Názov: Jednou ano, dvakrát ne
Autor: Cylin Busby
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2014
Počet strán: 247
Blogeri a blogerky, ktorých pravidelne sledujem, sú väčšinou skvelí ľudia. Minimálne v tomto našom virtuálnom svete som obklopená pozitívnymi ohlasmi a povzbudivými slovami, ktoré mi zakaždým dokážu zlepšiť deň. A takýto deň nastal aj pred pár týždňami, keď som sa dozvedela, že Mony odtrhla veľkú časť svojho času a venovala ju myšlienke na mňa, za čo som jej prenesmierne vďačná ♥♥♥ Venovala mi balíček, kde bola okrem krásnych maličkostí aj táto kniha, ktorá sa jej páčila a verila, že si u mňa tiež nájde svoje miestečko ;)
Obálka : s hodnotením obálky by som už mala prestať ale táto je fakt super, pretože vystihuje príbeh a tie šaty sú ♥♥♥
Autorkin štýl: priznám sa vám, že som doposiaľ s autorkou nemala žiadnu skúsenosť, preto som vôbec nevedela do čoho idem. Jej štýl môžem popísať ako ... svieži, ľahko a dobre sa čítajúci, bez hluchých miest. Atmosféra príbehu mi prišla niekedy až moc skľučujúca a túžila som po väčšom množstve miest, pri ktorých by som sa zastavila dlhšie a zamyslela sa. Aj tak ich tam však pár bolo a veľmi som sa z nich tešila. Postavy mali zmysel pre humor a bolo tu aj nejaké tajomstvo, ktoré príbeh pekne ozvláštňovalo.
Môj názor?
Momentálne som bola a ešte asi na chvíľku ostanem v období, kedy mám opäť veľkú chuť a, dokonca, aj čas do čítania, takže sa mi pošťastilo nestráviť čítaním tejto knihy dlhú dobu, a tým pádom aj zabudnúť na svoje dojmy.Musím sa priznať, že mi trvalo, dokým som sa úplne oddala čítaniu. Prvé kapitoly boli mierne nejasné, ešte som sa len zoznamovala s príbehom. Celkom som sa bála, ako to bude fungovať, keď to mal byť chalan v nemocnici a komunikoval prostredníctvom žmurkania .... ale nakoniec sa mi to zapáčilo, lebo to malo svoje čaro.
West musel prijať svoj údel. Jeho zúfalstvo však nevyzeralo ako najväčšia katastrofa na svete. Prvé dni po prebudení bol dezorientovaný, no zakaždým veľmi rýchlo upadol do spánku a nemal tak čas na veľké konšpiračné teórie. Keď však na scénu vstúpila Olívia, jeho nemocničná susedka, jeho nálada sa zmenila. Nielenže ho oboznamovala s chodom nemocnice a prehlásila, že je teraz jej jediným kamarátom, no on mal vďaka nej prístup k informáciám, ku ktorým sa bez možnosti hovoriť a pohnúť inak nemohol dostať.
Westova nálada a jeho myšlienky boli primerané. Neviem, ako inak by som to opísala. Páčilo sa mi, že sa príliš neľutoval, že v podstate vedel na čom je a za čím si stojí. Jeho priatelia ho chodili navštevovať, čo bolo plus, no on sa stále viac pripútaval k Olívií. Bola pre neho niečo nové, iné a čo je asi najdôležitejšie, brala ho tak, ako ho videla teraz. Neporovnávala ho s Westom, ktorý existoval pred nehodou a v hĺbke duše si neželala, aby sa ním opäť stal.
Olíviin príbeh bol rovnako skľučujúci ako ten Westov a asi ma trošku mrzelo, že som nemala možnosť nahliadnuť do príbehu aj z jej pohľadu. Pretože Olívia bola život, bola slnko a búrka zároveň, vedela sa uraziť, vedela byť aj trochu povrchná, no bola energická a priama. Páčila sa mi.Po rozhodnutí, ktoré ovplyvní celý nasledujúci priebeh knihy som bola trošičku sklamaná. Predsa len, chcela som, aby sa West vyliečil, no akosi som dúfala, že si zvolí iný priebeh liečby, kvôli sebe aj iným. Ako však príbeh napredoval a ja som mala možnosť zazrieť, ako to vlastne v skutočnosti celé bolo, ostala som mierne napätá a plná otázok. Čo však beriem ako veľké plus je Westova nálada a jeho prežívanie takejto reality. Zase to nebral na ľahkú váhu, prežíval to celý srdcom, no žiadne srdcervúce prehnané výlevy tu neboli. Fandila som mu, verila som, že jeho odhodlanosť ho zavedie tým správnym smerom a on sa s tou zapeklitou situáciou vyrovná.
