Will Grayson, Will Grayson

Názov: Will Grayson, Will Grayson

Autor: John Green & David Levithan

Vydavateľstvo: iKAR ( edícia YOLi)

Rok vydania: 2016

Počet strán: 287

 
Dve základné pravidlá: 1. Na všetko zvysoka kašli, 2. Drž hubu!
V jeden studený večer sa na najnepravdepodobnejšom mieste v Chicagu stretnú dvaja neznámi chlapci s rovnakým menom. Od tej chvíle sa ich životy prepletajú. Hoci žijú na rozličných predmestiach jedného mesta, akoby žili na rozličných planétach. Keď ich osud zaveje na prekvapujúcu križovatku, životy Willov Graysonov sa uberú nečakaným smerom. S pomocou nových aj starých priateľov vrátane obrovského Drobca Coopera, futbalového útočníka a nevšedne nadaného autora muzikálu, Will a Will začnú smerovať k romantickému rozuzleniu, ktoré vyvrcholí najúžasnejším stredoškolským muzikálom v dejinách. Román je rozprávaný z dvoch perspektív. Na americkú strednú školu a život v nej čitateľ pozerá očami heterosexuálneho Willa Graysona 1, ktorý verí, že najdôležitejšie v živote je držať hubu a krok. V párnych kapitolách zase vidíme tie isté miesta a situácie očami depresívneho homosexuála Willa Graysona 2. Autor bestsellerov John Green (Na vine sú hviezdy, Papierové mestá) spojil svoje majstrovstvo v zaujímavej kolaborácii s Davidom Levithanom. Spolu napísali vôbec prvý román s tematikou LGBT, ktorý sa dostal na rebríček najpredávanejších kníh podľa prestížneho denníka NY Times. Green je autorom nepárnych kapitol, Levithan párnych. (ZDROJ)




Johna Greena pozná asi každý a niektorí z vás vedia aj to, že patrí medzi mojich obľúbených autorov, teda som rozhodne v tej skupine, ktorá ho má rada. Chcem mať teda prečítané všetky jeho knihy a vždy, keď sa mi naskytne príležitosť, neváham a vezmem si ju, čo sa stalo aj v tomto prípade.


Obálka: YOLi má pri 99 % parádne obálky, takže aj táto je úplne skvelá!

Autorov štýl ( John Green) : Green písal nepárne kapitoly. Vyznačovali sa tým, v čom je on sám taký dobrý : zvláda podať opis vonkajšieho aj vnútorného sveta v tej správnej miere. Oproti Levithanovi sa jeho  kapitoly môžu zdať skôr nudnejšie, lebo nie sú až také dynamické, no veľmi dobre sa čítajú.
(David Levithan) : S týmto autorom som ešte tú česť nemala a veľmi ma prekvapil svojím štýlom, keďže vôbec nepoužíval veľké písmená. Nikde. Áno, znie to možno divne a dalo by sa predpokladať, že to čitateľa bude trošičku vyrušovať, no môžem povedať s rukou na srdci, že ma tento štýl vôbec nevyrušoval, práve naopak, brala som to ako príjemné osvieženie. Levithan využíval oproti Greenovi menej opisov a viac jednoduchých viet. Dialógy boli väčšinou strohé, do popredia sa tak dostal skôr vnútorný svet danej postavy.
Obaja autori síce písali o dvoch postavách, no veľmi pekne sa dopĺňali, takže čitateľ mal pocit, že knihu napísal jeden autor.

Will Grayson číslo jeden je stredoškolák, ktorý má za najlepšieho kamoša gaya s menom Drobec, čo je ale paradox, keďže jeho rozmery sú skutočne obrovské. Do ich partie patrí ešte aj dievča menom Jane, ktorá sa začne nášmu Willovi číslo jeden páčiť, resp. sám sa nevie rozhodnúť, či to je alebo nie je pravda, typický teenager, ktorý nevie, čo chce.
Will Grayson číslo dva je taktiež stredoškolák, no oproti prvému Willovi to má v živote ťažšie. Je gay , no nikto to nevie, hádam len jeho virtuálny priateľ Isaac, na ktorého sa už aj poriadne naviazal a dohodnú sa, že sa aj stretnú. Will je nadšený, no aj parádne nervózny. Trpí depresiami, nemá skoro žiadnych kamarátov, ak nerátame Mauru, dievča, ktoré si asi myslí, že s ňou Will chodí, no on jej akosi nedokáže povedať, že je gay.

Obaja Willovia majú vlastný život, ktorý sa v jednom okamihu pretne, a to práve vďaka zhodnosti ich mien.



Môj názor?

Keď už začal ten september, povedala som si, že John Green by nemala byť zlá voľba a po viacerých pozitívnych ohlasoch, som sa na Willa Graysona naozaj tešila, aj keď som sa trochu obávala , ako to celé bude fungovať, ak na diele pracovali dvaja autori.

Greenove teenagerské témy sú už asi každému známe : vždy je hlavnou postavou osoba, ktorá vnútorne trpí a rieši nejaké tie problémy a takou bol aj Will Grayson číslo jeden. Tieto kapitoly boli písané klasickým greenovským štýlom, ktorý mňa osobne veľmi baví. Willov kamoš Drobec bol teda riadne číslo, ale veľmi sa mi na ňom páčil fakt, že aj keď navonok pôsobil ako človek, ktorého nedokáže nič rozhádzať, vo vnútri riešil problémy, ako každý iný, možno aj väčšie. Veď to bol obor, ktorý bol k tomu všetkému gay, ľudia si z neho uťahovali na každom rohu a on stále sršal optimizmom ( ktorý občas pripomínal naspeedovanú veveričku ;) :D ). Pre mňa bol jedným z najlepších charakterov vôbec, aj keď to jeho množstvo frajerov ide človeku na mozog!

