Prvý semester na vysokej! :)

Krásny sviatočný Štedrý večer vám všetkým prajem! :)

V túto jedinečnú chvíľu, keď sme už po štedrovečernej večery, darčeky sú rozbalené, Na vlásku aj Ľadové kráľovstvo je už za nami a väčšina z nás je už príjemne unavená som sa rozhodla konečne napísať článok o tom, kam som na pár mesiacov zmizla. Nemyslite si, že som cestovala po svete a spoznávala nové kultúry ( kiežby! :D). Dôvodom, prečo som odsunula blog ( a v podstate aj väčšinu koníčkov) na druhú koľaj, je práve prvý semester na vysokej škole. To zvykanie si a spoznávanie každého vysokoškolského zákutia mi zobralo všetku energiu a aj keď som sa snažila sústrediť na veci, ktoré som milovala, vôbec mi to nevychádzalo.
Keď už je však semester za mnou ( a aj polovica skúšok) chcela by som si posledné mesiace utriediť a priblížiť vám môj vysokoškolský život. Určite to nebude bohvieako zaujímavé, predsa len, neštudujem v zahraničí, ale vy ste moji čitatelia, ľudia, ktorí mi spríjemňovali život pekných pár rokov a chcem , aby ste pri mne zostávali takouto formou aj naďalej, preto sa s vami delím o svoje zážitky, pocity a názory.



Očakávala som, že prvý semester bude ťažký, veď každý začiatok je taký. V istých smeroch bol oveľa ťažší, ako som čakala, inokedy to naopak bolo ďaleko od mojich katastrofálnych predstáv. Začneme najprv s internátnym životom. Keď si odmyslíte pár občasných návštevníkov v podobe mravcov, časté návštevy, spoločné sprchy a neustály hluk v pozadí, tak to nie je až také zlé :D Prvotné dojmy boli zlé, ale časom sme si zvykli. Spolubývajúce mám síce tri ale nemôžem sa sťažovať, lebo sme si celkom pekne sadli. Najviac som sa obávala zaspávania, lebo patrím k tým ľuďom, ktorí musia mať ticho predtým, ako idú spať. Prvé noci boli ťažké, no ako čas plynul, uvedomila som si, že o pol 12 mi je srdečne jedno, či dole pod nami spievali "A okolo valala", pretože som bola tak unavená, že som ich ledva vnímala. Najväčšie pozitívum takéhoto internátu je pre mňa sloboda. Môžem si v podstate robiť čo chcem, ako chcem, kedy chcem, nikto nado mnou nestojí a nekontroluje ma a dosť sa učím samostatnosti, veď si len zoberte, že ja som si v minulosti maximálne dokázala uvariť čaj a teraz zvládnem aj zemiaky či cestoviny :D čo teda nie je žiadna sláva, ale u mňa to je pokrok! Učenie je komplikované, no pri prísnejšom režime a 4 dievčatách, ktoré radi kecajú,  sa aj to dá zvládnuť ;) :D

Keď som nastupovala na výšku odvšadiaľ som počúvala, že výška je ľahká, že diplom dostane každý, že sa budem učiť len cez skúškové... keď máte v hlave takéto predstavy, môže sa stať, že dopadnete pod tvrdou realitou kruto na zem. Učiť sa len cez skúškové? Ani náhodou. Na polovicu predmetov som sa musela pripravovať, dokonca som si opäť robila domáce úlohy, a zažila aj moment, kedy učiteľ človeka vyhodil preto, že nemal urobenú domácu úlohu. Myslím si, že moje predstavy boli takýmto princípom veľmi skoro podupané, a tak som sa musela zmieriť so siahodlhým písaním poznámok a prípravami na hodinu.

Samozrejme to môže súvisieť aj s tým, že študujem angličtinu v kombinácií s filozofiou, kde sa vyžaduje neustály rozhovor či prúd myšlienok, preto sú tie poznámky dôležité, inak by ste na seminári boli úplne vedľa. Celkovo môžem povedať, že aj keď som sa tej filozofie smrteľne bála, oceňujem to, čo sa pri nej učím, aj keď tu sú predmety, ktoré sú časovo veľmi náročné a vyžadujú si nie hodinovú ale pár dňovú prípravu, čo znie dosť strašidelne a spočiatku to bol poriadny zabijak, no zvykla som si. Filozofia nie je o učení filozofie, je to veda pri ktorej sa učíte myslieť, čo je možno ešte náročnejšie ako sa učiť naspamäť nejaké tie vedecké postupy. V prípade filozofie sa učíte argumentovať, kriticky myslieť, hovoriť vaše názory ... toto je len pár z jej cieľov.