Koniec som nečakala, aj keď som možno mohla. Neviem vám povedať, či sa mi páčil, pretože som schopná vám poskytnúť viacero prijateľnejších verzií. Ale mám taký pocit, že by v konečnom dôsledku neboli vydarené. Lebo tento zvláštny príbeh asi mal mať zvláštny koniec. Príbeh si to vyžadoval a potreboval ho. Ostala som z neho v pokojnej až stiesnenej nálade.
Jednou ano, dvakrat ne je veľmi unikátna kniha. Priblíži vám život chlapca, ktorý nedokáže komunikovať, no vníma okolo seba všetko. Ukáže vám dospelosť, šťastné, vtipné aj smutné okamihy. Rozčerí vám vaše myšlienky, donúti vás aspoň na chvíľku zastaviť a popremýšľať. Možno dá niektorým nádej, že existuje niečo viac ako len tento svet. Všetkým však ukáže, že strata vás naučí niečomu, čo z vás urobí silnejších ľudí a privedie vás k inému smeru v živote.
Mony, ešte raz vďaka za tento darček, veľmi ma potešil ♥
" - Víš, co se mi na tobě líbí? - zeptá se a zadíva se z okna. - Nemusíme si ani povídat a stejně vím, na co myslíš. Nemusíš říct ani slovo. - Zadíva se na mě, její tmavé oči se na okamžik vpíjejí do těch mých - dost dlouho na to, aby se mi rozbušilo srdce. - Třeba vím, na co myslíš právě teď. - Usměje se a sklopí oči. -A právě to, že to nemusíš říkat nahlas, zanmená, že to je ryzí pravda. Vím, že to tak opravdu cítíš. - " ( str. 66)
Zdroj obrázkov : https://cdn.3mw.cz/images/thumbs/db/570x460x0_dbfd24d9de7eacd24e1635dcf30f9a49.jpg
https://whispersatmoonlight.files.wordpress.com/2012/11/a-sad-darkness-black-31000.jpg
https://whispersatmoonlight.files.wordpress.com/2012/11/abstract-blue-backgrounds-41.jpg
Júj, tak ty si predsa len napísala recenziu aj pri všetkých tých školských povinnostiach♥^.^♥ Ach, tak veľmi sa teším, že si ťa kniha získala a páčila sa ti. Olíviu som zbožňovala, ale nie len ju. Našla sa aj sestra Norrisová, či Westova mama, samotný West a...ešte mnoho iných postáv. Mne sa tá kniha vážne veľmi páčila a to YA už ani veľmi nečítam a nemám k nemu veľký vzťah. No táto bola iná a ten koniec...hmm, sama som vedela, že to príde no do poslednej stránky som dúfala v opak. Ale mal niečo do seba, niečo hlbšie...
OdpovedaťOdstrániťPrekrásne si to napísala a vážne nie je zač. Mňa naozaj neskutočne teší, že som ti touto knihou mohla spraviť radosť a hlavne, že sa ti vážne páčila ^.^ Maj sa krásne ;)
:)) Nejaký čas som si predsa len našla :))
OdstrániťAj ostatné postavy boli skvelé, ale West a Olívia boli topka pre mňa ! ♥
Ďakujem za pochvalu, nechcela som ťa sklamať a fakt sa teším, že si sa mi tak krásne trafila do vkusu a ja som mohla písať len samé úprimne-pozitívne slová :))) ♥
Knihy tohto žánru síce nečítam veľmi často, no raz za uhorský rok im predsa len venujem chvíľku svojho času a rozhodnem sa začítať do príbehu tej, ktorá ma zaujala najviac. Nuž a na túto si ma práve jednoznačne namotala!:) Anotácia samotná znie veľmi pútavo, no Tvoja recenzia a krásne slová ma iba utvrdili v tom, že si j raz budem musieť prečítať. Najviac ma však asi utvrdil ten koniec. Romantické knihy s predvídateľným príbehom ma síce taktiež vedia upútať, no koniec ktorý čitateľ nečaká je pre mňa hotová rajská hudba!:) No uvidíme. Zatiaľ ďakujem Tebe za úžasnú recenziu a skvelý tip a Mony za to, že je taký poklad a že na nás stále myslí.♥
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, ďakujem ♥
OdstrániťVerím, že po nej raz siahneš a urobíš si dojem sama ;) :)
Čo by sme bez tej Mony robili, že? :) ♥♥♥