A čo Will Grayson číslo dva, teda ten, ktorý vznikol pod taktovkou Davida Levithana? Ako som už spomínala na začiatku, tieto kapitoly boli písané bez veľkých písmen, čo ma dosť prekvapilo, no aj Levithanov štýl sa mi po chvíli zapáčil, keďže sa čítal naozaj ľahko a zameriaval sa skôr na vnútorné myšlienky ( občas trošičku depresívne) . Tento Will Grayson bol podľa mňa na tom, čo sa týka svojho vnútorného sveta, horšie a to o dosť. Bol to gay, ktorý nemal doslova žiadnych kamarátov, až na Mauru, dievča, ktoré si myslelo, resp. predstieralo, že tí dvaja spolu chodia alebo čo... áno, znie to šialene, ale Will jej to vlastne nikdy nevyhovoril. Keď si potom začal písať s Isaacom, potešila som sa, lebo Isaac vyzeral byť úplne v pohode, no to, ako sa to nakoniec vyvinulo prekvapilo nielen Willa.


Bála som sa, ako sa to celé bude vyvíjať, keď sa naši menovci stretnú, či to bude mať stále nejaký zmysel, no ich životy sa prekrížili tak, až som ostala veľmi prekvapená, ako im to všetko sadlo a nemala som pocit, že to je nútené. Veľmi pekne sa dopĺňali, a aj keď boli obaja iní ( už len čo sa týka sexuálnej orientácie) mali si čo povedať a postupne ich spájalo viac ako len meno.

Najprv som si myslela, že mám radšej druhého Willa, číslo dva, ale po istej kapitole som zistila, že hoci Will Grayson číslo jeden vyzerá byť v pohode, nie je to tak, lebo chlapec , o ktorom si myslel , že je jeho najlepší kamoš, sa tak upriami na ostatných potencionálnych frajerov, až sa zdá, akoby Willa od seba odstrkoval, čo Will nenesie práve najľahšie. A toto bol moment, kedy som sa zblížila aj s ním a dúfala som, že sa to zlepší.

Opäť tu bolo neúrekom filozofických myšlienok či rozhovorov, ktoré potešili moju dušu ( :) ) a boli podávané v tej správnej miere. Páčilo sa mi, že som sa mohla dozvedieť v každej ďalšej kapitole niečo nové o oboch Willoch, nikdy som sa nenudila. To, že je kniha písaná dvomi autormi som si uvedomila asi až v polovici knihy, a to aj preto, lebo som sa náhodou pozrela na prednú stranu. Greenovi a Levithanovi to spolu pekne ladilo aj keď každý mal svoj vlastný štýl.

S myšlienkou knihy som bola nadmieru spokojná a ten trošičku prekvapivý veľkolepý koniec ma málinko sklamal, lebo som čakala niečo viac. Takto normálne chcem vedieť, ako by sa celý príbeh vyvíjal ďalej a čo by sa zmenilo v životoch všetkých postáv.

Will Grayson, Will Grayson je skvelý príbeh o tom, že byť iný neznamená byť menej-dôležitý. Je to zároveň dielo plné klasických problémov pubertiakov, no na druhej strane, viacerí sme si touto fázou prešli, takže sa im nemáme právo vysmievať. A je treba podotknúť, že hoci taký Green nemá už sedemnásť, vie sa veľmi dobre vcítiť do pocitov pubertiaka, vďaka čomu ho veľmi obdivujem.

" mám pocit, akoby môj život bol celkom roztrúsený. akoby to boli útržky papiera a niekto zapol ventilátor. ale keď sa s tebou rozprávam, zdá sa mi, akoby niekto na chvíľu ten ventilátor vypol. akoby všetko malo zmysel. pri tebe sa necítim vôbec roztrúsený a to si fakt cením." (str. 37)

" Viete, ako ľudia radi hovoria, že vaši rodičia majú vždy pravdu? - Drž sa rady rodičov, oni vedia, čo je pre teba dobré.- A viete, že nikto nikdy nepočúva rady rodičov, pretože aj keby to bola pravda, je to na porazenie a tá blahosklonnosť vás tak štve, že by ste najradšej začali užívať pervitín a mali nechránený sex s osemdesiatimi siedmimi tisícmi anonymných partneriek. Ale ja som počúval svojich rodičov. Oni vedia, čo je pre mňa dobré. V skutočnosti by som počúval hocikoho. Takmer každý vie o živote viac ako ja." ( str. 73)

" - Keď s niekým chodíš, držíš sa pritom istých míľnikov : bozkávate sa, máte vážny rozhovor, vyslovíš tie dve čarovné slová, sedíte na hojdačke a rozídete sa. Dá sa to dokonca graficky znázorniť. A celý ten čas si kladieš otázky : Dokážem to? Ak to poviem, povie to aj on mne? Ale v priateľstve je to iné. Vzťah je čosi, čo si sám zvolíš. Ale priateľstvo je to, čo si.-" ( str. 240)

Zdroj obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/202/l202541.jpg
                      http://img12.deviantart.net/4bb9/i/2012/363/b/1/will_grayson_will_grayson_by_harpymarx-d5pkx4o.jpg
                      http://i.gr-assets.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/hostedimages/1382456987i/5899558._SX540_.jpg
                      http://66.media.tumblr.com/196b5e9f27e629250f00038011f27e74/tumblr_n14v62sWHY1snexhzo1_1280.png