sobota, 6. decembra 2014

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Názov: Analfabetka, ktorá vedela počítať

Autor: Jonas Jonasson

Vydavateľstvo: IKAR

Rok vydania: 2014

Počet strán: 349

 

Viete, na koho sa treba obrátiť, keď Južná Afrika koketuje s jadrovou výzbrojou a svetové veľmoci sú v pozore? A keď je na predaj bomba, ktorá vlastne neexistuje? Našťastie sa do veci zaangažuje Nombeko Mayeki, mladá černošská slúžka, ktorú nečakané udalosti zavedú práve tam, kde sa to všetko zomelie. Nombeko sa narodila v chudobnom johannesburskom predmestí Soweto, najväčšom meste chatrčí a latrín v Juhoafrickej republike. Ako päťročná začala pracovať a štrnásťročná sa stala šéfkou latrínovej pobočky v sowetskom sektore B. Životaschopné dievča zatiaľ nevie čítať, zato neuveriteľne dobre rozumie matematike. Práve jej zázračné schopnosti ju predurčili na život plný dobrodružstiev, podivuhodných stretnutí a nečakaných zvratov. Osud ju zavial ďaleko od domova, najprv k neznesiteľnému, večne opitému inžinierovi, potom k dvom navlas rovnakým, a predsa úplne rozdielnym švédskym bratom, k trom Číňankám s pochybným úsudkom aj k stretnutiu s tajnými agentmi, významnými politikmi a prezidentmi. A ešte k jednému ťažkému trojmegatonovému výbušnému problému. V knihe Analfabetka, ktorá vedela počítať si Jonas Jonasson posvietil na rasizmus, diktátorstvo, fundamentalizmus, nekompromisnosť aj úplne obyčajnú všadeprítomnú ľudskú hlúposť. Robí to s láskavým humorom, ktorý čitatelia ocenili už v jeho prvej celosvetovo úspešnej knihe Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Analfabetka za ním v ničom nezaostáva – a na večné veky rúca mýtus o tom, že králi nepodrezávajú sliepky. 








Celkové hodnotenie:

Aj vy ste sa po prečítaní anotácie zatvárili nechápavo alebo ste sa dokonca zasmiali? No, tak poviem vám, nie ste v tom sami! :D
Naozaj som nevedela, čo presne mám od knihy čakať, no očakávala som príbeh, ktorý ma svojou úžasnou logickosťou rozosmeje , podobne ako to bolo pri autorovej predošlej knihe "Storočný starček , ktorý vyliezol z okna a zmizol". A čo som dostala?


Keď som sa dozvedela, že autor vydáva aj druhú knihu a zahliadla som jej názov, povedala som si, že on si teda na tých názvoch dá záležať. Proste nám predostrie názov, ktorý donúti čitateľa zamyslieť sa nad tým, čo ním autor chcel povedať. Po prečítaní anotácie sa bežný čitateľ môže rozhodnúť , že si knihu chce prečítať, lebo má nezvyčajný námet, to je neodškriepiteľné. A to je moment, kedy človek spadne do veľkého kolotoča, ktorý vám ukáže rôzne krajiny, rôzne charaktery ľudí, dokonca rôzne svetové a historické udalosti, ktoré sú prednesené s takou samozrejmosťou a nadhľadom , že sa často krát pozastavíte nad tým, ako toto mohlo Jonasa napadnúť?!


Obálke nemôžem nič vytknúť, pretože upúta na prvý pohľad :)

Autor písal knihu v prvej polovici ako 2 príbehy. Zoznámime  sa tu so životom Nombeko, ale taktiež sa v knihe striedajú kapitoly, kedy sa autor venuje 2 švédskym chlapcom (Holger 1 a Holger 2), ktorých osud mal zasiahnuť aj do života Nombeko.

Nombeko som si zo začiatku obľúbila a postupne, ako som sledovala jej dospievanie a vlastne celý život, zaujímala ma čoraz viac. Bola tak silná, veď kto by zvládol ako päťročný vynášať vedrá výkalov z latrín? Veľa ľudí by sme asi nenašli. Stále dokázala prísť s nejakým novým riešením, ktoré často vyzeralo veľmi  nereálne, a hoci jej nevyšlo presne tak ako malo, vždy to nejako zvládla.