Poďme k ľuďom, čo je moja obľúbená téma. Spoznávanie nových ľudí sa v posledných asi tak 2 rokoch stalo mojou najobľúbenejšou činnosťou. Dokážem stráviť niekoľko hodín rozhovorom alebo len počúvaním druhej strany a vo väčšine prípadov odchádzam pozitívne naladená.
Na vysokej stretnete všelijakých ľudí. Najťažšie bolo pre mňa udržať si balans, pretože som sa snažila venovať aj škole aj svojmu spoločenskému životu, čo bolo niekedy dosť stresujúce. Ak to však mám akosi zovšeobecniť, myslím si, že sa mi to podarilo. A späť k tým ľuďom... stretla som ich dosť a každý z nich bol pre mňa v istom zmysle lekciou. Najdôležitejšie, čo som sa pri každodennej komunikácií naučila, je zostať sama sebou. AJ vtedy, ak vás tak úplne nechápu. A nebáť sa ozvať, toto platí najmä na seminári, kde som väčšinou ticho, aby som nevytreskla nejakú blbosť. Ľudia sú všelijakí, a aj keď má každý z nás iný názor, za pomoci rešpektu si vieme udržať niť rozhovoru. A ak nie, tak nie. Spoznala som kopu ľudí, s ktorými som zažila pekné či menej pekné chvíle, ale som za každú jednu z nich vďačná, lebo cítim, že každou novou známosťou sa zlepšuje nielen moja komunikácia ale pribúda mi aj odvaha robiť nepremyslené činy, či sa len tak schuti zasmiať uprostred davu bez toho, aby som sa cítila trápne.

Vysoká škola je jeden veľký kolotoč názorov, ľudí, podujatí, možností... a je skutočne len na nás čomu dovolíme, aby sa nám dostalo pod kožu. Posunie vás však dopredu. Cítim, ako som "zmužnela" , resp. už si názory iných až tak nepripúšťam k srdcu. Beriem ich na vedomie, konštruktívna kritika je veľmi nápomocná, no nedovolím zlyhaniu, aby ma dostalo na kolená. Žeby sa zo mňa stávala menšia citlivka? Ktovie, možno.
Čo mi však naozaj chýbalo, bolo čítanie. Musela som sa venovať odbornej literatúre a knihu podľa vlastného želania som nemala v rukách aj 2 mesiace. Kvôli škole som sa kvôli tomu nemohla dostať do nejakej depky, na to nebol čas, no kdesi vzadu v mysli som stále mala túžbu ponoriť sa do sveta príbehov a uniknúť z reality.

Našla som si však čas na pár koncertov, ktoré by som vám rada predstavila v budúcom článku, pretože mali pre mňa veľký význam. A stihla som byť v kine aj na troch filmoch, čo je tiež menší zázrak.


Takže ako mám zhrnúť prvý semester? Bola to makačka, ale posunula ma ďalej a dala mi nový pohľad na svet okolo mňa, takže to rozhodne stálo za to. A čo je najdôležitejšie v tento sviatočný čas, zistila som, že ľudia , ktorí za to stoja, tu budú pre vás, aj keď sa pár mesiacov nevidíte. Nezáleží na tom, že spolu nie ste každý deň, naozaj platí, že s ľuďmi, ktorí sú vášmu srdcu blízki, vás nerozdelí ani diaľka ani čas. Lebo keď sa nakoniec stretnete, pochopíte ( po počiatočných rozpakoch), že tá spokojnosť, radosť z toho druhého, je stále tam, nevyhasla, opäť sa derie na povrch. A v dnešnom svete, kde je toľko nenávisti, je toto niečo vzácne, niečo, čo si treba udržať ;)




Šťastné a veselé vianočné sviatky v kruhu vašich milovaných Vám všetkým praje Vaša Andy♥


Zdroje obrázkov : http://cdn.history.com/sites/2/2015/04/hith-father-christmas-lights-iStock_000029514386Large.jpg
                              http://www.theprospect.net/wp-content/uploads/2015/10/Studying1.jpg
                              http://widephotofullscreentheme.com/wp-content/uploads/2015/11/merry-christmas-lights-zr3tddll.jpg