pondelok, 4. januára 2016

Klub bitkárov

Názov: Klub bitkárov

Autor: Chuck Palahniuk

Vydavateľstvo: iKAR

Rok vydania: 2011

Počet strán: 223

Bezmenným rozprávačom kultového románu Klub bitkárov je mladý muž, ktorý má ubíjajúcu prácu a trpí nespavosťou. Úľavu hľadá na stretnutiach podporných skupín pre pacientov postihnutých ťažkými chorobami, kde predstiera, že je jedným z nich. Všetko sa však dramaticky zmení, keď na stretnutia začne chodiť Marla, mladá žena, ktorá tiež predstiera choroby. Na scénu zakrátko prichádza záhadný a charizmatický Tyler Durden. Rozprávač a Tyler Durden založia tajnú organizáciu, klub bitkárov, ktorý sa riadi pevnými pravidlami. V suteréne barov sa po večeroch schádzajú muži, vyzývajú sa navzájom na súboj a bijú sa, „dokedy je to nutné“. Tyler sa chystá zraziť na kolená civilizáciu so svojou armádou tých, čo sa vzbúrili proti sivej každodennej existencii. Rozprávač je jediný, kto s ním môže bojovať. Ale aké má šance? Rozvíja sa podivný trojuholník lásky a nenávisti. A temná hra, ktorá možno nie je hrou... (ZDROJ)


Celkové hodnotenie:
Opäť som raz siahla na klasiku alebo, inak povedané, som siahla po v poradí druhej kráske z knižnice. Klub bitkárov je asi kultová kniha, ktorej filmové spracovanie videlo už množstvo ľudí . Okrem mňa. Skúsila som teda zistiť, čo je na tom príbehu také zaujímavé.

Obálka: opäť jedna z tých, čo pekne vystihujú príbeh, takže za mňa palec hore.

Autorov štýl: je veľmi psychologický. Dáva nám priestor, v ktorom môžeme nahliadnuť do mysle hlavnej postavy , ktorá je veľmi výnimočná. Nebojí sa využívať jednoduché vety, ktoré občas vedia čitateľa šokovať. Zápletka je zaujímavá, bez výrazných hluchých miest. Slovník je taktiež veľmi príkladný vzhľadom k motívu príbehu. Postavy sa nám odhaľujú postupne, autor sa s nami hrá a ich charaktery nám pomaličky odhaľuje. Napätie a neustála akcia sa nesie v podstate celým príbehom, čo čitateľovi veľmi pomáha a tým pádom sa pri knihe ani nenudí. Dialógy sa s opisom pekne striedajú, nie je ich tam veľa ani málo a kapitoly sú krátke, čítajú sa veľmi rýchlo.

V príbehu zohrávajú rolu 3 hlavné postavy. Rozprávač čitateľom však svoje meno neprezradí. Dozvedáme sa, že žije len tak, aby  sa nepovedalo. Trpí ťažkou nespavosťou a chodí do rôznych podporných skupín pre ťažko chorých ľudí, aj keď sám netrpí ani jednou touto ťažkou chorobou. Po čase spozoruje, že jedna mladá žena, Marla, taktiež chodí do viacerých skupín a príde na to, že nie je sám , čo klame. Aby toho nebolo málo, do rozprávačovho života vstúpi Tyler. Spoznajú sa v bare a Tyler ho požiada o láskavosť : chce, aby mu vrazil najsilnejšie ako len vie. Takto vznikne prvý klub bitkárov. Z Tylera a rozprávača sa stávajú parťáci, až dokým aj Tyler nestretne Marlu a nestane sa z neho jeho partnerka, i keď dosť nezvyčajná, keďže nikdy nie sú spolu naraz v jednej miestnosti. Čoraz viac mužov sa pridáva do klubu bitkárov. Postupne vznikajú ďalšie a rozprávač už aj v práci narazí na chlapov s rozbitými nosmi. Tyler však zakladá čoraz viac klubov s cieľom vzbúriť sa proti každodennej existencii. Jediný, kto ho môže zastaviť je samotný rozprávač.

Nakoľko sa podarí rozprávačovi ovplyvniť a zastaviť Tylera? Akú hru to s ním jeho spoločník hrá?

Môj názor?
Nikdy by ma nenapadlo, že budem čítať knihu, v ktorej pôjde o bitku. Pár ľudí vie, že neznášam box. Asi som ho doteraz nepochopila, lebo ubližovanie s cieľom nakopať tomu druhému najviac ako sa len dá proste neakceptujem. O to väčšie prekvapenie bolo pre mňa zistenie, že kniha " o bitke" vlastne nemusí byť až tak o bitke.

Začiatok ma nadchol, čo sa nestáva často, ale ja jednoduché vety milujem a hneď na prvej strane ich bolo neúrekom. Parádne posúvajú dej dopredu a zvýraznia danú myšlienku, takže rozprávač ma zaujal hneď ako prišiel na scénu. Celé to jeho zmýšľanie a chápanie súvislostí ma fakt zaujímalo. Autor ma vedel parádne napínať , keďže vždy skončil svoje rozprávanie presne vo chvíli, keď som mu začínala rozumieť a preskočil k ďalšiemu momentu.

Ako postava ma rozprávač bavil. Nemyslím tým, že by bol extra vtipný, bol skôr pravý opak, ale dokázal si udržať moju pozornosť. Jeho nevšímavosť, ktorá prechádzala až do apatie ma fascinovala. Desila som sa toho, čo ešte navystrája, kam ho až Tyler donúti zájsť. Nemožno povedať, že by mal nejako extra silnú vôľu a klub bitkárov v ňom neprebúdzal tú nežnejšiu stránku.