Holger 1 bol teda riadny magor. Ako, mám ku všetkým postavám určitý rešpekt, ale toľko zlých rozhodnutí, koľko spravil on, sa snáď nemôže stať nikomu okrem neho! Je pravda, že to bude aj výchovou jeho otca, ktorý viedol oboch svojich synov k tomu, aby nenávideli kráľa, no chvalabohu Holger 2 rýchlo pochopil, že to nie je práve najšťastnejšie riešenie.
Aby som vysvetlila , prečo sa obaja volajú rovnako: Ich rodičia čakali, že sa im narodí syn a otec mal pre neho aj vybraté meno - Holger. Lenže sa stalo, že sa narodili hneď 2 chalani a otec ich pomenoval Holger 1 a Holger 2. Toľko k inteligencií tohto vysoko zanieteného nepriateľa Švédskeho kráľa.

Keď sa Holger 1 zoznámil so svojou rovnako švihnutou priateľkou Celestine, ktorá protestovala snáď proti všetkému , no najviac neznášala políciu, znamenalo to len ďalšiu pohromu. K tomu všetkému došlo aj ku stretnutiu Nombeko ( ktorá mala so sebou nemilý darček v podobe atómovej bomby) s Holgerom 2 a všetko nabralo rýchly spád.

Môj názor? Neviem ako mám ohodnotiť túto knihu, pretože mám rozporuplné pocity. Na jednej strane bola táto kniha napísaná tak dômyselne a logicky, že musím zase vzdať hold tomuto spisovateľovi. Na strane druhej mi celý tento bravúrne zvládnutý príbeh , prišiel až príliš....neskutočný. 

Nechápte ma zle, veľa krát som sa pri všetkých zdanlivo neskutočných scénach usmievala a zároveň som sledovala všetky tie ich dobrodružstvá, no často krát som aj krútila hlavou, pretože mi toto všetko prišlo nezmyselné. Nenechala som sa knihou úplne pohltiť a stalo sa mi , že som sa občas strácala, no vydržala som a koniec sa mi páčil.

Ja, ako typický romantik, som si opisy vzťahov medzi hlavnými postavami veľmi neužila, pretože im autor nevenoval až takú pozornosť, skôr sa na celý príbeh pozeral ako na celok a skúmať jednotlivé vzťahy ste často museli cez dialógy, pretože vnútorné myslenie tu nebolo opísané do detailov.

Keď mám však knihu objektívne posúdiť, je nepochybne napísaná skvelým štýlom a môže veľa ľudí nadchnúť, no ja sa neradím medzi jej fanúšikov. Neľutujem , že som si ju prečítala, no nie som z nej ani unesená.

Verím však, že kniha nesklame milovníkov atómových bômb, komplikovaných vzťahov a súvislostí, ktoré sú popretkávané autorovým humorom  a dôvtipom:)



"-Pán predseda vlády, niekedy sa nedá robiť, čo je správne. Skôr len urobiť väčšiu či menšiu chybu. Generálne upratovanie grófkinej kuchyne pokladajte za štátny záujem. A nemajte preto výčitky svedomia.- " (str. 316)





 Zdroj obrázku: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/164/l164385.jpg

2 komentáre:

  1. Od autora som čítala Starčeka a mala som od toho veľké očakávania,ktoré sa nenaplnili. Príhem mi prišiel zaujímavo podaný, no v polovici ma začal nudiť Mám pocit, že mu chýbalo gradovanie, všetko sa odohrávalo na jednej úrovni.
    Asi som mala začať Analfabetkou, tá mi príde trocha pútavejšia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne osobne sa Starček páčil viac, hoci je pravda, že gradovanie teda nemal, ale mne to neprekážalo :)
      A ak budeš mať možnosť a chuť, určite si Analfabetku skús prečítať :)

      Odstrániť