorým už nevládne Nero, ale Milosrdenstvo - a namiesto bolestí a sĺz nás čaká radosť." ( str. 41)
"Veni, vidi, fugi" - "Prišiel som, videl som, utiekol som" (str. 223)
"A postupne sa menili na 2 ubolené duše, zamilované do seba i do Krista a prichystané odletieť." (str. 453)

                                                A na čo nikdy nezabúdajme!

" Lebo láska je nežná, trpezlivá, nekoná zlo, netúži po poctách, všetko vydrží, všetkému verí, všetko očakáva a všetko prekoná." ( str. 500) :)



Autorove ďalšie známe diela: trilógia :" Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wołodyjowski", Križiaci, V púšti a v pralese, Za chlebom, Janko muzikant, Strážca majáka, Víťaz Bartek, Uhľokresby. (ZDROJ)
Zdroj obrazku

6 komentárov:

  1. Wow... tak toto je už viac premakaná recenzia (nie žeby tamtie boli zlé alebo čo) a vážne vážne vážne veľmi pekne napísaná. :) Milujem čítať tvoje recenzie. Máš v sebe umeleckého ducha. :)
    Snáď si na túto knihu nájdem cez školský rok čas, keďže teraz ju už asi nestíham prečítať pri toľkých knihách, ktoré si chcem prečítať do konca leta.
    Od toho autora máme aj knihy Ohňom a mečom a Potopa, no tie ma však veľmi nelákajú. Aj keď Potopa by celkom mohla byť dobrá. Veď uvidíme, ku ktorým knihám sa ešte dokopem počas svojho života. :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lenže to by asi bolo blbé prečítať si len druhú časť trilógie. :D
      Pokojne môžem zo svojho zoznamu škrtať. Toto (tú trilógiu) čítať nebudem.

      Odstrániť
    2. Umeleckého ducha? :D ale nie, to len mala niečo do seba tá kniha ;) Ja nejako extra nerozmýšľam nad tým, čo tam napíšem, len teraz som si pri čítaní robila v hlave také body menšie, ale keď som to písala už na pc, tak to šlo samo...;) Rada píšem eseje, to bude asi tým :D :D A ďakujem moc moc moc! :) Som rada , že sa niekomu páčia výplody mojej mysle! :)
      Hej, to by asi bolo..ale stále si ju môžeš pozrieť, či nie je v školskej alebo v mestskej knižnici :)

      Odstrániť
  2. Quo Vadis mi sestra kúpila z antikvariátu raz na Mikuláša, potom, čo som bola v divadle na totálne neskutočný muzikál. Čítala som ju vyše roka :D Dostala som sa ani nie do polovičky, asi tak tá prvá časť, čo tu spomínaš, a vôbec ma to nebavilo, ale keď som sa k tomu po roku vrátila, dočítala som to za pár dní (i keď asi najmä preto, že som fakt, fakt potrebovala čítanie a nič iné som nemala). No od tej polovice to išlo už oveľa ľahšie a aj oveľa viac ma to bavilo :) Krásna kniha s krásnym posolstvom a neuveriteľným spracovaním na doskách, ktoré znamenajú svet :) Plus ani film neni zlý :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hejže :) Človek by sa aj zľakol tých všetkých mien a tak, ale keď sa zorientuje, nie je to až také zlé :) A mne sa veľmi páčili aj myšlienky :)
      Musím si kuknúť dakedy! :)

      Odstrániť