Od knihy som čakala viac bitiek. Ako, keď som videla obálku a počula ohlasy na film, myslela som si, že tých bitiek tam bude neúrekom, ale vôbec to tak nebolo, čo ma prekvapivo trošku aj sklamalo. Tuším sa tam bitka detailne opisovala len raz či dvakrát, inak sme o klube vedeli len z pozadia. Autor sa zameriaval na jeho členov, najmä na rozprávača a Tylera a na to, čo robili mimo klubu.

Tyler je netypický bad boy. Snaží sa vytvoriť skupinu ľudí, ktorá ma spôsobiť istú revolúciu, prevrat, možno zmeniť svet. Jeho myšlienky sú veľké, no niekedy to jeho odhodlanie pripomína skôr psychózu a môže človeku nahnať strach. Má rád ženy, no po tom, čo sa s nimi vyspí, s nimi nedokáže byť v jednej miestnosti. Nijako extra sa mi do srdca teda nezapísal, i keď práve on do príbehu vnášal tú správnu dávku tajomna a napätia.

Marle sa veľký priestor nedostane. Vidíme ju len z rozprávačovho pohľadu, ktorý ju má rád, ale veľké emócie istotne nečakajte. ( i keď tá scéna s mliekom ma pobavila :D).

Pri konci , keď sa celý úmysel klubu bitkárov začal čoraz viac komplikovať a všetko sa akosi začalo zamotávať, som mala v hlave viac otázok ako odpovedí. S každou novou kapitolou som si hovorila, ako musí byť ten rozprávač mimo a čo to dopekla robí? Nemôžem povedať, že to bol typický otvorený koniec, ale asi sa dá vyložiť rôzne. Myšlienka tam bola, v podstate bola nezvyčajná a páčila sa mi. Svetový konzum, spoločnosť, ktorá nás núti robiť veci, ktoré nepotrebujeme či nechceme...  Autor sa so mnou hral a musím povedať, že kládol veľký dôraz na psychiku. Veľmi sa ňou zaoberal a nútil ma rozmýšľať či domýšľať si niektoré veci.

A opäť sa mi veľmi páčil doslov autora, v ktorom zaujímavým spôsobom vysvetlil, ako knihu napísal a aký dopad mala na jeho život.

Klub bitkárov ma prekvapil. Nebolo tam priveľa bitiek ani primálo myšlienok. Som celkom zvedavá na film, v ktorom by sa to dalo pekne rozvinúť, či už samotné bitky alebo aj postavy ( keďže v ňom hrá Bradddd ♥). Bolo to zaujímavé a pohodové čítanie s reálno-nezvyčajným pohľadom na život,  takže, ak by vás zaujala anotácia a máte chuť na ľahko psychologický príbeh skúste Klub bitkárov. Ak vás neohúri kniha, ešte stále môžete skúsiť šťastie pri filme ;)


"- Musíš pochopiť, - hovorí Tyler, - že mydlo sa prvý raz vyrobilo z hrdinov.- Pomysli na zvieratá používané pri testovaní produktov.
Pomysli na opice vystrelené do vesmíru.
-Bez ich smrti, ich bolesti, ich obety, - hovorí Tyler, - by sme nemali nič-." (str. 78) 

 

"Podporné skupiny som tak miloval, lebo keď si ľudia mysleli, že umierate, venovali vám plnú pozornosť.
Ak to bolo možno posledný raz, čo vás vidia, videli vás naozaj. Všetko ostatné o ich šekovej knižke, pesničke v rádiu a nemožných vlasoch šlo bokom.
Venovali vám plnú pozornosť.
Ľudia počúvali a nečakali len na to, kedy sa dostanú k slovu.
A keď prehovorili, nerozprávali vám príbeh. Keď ste sa zhovárali, niečo ste budovali a potom ste obaja boli iní ako predtým." (str. 110)



Zdroje obrázkov: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/114/l114011.jpg
                        http://g01.a.alicdn.com/kf/HTB17bpxKpXXXXX2XXXXq6xXFXXXy/-font-b-Fight-b-font-font-b-Club-b-font-Edward-Norton-minimalism-font-b.jpg           http://pre06.deviantart.net/b590/th/pre/f/2013/102/f/a/fight_club_quote_by_grafitup-d61ijpe.png
                        http://i.onionstatic.com/clickhole/5243/original/1200.jpg

6 komentárov:

  1. Najprv Tráva spieva, teraz toto... Chystáš sa na prekladateľstvo do Bratislavy? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D Áno, zvažujem túto možnosť :D ;)

      Odstrániť
    2. Tak ak sa pre ňu rozhodneš, tak sa dosť možno uvidíme :)
      Len ja som to ešte čítať nezačala, aby som na to nezabudla :D Že až tak od apríla :D
      Inak ak máš túto knihu doma a chcela by si sa jej zbaviť, mysli na mňa :D

      Odstrániť
    3. Tak, keď spravím tie prijímačky... :D ;)
      Ešte máš čas, to len ja robím veci trošku v predstihu :D
      A nie, bohužiaľ,ja si to len pekne vypožičiavam z knižnice :/ :D

      Odstrániť
    4. Myslela som na príjmačkách, lebo ktovie, či ma príjmu :D
      Ja radšej nie. Nech mám tie knihy potom v čerstvej pamäti :D

      Odstrániť
    5. Asi tak :D Ja si preto robím také výpisky, ale tiež si ich asi prejdem aj potom :D :D ;)

      Odstrániť